Deň počasím nie veľmi vábny, ale aspoň nepršalo, na pocit príjemne, nie zima, nie horúco. No a samozrejme veeeeľký frmol a kolotoč :-D Myslela som, že sobota trvala tak 2 hodiny, ani som sa nestihla zbadať a už som obliekala polnočné šatky. Zábava…

Deň počasím nie veľmi vábny, ale aspoň nepršalo, na pocit príjemne, nie zima, nie horúco. No a samozrejme veeeeľký frmol a kolotoč :-D Myslela som, že sobota trvala tak 2 hodiny, ani som sa nestihla zbadať a už som obliekala polnočné šatky. Zábava bola už aj samotné fotenie, náš fotograf mi odložil okuliare, a keďže ja šošovky nenosím, všetko som prechádzala s jemným poloúsmevom v dôsledku neschopnosti rozoznať detaily. A užili sme si veľa smiechu počas fotenia, ludkovia, čo nám pomáhali s koníkmi, sa chvíľami chytali za hlavu, lebo nás už videli s nosmi zaborenými do bahna a trávy. Mirko sa zase raz prejavil ako pragmatický človek, veľmi jemne ma počas sobáša upozornil na techniku zapaľovania spoločnej sviečky a tiež nebyť jeho, aj by som zabudla na prvý manželský bozk! Ale veď na to je teraz mojou polovičkou, nie? Nevyhli sme sa aj úsmevným zmätkom. Manželove dvojča - Lacko, totiž celkom pekne potichučky prijímalo opodiaľ mladomanželské gratulácie od nie celkom presne informovaných svadobčanov, no sranda. Počas hostiny preto verejne vystúpil s priznaním a upozornením, že on nie je žiadny ženích, on tak iba vyzerá. Chceli sme nenútenú svadbu, myslím , aj podla spätných ohlasov, že sa vydarilo. Za to všetko ďakujem mojim obetavým rodičom a sestre s manželom. Veľa sa okolo toho narobili, neúnavne , mysleli aj na detaily, snažili sa splniť nám každý sen. Veľmi ich ľúbim!