Svadba sa blíži a ja stále neviem či je to správne. Ako ste to prežívali vy ?

10. apr 2007590

Zdravím dámy! Aby ste rozumeli, zásnuby mám už za sebou, termín máme vybraný, rodine oznamené, muža mám toho správneho, vydávať sa chcem, ale... No, ale. Keď môj drahý povie, že sa ide ženiť,
že budem jeho žena, keď to povie niekto druhý : "takže sa budete brať", mne až zabehne. Nechápem, prečo. Tak veľmi som to chcela, sme spolu už sedem rokov, chcem si ho vziať, ale čím je to bližšie, tým je to reálnejšie a ja zmätkujem, zaraďujem spiatočku. Je to také definitívne, zodpovedné. Neviem, či mi rozumiete, ale aj tak sa pýtam, mali ste aj vy podobné pocity? Alebo mám ja nejaký problém.

  • ivettes: ajoj moja, vobec si nemysli, ze to je nieco nenormalne (ja to teda nepocitujem), ale niektore baby tu o tom uz aj pisali. Je to uplne normalne a bud v klude ono sa to napravi. Ked sa rozbehnu tie vsetky pripravy a super predsvadobne veci tak to mozno ustupi. Poviem ti len jedno, ked si presvedcena, ze je to ten pravy a ze s nim budes vo svojom zvivote stastna, ze s nim chces mat rodinku a spolocnu domacnost, tak to neries a mysli len na krasne pocity a veci. Ale zodpovedaj si tieto otazky, pretoze je dolezite vediet na com si a na com je aj on. My mame svadbu za necele tri mesiace a aj ked som trosku nervozna tesim sa a mam z toho vsetkeho radost. Pretoze viem a som si ista, ze je to prave on s kym chcem zit a existovat 🙂

  • Neboj, nie si zdaleka sama. Ja som si to ani predstavit nevedela...A som stastna. Len zo svadby som bola trosku sklamana, lebo som sa snazila si to nepripustat, az som nakoniec som ani nic necitila...Prezila som to s pocitom bezneho dna. 😞

  • Sponzor fóra
  • Ďakujem, za odkazy na články, počítala som si a dozvedela som sa, že potrebujem čas. No, to iste. Ale boj to bude dlhý. Môj drahý mi tiež hovorí, že je to normálne (aj keď neviem, ako to on vie) a dokonca, že je rád, že takto rozmýšľam, lebo to znamená, že nerozmýšľam len nad svadbou a hrr, ale nad svojou budúcnosťou. Neviem, neviem. V našom prípade to nie je len svadbe, v našom prípade sa zmení všetko. Tomáš ukončí bakalárske štúdium a bude pokračovať na externom, pôjde do práce, mňa bude čakať posledný rok školy ukončený štátnicami, budeme spolu bývať. Skrátka, všetko bude inak ako teraz. Prakticky je to neodvratné, ale končí sa jeden dlhý životný cyklus a nastupuje nový, nepoznaný... Je to jedno
    s druhým. Potrebujem sa s tým vyrovnať a ide to ťažko. Potrebujem sa z toho vypísať a poradiť sa so skúsenejšími.

  • ivettes...
    nie si sama...ja zblednem, zacnem cuvat a je mi zle, ked niekto povie, ze budem vydata pani s manzelom...brrrrrrrr...ani napisat sa mi toneda.....

  • Ja som sa milion krat pred svadbou pytala, ci to naozaj myslime vazne a ci sme si isti, ze dobre robime a moj teraz uz manzel mi vzdy trpezlivo odpovedal, ze ano. Ja som sa bala, kedy ma uz s tymi mojimi pochybnostami a otazkami niekam posle...Ale on bol zlaty a vydrzal to 😃

  • ja ani tak nemam taketo otazky, ale celkovo ked mi povedia, ides sa vzdavat je mi zle🙂

  • ivetes: kazda si s tym prejde a ver tomu, ze aj tato etapa bude niecim krasna a nova 😃 ....uvidis ze budes spominat s usmevom na tvary 🙂

  • Dúfam, že máte pravdu.

