Ako vyletieť z rodičovského hniezda ? Poraďte mi.

Bodka, idealne podla situacie a vztahu s mamou si s nou sadnut, povedat jej ze uz si teda dospela a i ked ju mas rada, je cas aby si sa osamostatnila a preto ste sa po dlhsej uvahe s partnerom rozhodli, ze by ste spolu chceli byvat...

...bodka....tvoj odxod z domu bude pre mamu veľmi ťažký...vzhľadom k tomu,že je sama...a defacto...aj ostane sama../..aj keď ju budeš uisťovať,že budete v kontakte/ ...to isté som mala aj doma

bodka, ja by som na tvojom mieste este raz poriadne zvazila, ci som na takyto krok zrela... niekedy sa cloveku zda, ze ano, ale opak je pravdou... potom je to niekedy bolestne pre vsetkych (priatela, mamu aj teba)...
ale inak, baby maju pravdu, treba trochu pokecat s mamou a pripravit ju na to... aj tak sa to raz musi stat

Alex, expertka, dakujem. Ako pises expertka, bude to veeelmi tazke. Mamina sice hovori, ze ved ona sa vie aj bezo mna zaobist, ale je to len hrdost. Vidim, ako vsetko planuje a do vsetkeho zahrnie aj mna. Inak, mam 26 rokov, preto si myslim, zeby uz aj bolo nacase, osamostatnit sa.

... ..presne ako u nás... ...moja mamina stále tvrdila,že aj napriek tomu,že mi dala život,nemá naň právo...ale videla som,že to niesla veľmi ťažko ..u mňa sa síce nejednalo o spoločné zdieľanie domaácnosti s partnerom,ale rovno o veľký krok akým bola svadba,takže mamina vedela,že sa nebude jednať o krok späť ...do dnešného dňa sme v kontakte každý deň..vždy jej aspoň zavolám,nex vidí,že na ňu myslím ,aj keď mám už svoju vlastnú rodinu

Bodkax, nie si sama, čo takto uvažuje. My sa tiež chystáme ku tomuto kroku a viem, že to bude ťažké. A to mám obidvoch rodičov a mladšieho brata. Boli sme celých 24 rokov komplet rodinka a teraz ja budem chcieť odísť. Ale keď máme nejaké rozhovory, alebo mi mamina povie, urob toto a toto, tak jej poviem: maminka, zvykaj si to robiť aj bezomňa, ja o chvíľu odchádzam. Vtedy mi to príde také...čudné. Určite to bude ťažké, ale raz to prísť musí, no nie? Viem, že je to pre Tvoju maminu o to ťažšie, že je sama, ale aj tak Ti držím palce, aby to bol pre Teba a pre ňu bezbolestný odchod

ja nemyslim na to, ze by som sa vrátila domov, chceme mať budúci rok svadbu (ja viem, stat sa moze vselico), samozrejme s maminou chcem byť stále v kontakte. No bojim sa, velmi sa bojim ako to dopadne. Na jednej strane mamina povie "chod" a na druhej, ze potom sa uz nevracaj. A to je uplne strasne. Ved musi chapat, ze raz odidem.

My sme sa rozhodli spolu žiť po zásnubách, ktoré sme mali v auguste. Plánovali sme, že sa k miláčikovi nasťahujem na nový rok. Veľa som rozmýšľala či to povedať rodičom dopredu, aby sa pripravili, alebo ich postaviť pred hotovú vec deň predtým. Ale povedali sme to im nakoniec hneď po zásnubách a odvtedy mi chceli nahovoriť, aby som náš vzťah ukončila. Mama hovorila, že mi to nedovoli a ani otec sa netešil. Tie štyri mesiace bola atmosféra doma neznesiteľná a veľa som plakala. Ale s týmto ich postojom ma len potrvedili tom, že sa musím od nich čím skôr odsťahovať. Keď som odchádzala všetci sme plakali a je ešte aj celou cestou. Miláčik bol zlatý, lebo povedal, že ak je mi to také ťažké, môže sa vrátiť domov. Odvtedy bývame spolu a vôbec to neľutujem a navyše viem, že keby som to vtedy neurobila, tak teraz by som sa v auguste nevydávala!

hm, ja som sa stahovala tak postupne....potroske prenasala veci a rodicia povedali, ze branit mi v tom nebudu, ze aj tak by som si spravila po svojom, tak radsej nech sme zadobre, akoby sme sa mali hnevat... pomaly si zvykaju, ale ved aj tak sa vidime kazdy tyzden...

