Nevesta na vozíku. Bojím sa prvého stretnutia s jeho rodičmi.

Hlavu hore!!! Po troch rokoch chodenia sa uz podla mna niet coho bat! Myslím, ze si budu vsímat dusevnu schranku a nie telesnu! Len sa neboj a bud uplne prirodzena a urcite to dobre dopadne!

ahoj cateye,
urcite si musela v zivote prekonat mnohe tazke chvile.. a urcite ich nebolo malo.. mozno tato bude jedna z nich.. ale na druhej strane, mozno to bude to najkrajsie stretnutie v tvojom zivote - pretoze, ak rodicia maju radi tvojho priatela, tak chcu len jeho stastie.. a on si vybral stastie a zivot po tvojom boku.. ak im naozaj na nom zalezi, tak ho nebudu do nicoho nutit a zoberu a prijmu aj teba za svoju dceru a budes pre nich ta najkrajsia a najlepsia nevesta.. neboj, hlavne nerob predcasne zavery.. vsetko dobre dopadne...

uff, určite je to ťažké a neviem sa úplne vžiť do tejto Tvojej situácie. Myslím však, že ak Tvoj priateľ pri Tebe stojí, že si Ťa bude vedieť pred rodičmi zastať. Jednoducho, ak jeho rodičia uvidia, že s Tebou bude šťastný, snáď Vám nakoniec dovolia vziať sa. Možno by si ich mala svojim správaním presvedčiť, že to, že si na vozíku nie je handicap a postaráš sa o ich syna možno ešte lepšie ako hociktorá iná.
Budem Ti veľmi držať palce.
A skús svojmu priateľovi povedať, že sa obávaš tohot stretnutia a že je pre Teba dôležité, aby Ťa podporil.

Neboj sa, hodnota cloveka predsa nespociva v tom, ci chodi po vlastnych alebo musi sediet na voziku. Bude podstatne, ze po troch rokoch ta spoznaju osobne, a uvidia, ze aku mas dusu Je prirodzene, ze mas z toho tremu, ale ved tam budes mat svojho priatela, ktory ta ma rad.

catey ako to tu už baby napisali , hlavu hore.Myslim ,ze 3 roky je už dostatocný cas ,aby tvoji adekvatny svokrovci pochopili,ze tvoj drahy to mysli vazne a ze ty si pre neho ta jedinecna....
Co este k tomu dodat, nech uz bude ako bude,ver svojmu priatelovi.....
zelam ti vela stastia a tesim sa len uz na same pozitivne riadky a na to ako sa s nami budes delit so svojimi pripravami.Este raz drzim vam veeeeelmi palceky

aj ja sa pripajam a suhlasim s babami, co napisali! nerob redcasne zavery, bud sama sebou a uvidis, ze si vybudujete krasny vztah... pride to samo

Moj priatel o tom vie, ze mam hrozny strach a upokojuje ma, ze uz si predsa na mna zvykli, ale je to ine, ked ma uvidia osobne, ako z reci priatela. Nas vztah bol od zaciatku dost komplikovany, pretoze boli proti nemu aj moji rodicia, vraj ma nemoze nikto uprimne milovat, len oni, moji rodicia. Priatel ma presvedcil, ze sa mylia a ze aj ja mam pravo na lasku od muza, nielen rodicovsku.

cateye, tiez si myslim, ze ak ta spoznaju osobne oblubia si ta, lebo milujes ich syna a po tvojom boku je stastny a to je pre rodicov ten najvacsi dar...a ak nie, tak aj tak nato budete dvaja, ty a tvoj priatel predsa spolu dokazete vsetko , podla mna tento krok prediskutoval aj s rodicmi a keby nereagovali dobre tak ta tam nezoberie, nie? Budem vam drzat palce a tesit sa na zazitky zo svadobnych priprav

to je skvelé, že priateľ pri Tebe stojí. Určite je Tvoj život povzbudením pre mnohých ľudí a pre tie ženy, ktoré majú podobný osud a zmierili sa s tým, že už nikdy nebudú milované. Vy dvaja môžete všetkým dokázať, aká veľká je láska.

Praveze to stretnutie som zorganizovala ja, v auguste ideme na spolocnu dovolenku. A tam sa vlastne zoznamime. Tam si oddychnu, tak na mna nebudu aspon kriticky pozerat

pozri cateye ak suhlasili so spolocnou dovolenkou ,tak to bol potom aj krok z ich strany.Snad o tom vedie,za idete na spolocnu dovolenku,alebo???

jasne , ze vedia. To by bolo hlupe, keby nevedeli

cateye : velmi,velmi Ti budem drzat palce aby vsetko dobre dopadlo! Prajem Ti aby si bola velmi stastna!a verim,ze stastna si a budes,pretoze chlap ,kotry stoji po Tvojom boku Ta miluje taku,akou si a verim,ze uprimne!