  • ako mna nic podobne nestretlo, pretoze som daleko od domova a nikto sa ma na nic nepyta.
    nemala som ani cas, aby mi bolo zle.
    ja si myslim, ze aj toto zohrava urcitu ulohu. ked stretnete niekoho z rodiny a uz sa to zacina:
    a ako? a akedy? a ano? a kde to bude? a to uz budes pani! a to bude tak a tak a tak.....
    ja som sa vydala a hotovo. ked bude svadba na svk, tak tychto otazok budem uz zbavena 😉
    potom pridu ine:
    budem uz babka? a kedy bude mimco? a preco este nie? a ako a tak a tak a tak.....

  • bodka7-- 😃 Presne tak isto som na tom bola aj ja... Kedze vsetky pripravy sme si vybavovali za
    hranicami SVK, vobec som necitila, ze sa mi blizi termin svadby a teda som nemala ani cas sa zaoberat
    nad takymi otazkami a uvahami...A nikto ma tym ani nemucil 😃 Prisli sme domov, za dva tyzdne bola
    svadba a hotovo 😎

  • Jeeej,fyalynka ahooooj. 😃 Ja sa takymito uvahami musim sama.Desi ma to ,ze budem PANI. 😐 Pripadam si stara a akoby vsetko co suvisi s mladim bol za mnou.Pre mna slovo manzelia znie strasne seriozne a vazne 😃 No uz budem si musiet zvyknut.Od buduceho roku budeme manzelia a to asi najblaznivejsi v Dubline. 😃

  • jeeeeeej ahooooj zmrzlinka, som sa ti dllllho neozvala. tak gratulujem, ze ste sa rozhdli pre buduci rok. a ze ste skoncili v dubline. inak my sme sa zasubili a pomenovanie snubenci mi tiez pripada seriozne a vazne. pricom ked sa tak oslovujeme, je to mile, ale z ust inych ludi to znie divne🙂

  • Ahoj micafialka!Blahozelam k zasnubeniu. 🙂 A svadbu kedy planujete?Ja som zvedava ako to vsetko zorganizujeme z Dublinu. 😃 Ale mamina mi pomoze.Snad. 😬 Svokrovci to este nevedia 😃 Povieme im to az sa dohodneme na presnom datume.Zatial rozmyslame o septembri. 😉

  • supeeeer, my planujeme o dva roky, to budem po doktoranture a tiez uz by sme mali mat postaveny domcek, takze tak. inak to s tymi svokrovcami, to ste dobre naplanovali🙂)))tak je to hadam najlepsie, prekvapit ich. september je skvely mesiac na svadbu, dokonca aj oktober,je vtedy este krasne teplucko. tak vam drzim palceky a majte sa krasne. paapa

  • Sponzor fóra
  • ivettes neboj,je to fakt normální!!Nepotká to sice asi každou, ale já, i přesto, jak jsem se na svatbu a společný život těšila, jsem měla pochybnosti...Svatba je zodpovědná věc a jak píšeš, je to závazek na celý život. Zkus porozmýšlet i nad tím, že přece zase o tolik nejde.Nemyslím tím myslet na rozvod, ale přiznat si i to, že ne vše v životě nám vyjde podle našich představ a že nevíš, jaké to bude třeba za 10 let. Neber na svá bedra zodpovědnost nad vaším manželstvím, na to jste a budete vždy dva 😉 .Možná ti to pomůže, možná ne...ale uvidíš, že vše vyjde a budeš se těšit čím dál víc 😉
    To, že se ti změní v podstatě celý život je podle mě větší zátěž a změna, já se po svatbě odstěhovala 300km od domova, pro mě do cizího města, našla jsme si tam práci-jen brigádně, seznámila jsme se s novými přáteli atd.Ne každá změna je na škodu.Držím pěsti! 😉