... na otazku ako vyletiet z rodneho hniezda je odpoved: RYCHLO

zic, suhlas ale aj tak..vsade dobre, ale doma najlepsie))))

Sonula, áno doma je najlepšie, ale vo svojom!

presne tak... nie je doma ako doma. Doma vo svojom je fakt najlepsie

Ako vyletiet z rodicovskeho hniezda?
No ja ani neviem ako sa to robi, u mna to slo tak postupne. Najskor v osemnastke dva roky v britanii, potom mesiac doma, potom odchod do hlavneho mesta, teda do bratislavy....V BA som bola nieco vyse dvoch rokov. Dva mesiace byvam uz s priatelom v pezinku. Nasi to brali uplne normalne akoby uz len to bola dalsia faza, lebo ani jedno z ich deti u nich nebyva od svoojich osemnastich resp. devetnastich rokov. Teraz su sice sami ale za ten cas si uz zvykli
Boli nas uz viackrat aj navstivit a su uplne spokojni, teda apson nieco ako nespokojnost som nespozorovala.

Ak mas vsak blizky vztah s mamou a uz aj dost "vysoky" vek na odstahovanie sa(podla mna je vek 26 rokov dost vyskoy na takyto krok), bude to tazsie...Ale ak ta ma ozaj rada tak pochopi, ze nemozes byt cely cas pod jej suknou...

to teda je....ale tiez je super pocit, ked po dlhej dobe prides k rodicom....si pre nich vzacnost aspon ja to tak vidim

vanilla, tak to bude asi aj u mňa. Musím to urobiť rychlo (ako povedal Zic ) a hotovo. Raz sa to stat musi. V tomto zavidim tym, ktori odidu kvoli skole do uuuplne ineho mesta a potom v nom uz ostanu a buduju si zivot. Dakujem Vam za odpovede a kludne ešte píšte, každá rada dobrá

Bodkax11, ja ti radím rodičov na to pripraviť, aj keď budú robiť cirkus alebo problémy, pretože ak im to oznámiš zo dňa na deň, môže sa stať, že im to bude príliš veľký šok a nahnevajú sa na teba... a v hneve môže človek vysloviť aj také veci, ktoré nemyslí vážne a ktoré ešte nerozmyslel. Môže to dopadnúť aj veľmi škaredo.

Vanilla dakujem, určite mamcu na to pripravim. Dufam, ze budem mat odvahu. A ako dlho pred tym, nez chcem odist, to mam povedat? Teraz, s tym, ze v septembri sa prestahujem?

zic:

Bodkax11, rekla bych, ze jestli más uz 26 let, tak rychle sup, sup do stehování - uz jsi velká holka
Já jsem vyrustala jen s babickou a asi pul roku po maturite jsem se odstehovala - stehovala jsem se za skolou a za prací nejen do jiného mesta, ale dokonce do jiného státu - takze to byla preci jen velká zmena - nejdríve jsem bydlela sama a po roce samostatného bydlení jsme se sestehovali s prítelem do spolecného bytíku.
Ale s babickou si samozrejme casto volám - presneji receno kazdý den (obcas i víckrát )!
Myslím, ze se není ceho bát - rekni mamine, ze jste se o tom s prítelem bavili a chteli byste uz spolu bydlet, urcite to pochopí - obzvlást pokud uz plánujete i svatbu - to uz s tím urcite pocítá, ze se kazdou chvilku odstehujes!
Nechodila bych okolo toho jako kolem horké kase pul roku, proste bych to rekla, objednala stehováka a bylo by!
Hlavne potom zustan s maminou v kontaktu - návstevy, telefonáty, atd. - myslím, ze ze zacátku to je dulezité pro vás pro obe a jak bude plynout cas, tak se ta intenzita návstev a telefonátu sama prirozene upraví
Takze s chutí do toho a pul je hotovo

Ja si myslim ze urcite by si mala mamu na to pripravit a nie odist zo dna na den. Je lepsie sa o tom porozpravat a planovat to spolu, mamka tak bude mat cas si na tuto myslienku zvyknut aj ked tazke to pre nu asi bude tak ci tak. No urcite s tym raz ratala ze jedneho dna odides a osamostatnis sa.

Áno, môžeš mame už to povedať teraz, nech sa pripraví, počkaj na vhodnú chvíľu a jednoducho začni rozprávať o tvojich plánoch.

