Ked sa po niekolko mesacnych pripravach svadby zobudite uprostred jula v svoj svadobny den. Vonku prsi, je 13 stupnov a vy rozmyslate ako nezamrznut lebo ste nepredpokladali take teploty a nemate na saty nic. Tak si zoberiete svoju kozenku ktorej rukav je este stale zaspineny od farby... a utekate ku kadernicke. Z vasho portretoveho vysnivaneho fotenia pri rybniku nebude nic, lebo by tie krasne biele saty ktore ste tak dlho vyberali boli jednym krokom pri ribniku cierne a tak vam ostane interier. Ale na konci dna, teda skor na druhy den si lahate do postele so svojim manzelom, najlepsim priatelom a s uzasnym pocitom na dusi, ze tak to bude uz po cely zvysok zivota... a zistite ze niektore veci su v zivote absolutne nepodstatne :-*