Dakujem, som stastna, ale len posledne tri roky, odkedy poznam mojho priatela, len keby nam vsetci, tak pekne priali ako vy. Moje okolie a hlavne najblizsi, sa na nas vztah nepozeraju moc ruzovo

cateye poviem to sprosto. ser na vsetkych. mate jeden druheho... co viac vam treba nech je jak je, pokial sa lubite nie je co riesit
ale kadzopadne moc drzim palec nech to dopadne co najlepsie

divoska
ale mas pravdu,inak sa to povedat asi neda

cateye, myslim, ze Ti mozeme vsetky doradu uprimne zavidiet Tvojho nastavajuceho. Ktohovie, ako by sa zachovali ti nasi, keby sme sa ocitli v takej situacii ako Ty... Milujete sa a mozes sa nanho spolahnut a to je zaklad vsetko ostatne je vedlajsie... Este ked Ti mozem povedat, ja byt jeho mama, tak ak by som s tebou nesuhlasila, tak ma nedostane ani na Seychely, ci ako sa pisu tie rozpravkovo krasne ostrovy. Podla mna to je uz urcite vyjadrenie suhlasu s Tebou. Prajem Ti vela stasticka, zdravicka more lasky a spokojnosti v zivote a nech sa Ti splnia vsetky aj tie najtajnejsie zelania..... Drzim palceky....

cateye, doverne poznam tvoj strach z rodicov svojho nastavajuceho, toho mojho takmer prinutili sa so mnonu rozist a to mam len nejake kila nadvahy...napriek tomu sme spolu zostali a teraz sa ideme brat, takze tym som len chcela povedat to, ze vola rodicov sa nemusi vzdy zhodovat s volou deti, ale pre teba musi byt podstatne a mserodatne to, co k sebe citite vy dvaja, lebo nebudu s nim zit rodicia, ale ty. a ak si ta on chce vziat,potom je to vsetko v poriadku.

Vziat by sme sa chceli a to budu zase problemy, ale to este neriesime, riesit to budeme, ak nastanu Hovori mi, ze jeho mamka je v pohode, ale ja mam aj tak obavy, pretoze povedala, ze ci som si s nim nezacala len preto, lebo nechcem byt sama. A ta veta mi stale akosi beha v hlave

cateye, ja by som jej povedala, ze on si zacal s tebou a nie ty s nim ale drzim ti palceky, velmi, velmi!

vies kazdy mame obcas prudke reakcie.Mozno ked to aj povedala,tak to bola prva reakcia ktora je prebehla hlavou,mozno aj zo strachu a toho ,ze doposial niekoho na vozicku v rodine nemali.Ved uvidis sama.Ja ta plne chapem,mam uja ktory uz 33 rokov svojho zivota lezi na postely ani nerozprava a nedokaze vobec nic sam.Preto aj viem ake byvaju reakcie niektorich ludi prchke.
Preto nic sa neboj a uzivaj si lasku svojho priatela plnymi duskami.....

uz som chcela aj dovolenku zrusit, kvoli strachu a tremy, ale povedala som si, ze to hadam nejako zvladnem ved prave, aby ta prva reakcia, ked ma uvidi, nebolo tiez nejaka taka, co ma bude trapit. Viem, ze sme len my dvaja a ze ked to medzi nami klape, nemame sa coho bat, ale predsa, su to jeho rodicia a mrzelo by ma, keby kvoli mne sa s nimi hadal.

cateye nezalezi na tom ci sme alebo nie na voziku...myslis,ze kvolimne si priatel tiez zopar krat nevymenil nazor(som o 2 roky starsia) a teraz mame celkom fajn vztah........

ale vies ako to je, kazda mamka si pre svojho syna vysniva tu najlepsiu manzelku a ked pride s niecim "nezvycajnym", tak je ohen na streche

kazda mamka sa nerada vzdava svojho syna, aj keby to bola "uplne normalna" zenska...nevravim, ze si padnete hned do oka, ale daj im cas, nech si zvyknu na teba, na to aka si, aby ta spoznali...verim, ze ked ta spoznaju uz inu nevestu ani chciet nebudu

csikike ma pravdu.....

este dva mesiace neistoty a tremy a potom sa uvidi ako ma prijmu

cateye moja kamoska pomaha vozickarom a obcas sa o vasich problemoch rozpravame
ona funguje v urcitej organizacii kde ta sefka tiez bola proti ked sa davali vozickari s tymi ktory pomahali ale tato kamoska ma jednu kamosku kvoli ktorej tam vlastne prisla a tak kocka je tiez na voziku a maju krasne manzelstvo s dvoma detmi takze hlavu hore
a co tak sa stretnut s nimi uz pred tym nech sa dovtedy netrapis

skor to nepojde, oni byvaju na zapadnom slovensku a ja na vychodnom a je problem sa tam dostat