Babulky vy ste take zlate, dakujem velmi pekne.

bodkax,
presne ako hovoria dievcata - porozpravaj sa s maminou, vysvetli jej, ze uz si velka pomaly na babo a musis sa tym padom naucit zit aj sama... urcite to pochopi dohodnite si termin vystahovania a ten dodrz, nepretahuj to zbytocne...
ja som z domu uz asi tak 9 rokov ( odisla som prirodzenou cestou v 18 - tich rokoch na VS a potom som v Ba zostala kvoli praci... kedze bolo financne unosnejsie byvat s priatelom v podnajme v jednej izbe - od zaciatku nasho vztahu sme viac menej spolu aj zili, aj ked nasi tym nadseni neboli - babkam som to musela dokonca urcity cas tajit - asi by ich porazilo )
- rodicia ma chodia navstevovat a ja navstebujem ich - uprimne - uz by som to doma nezniesla - clovek sa nauci si riadit vlastnu domacnost ( asi 3 roky zijeme uz vo vlastnom bytiku )a vzdy ked pridem domov tak sa zas citim ako male dievcatko , ktore musi posluchat ( naposledy mi ale aj maminka povedala , ze podobny pocit ma u mna - hold, dve domace sa v jednej domacnosti len tazko znesu ) - planujem ked budem velka a bohata postavit dom, kde budeme moct mat aj mojich a manzelovych rodicov... uz teraz sme sa ale dohodli, ze pre zachovanie rodinnej pohody potrebujeme kazda vlastnu kuchynu a vlastny vchod - a to mam s mamickou genialny vztah a bez prehanania ju nazyvam svojou najlepsou kamaratkou

jeej Dai, to je tak pekne napisane. Asi okrem expertky (ak aj niekto iny, ospravedlnujem sa) vie pochopit, ake to je odist len od jedneho rodica. Mne je jej stale luto, ze ostane sama. Ach boze, ale musim sa vzchopit, ved raz to prist musi.

tiez podla mna je najlepsie o tom podebatit. v tomto sa mi zda, ze skvele je to, ked dietky odidu na intrak na VS. rodicia su tak dobrovolne nasilu nuteni sa od deti viac odputat... a to ked sa z domu odstahuju uz vnimaju uplne normalne... trosku horsie je to, ak deti boli s rodicmi do nejakej 24rky...

ulet je vzdy jednoduchsi ako prilet domov ak nastanu problemy...ked som v 19 odchadzala do UK, proste som im predlozila papier, ze odchadzam so slovami, ze si vsetko dokazem zariadit sama a nasi proste akceptovali, ze moj pobyt v Anglicku ma viac plusov ako minusov...vsetko je zalozene na dovere...oni verili mne a ja som sa ich snazila nesklamat...potom po 3 rokoch som sa prestahovala do Prahy na dalsie 3 roky a teraz s nastavajucim byvam vo Swisse...za tych 7 rokov co som prec, si uz zvykli, ze som ulietany clovek (doslova som na letisku uz ako doma) a teraz sa uz len vzdy tesia na moj pobyt, kedy pridem...Momentalne sa pripravuju na nasu svadbu a nemozu uverit, ze ich z malej kudrnatej je uz dospela a kudrnata...

Bodkax11, vsak i já jsem odcházela od jednoho rodice (presneji receno se u me jednalo o prarodice), ale jednou to prijít musí!
Jsi uz dospelá a máma to urcite pochopí, ze chces mít vlastní rodinu - ona to v tvém veku prozívala preci úplne stejne - také se musela osamostatnit a odejít od svých rodicu.
Nesmís si myslet, ze jsi zodpovedná za to jestli je máma sama nebo ne, to je preci jasné, ze jí nebudes delat "spolecnost" do konce zivota (zní to drsne, ale je to tak).
V kazdém prípade tvojím prestehováním preci nepretrháte kontakty mezi vámi, muzete si tak jako tak kazdý den zavolat a pokecat o tom co je nového

Lucinda vystihla si to uplne spravne. Je fakt, ze jej nemozem robit spolocnost do konca zivota, aj ked samozrejme budeme v kontakte stale, ved je to moja mama. A co sa tyka toho, ze aj ona odisla od svojich rodicov, tak mala vyhodu, tiez isla do skoly (na strednu) mimo domu a potom uz ostala v Ba, ale ona stale oponuje tym, ze bola ina doba...!?!? ale ja to zvladnem, dakujem za pomoc

no, ono s tou inou dobou to (pre nu) nie je dobry priklad. Skor naopak - pretoze je ina doba, tak sa maju decka osamostatnit rychlejsie...