  • Dikes, Dikes... Uz sa pár týždňov z toho spamätávam a ide mi to celkom dobre. Keď ja som ešte také dieťa, chodím po obrubníkoch, kupujem si lízatká, keď mám dobrú náladu spievam si na ulici... Asi sa bojím najmä toho, že sa zmením. O pár mesiacov sa vydáva aj moja spolužiačka a tá to berie tak "smrteľne vážne". Kupuje si už len elegantné veci, topánky na vysokých podpätkoch, vlasy si mieni dať po svadbe ostrihať nakrátko, aby bola "distingvovaná manželka". A ja som taký blázon. Chcem mať obrúčku ale chcem aj naďalej skákať po dlaždičkách. Môj drahý mi hovorí, že si ma berie preto, že práve taká som... a manželstvo je taká zodpovedná vec. Nebude sa odo mňa očakávať, že "znormálniem"?
    V spoločnosti sa, samozrejme, viem správať, "ako sa patrí". Cítim sa pripravená na manželstvo ale začínam mať dojem, že to so sebou nesie väčšie bremeno zodpovednosti, slušnosti a distingvovnosti, ako si viem predstaviť.

  • Ivettes 😃 😃 😃 Ja som sa tiez bala, ze znenormalniem, ale pochopila som, ze vsetko bude take, ako si to ja zariadim a prestala som sa bat. Este mesiac po svadbe som kazdemu hovorila, ze to nie je take vazne, ako to vyzera 😃 Zalezi aj od toho, v akej spolocnosti sa pohybujes. Mozno keby som zila s nasimi, ti by ma svojim pohldaom na take "vazne veci" asi zmenili, resp. by mi to dalo vela namahy odolavat ich zabehnutym kolajam.
    Zmenila som nazor po tom, co som bola navstivit svoju kamaratku v UK a ta ma uz aj synceka, ale nic si neupiera, nerobi nic, co nerobila predtym a zivot si zariadila absolutne po svojom.Zije tak, ako by bola slobodna. Nech sa na mna nikto nehneva, ale chodit v opatkoch a v kstymoch len preto, ze som vydata...Kde sme???V stredoveku???Ja som dost sibnuta a tiez si myslim, ze som este decko, ale vsetko si robim po svojom, na nikoho sa nehram, som taka, aka som bola pretym. Moj manzel mi tiez vravi, ze sa mu na mne paci prave to, ze som sibnuta, tak preco to menit? Okrem toho ja sa pohybujem medzi ludmi, ktory to uz beru inak...Chvalabohu! A ostrihat sa nedam ani za svet!!!! 😛

  • Si zlatá. Ešte potrebujem to všetko NAOZAj pochopiť a bude to. Ja viem, že všetko bude také, aké si to urobím, ale vlastne to naozaj ešte NEviem. Keď rozumieš. Mne sa tiež názory spolužiačky zdajú riadne pritiahnuté za vlasy, ale zneistela som, že sa niečo podobné od manželiek očakáva. Verím však, že sa to spraví samé. Keď sa ráno 16. decembra zobudím, pozriem sa na seba do zrkadla a uvedomím si, že som taká istá Lešundáková ako predtým, akurát mi pribudlo jedno priezvisko a ten muž, ktorého už toľké roky neobmedzene milujem je mojím právoplatným manželom a všetkým už bude odteraz jasné, že pôvodne krátka letná láska, ktorá neplánovane začala v rozkvete puberty sa pretiahla až na manželstvo a že to skrátka "myslíme vážne". A inak nič. A just skočím na obrubník hneď, ako nejaký zbadám. To mi bude stačiť. Už to vidím...hmn...

  • Mám dojem, že teraz som to pochopila. ..... Kto by to povedal, že takú silu môže mať predstava jedného obrubníka. 😃

  • Ja rada skacen do mlaky 😃 😛

  • no - som rada, ze ste napisali, co ste napisali...aspon si nepripadam ako "caknuta" tridsiatka 😃...do mlaky? aj ja 🙂...a ked ideme vedla seba s drahym...nikdy neveri, ze to urobim 🙂...ale ja mam z toho fakt detsku radost 🙂...je toho vela...a manzelstvo urcite nema mat taku moc, aby pretvaralo ludi tak, za sa ani sami nespoznavaju... 😉

