Úprimne si nepamätám vetu, akou ma Oliver požiadal o ruku ... bolo to "vezmeš si ma ?" alebo "staneš sa mojou ženou" ? Slová si síce nepamätám, ale tie pocity vnímam, akoby to bolo včera. Zo všetkých dní, ktoré sme spolu strávili…
Úprimne si nepamätám vetu, akou ma Oliver požiadal o ruku ... bolo to "vezmeš si ma ?" alebo "staneš sa mojou ženou" ? Slová si síce nepamätám, ale tie pocity vnímam, akoby to bolo včera. Zo všetkých dní, ktoré sme spolu strávili, by som to práve toho čarovného 12.4.2017 čakala najmenej. Bolo to pár dni pred narodeninami môjho otca. Ako darček sme mu plánovali darovať spolu so sestrou veľkú fotku odfotenú v krásnom prostredí Zemplínskej šíravy. Popri fotení som sem tam pozrela na Oliho, usmieval sa, celé veľké tajomstvo zvládal absolútne profesionálne. Akoby sa nič nedialo. Na chvíľku som obrátila zrak, a už to bolo. Zrazu tam kľačal a niečo hovoril. Musím uznať, že som vtedy mala v hlave absolútnu tmu a vedela som len, že nahlas kričím "áno, áno áno”.
Nadšenie, očakávanie a radosť pomaličky striedali strach, obavy a stres. Stihneme to ? Bude to ? Toto alebo tamto ? Najťažšie bolo samozrejme začať. V našej rodine to bola svadba po veľmi dlhej dobe. Každý ma určitú predstavu o svadbe a som rada, že som si v správnej chvíli uvedomila, že chcem mať svadbu na 100% podľa svojich predstáv. Ak sa ma pýtate, ako to nakoniec dopadlo ... tak to nemohlo dopadnút lepšie. Jedlo, pitie, koláče jednoducho všetko sme smerovali do tradično, ale jemne inovativnejšieho smeru. Ničomu nechýbala kvalita, na ktorú som si najmä ja potrpela. Nemusí to byť snobské, stači, že to bude trošku iné, ale prichystané s láskou a radosťou. Pevne verím, že každého predstava bola naplnená a ja som si nemohla zvoliť lepší tím ľudí okolo seba. Týmto chcem poďakovať každému kto sa pričinil o bezproblémový svadobný vikend. Určite každému z rodiny, priateľom ale samozrejme aj dekoratérke, manažérke hotela, DJovi, pánovi farárovi, kapelám, tanečníkom, barmanovi, kvetinárke, kaderníčkam, vizážistke, kuchárovi, svadobnému salónu Wem, ale najmä môjmu mužovi, sestre, mamke a svokre. Ako som im spomenula už pár krát, tie ženy môžu riadiť svet. Nedá mi nespomenúť ešte celú posádku RZP z Popradu. Môj skoro manžel v svadobné ráno prenášal 20 ročnú 5 litrovú slivovicu z auta do hotela. Nemusím ani písať, čo sa asi stalo, ale obsahuje to slová, ako krv ... panika ... sklo a sanitka. Všetko sme však zvládli a bol to pekný odkaz od toho hore, aby sme nezabudli na staré známe klišé, že zdravie je najviac. To posledné meno je náš famózny fotograf Miqo Cash. Jeho práca hovorí za všetko a keď som sa počas víkendu opýtala s malou dušičkou "ako vyzerajú fotky"? len sa spokojne usmial. Vtedy som vedela, že "je dobre" a my budeme mať spomienku, ktorú môžeme dookola pozerať minimálne do ďalšej rodinnej svadby.
Svadba bola jedným slovom skvelá. Stále som chcela, aby mi rodina a priatelia po svadbe úprimne povedali, že sa zo srdca zabavili. Určite by som vymenila to, aby môjho muža nemusela brať sanitka do najbližšej nemocnice. Vymenila by som tých 11 stupňov za 18. Maličký historický kostolík v Starom Smokovci pridával krásnej atmosfére. Tatry sú jednoducho jediné na svete. Počas svadobného dňa 7.10.2017 na nás čakalo niekoľko prekvapení. Od mojej vysnenej výzdoby, kvetov, ktoré nemali byť dostupné, cez špeciálne mladomanželské poháre, ktoré mali byť vraj vypredané po jedno obrovské prekvapenie, ktorým bolo vystúpenie skupiny Kmeťoband. Keď som ako mladá žaba snívala o svojej svadbe, chcela som, aby mi prišiel zahrať Kmeťoband. Hudba na ktorú sa zábaví každý !
Vidieť blízkych, rodinu, priateľov, baviť sa a oslavovať VÁŠ najdôležitejší deň v živote je na nezaplatenie a pri tej predstave mám stále úsmev na perách.