  • A spievam si v robote, ked mi uz zo vsetkeho sibe, ze "Rozvijej se poupatko..." opernym hlasom , kolegyne si uz zvykli...Chodim vkuse v rifliach a tricku a topankach bez opatku(aj ked sa ma moja mama snazila vsemozne presvedcit, aby som si oblikala sukne). Nikto z rodiny nepochopil, ze sa nechavam aj nadalej oslovovat svojim menom, ale mne to je fuk! Je to moj zivot! Ja si ho zariadim ako JA budem chciet, aj ked sa ostatni postavia na hlavy. A daslia dolezita vec je vyjasnit si, ako to bude vyzerat. Ja som hned na zaciatku planovania svadby povedala, ze nikomu sluzku zadarmo robit nebudem a vsetky prace idu 50:50. Spolu upratujeme v sobotu, alebo v nedelu, moj manzel vacsinou vari, mna to nebavi a ked chce, aby som mu nieco vyprala, alebo vyzehlila, tak ma poprosi a podakuje, neberie to tak, akoze je to moja povinnost. To sme si uz davno vytmavili take veci. Svokre som uz milion krat vravela, ze ja nevarim, ani sa v tom nevyzivam, aj tak dost casto chodime do restauracii...Ja viem varit, ale nechce sa mi. A svokra stale, ked nam bali jedlo, tak nezabudne poznamenat, ako mu mam spravit ranajky a tak...Tak som sa opytala, ci ma nejake mentalne postihnutie, o ktorom neviem, lebo sa mi zda, ze zdravy clovek si vie ranajky nachystat aj sam...

  • Julova, ja mam 26...Ani mne neveri, ze tam skocim!!!! 😃 Boze, to je ulava, ked skocim do tej mlaky a cela som mokra!!!! 😬

  • 😃...esteze ma moj drahy má, zistil, ze ani jemu ruky neodpadli ..zato mne odpadavaju 😶 ...a tak poprosim a ranajky mam 😉...a presne...sme svojpravni, obaja mame OP...mozme si robit co a ako len chceme...a ked chceme kazdy inak, asi som sikovnejsia, lebo velmi rychlo moj drahy pochopi, ze to chce vlastne tak ako ja 😃...

  • no - ja budem mat coskoro 31...ale kto uz by mi to hadal v teniskach, rifliach a tricku? ja tomu vravim sportova elegancia 😃...v praci pohoda...az take extra stretnutia nemavam s externymi, aby som musela hadzat pozu v kostymoch ako distingvovana manzelka 😃...radsej nahodim koselu kravatku a nohavice...a aj keby si cely svet myslel, ze naco sa ta zaba hra, ked nosi obrucku? je mi jedno...zaklad, ze to viem ja..

    a aj moja skorosvokra - mam pocit - akoby mala predo mnou taky zvalstny respekt 🙂...normalne akoby sa hanbila mi len tak zavolat...vzdy ma necha pozdravovat len cez draheho, pritom kontakt na mna ma 🙂

  • A teraz, ked sme boli doma na mna svokra akoze z polosrandy, ze akoto, ze moj muz nema ponozky...Tak som povedala, ze ja mam, ja som si zbalila a to, ze on nema je jeho problem. Niekedy mam pri nej pocit, ze on je naozaj tak trochu retardovany 😃 Ale nie! Chapem, ze mama je hakliva na svojho synacika, ale...Preco by som ja mala zzodpovedat za jeho ponozky?...
    A dalsia vec, ktoru som si presadila je to, ze kazdy chodi k svojim rodicom najprv, ked ideme domov na vychod. Byvame totiz v BA a kazdy cakal, ze budeme chodit spolu.Ja som povedala, ze je normalne, ze kazdy chce najviac casu staravist so svojou rodinou a najprv chce vidiet tych svojich. Aspon ja som na moju rodinu dost naviazana...Tak kazdy ideme na ten vikend po svojom, aspon si od seba oddychneme 😃

  • hm.. to vyjasnenie pravidiel je zaujimave.. to tusim aj aj mlademu poviem, to mi ani nenapadlo. Sice som mu to uz hovorila, ale opakovanie... Radsej vsak pockam na obdobie tesne pred svadbou, aby nahodou nezabudol.. 🙂

  • Ja to opakujem stale pre istotu... 😎

  • akurat to s tym varenim mi asi neprejde

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém