Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Voľná diskusia

Ako vyletieť z rodičovského hniezda ? Poraďte mi.

Zobraz úvodný príspevok

bodkax11 bodkax11

Autor diskusie

15.05.2006

Ahojte dievčence, prajem Vám príjemný štart do nového týždňa a prosim o radu. Ako odisť z domu? Rozhodla som sa, zeby som chcela byvat spolu s priatelom. Byvam len s mamou a neviem, ako to urobit. mam sa zbalit a odist? Alebo to riesit dlhymi rozhovormi? Ja fakt neviem, prosim poradte mi. Dakujem

Odpovedať

bodkax11 bodkax11

Autor diskusie

16.05.2006

Zic, ked mamca si mysli, ze vtedy bolo lahsie. Aaaach boze.

Odpovedať

zic zic

16.05.2006

teraz niekedy som pocul v radiu / videl v telke / cital - uz si presne nepamatam, ze sa robil prieskum v EU v akom veku sa mladi osamostatnuju. Slovensko tam nebolo, ale najviac porovnavali cechy s "ostatnym zapadom". Tak v CR sa vraj osamostatnuju az v 26-28 a inde je hanba zit po 18-19 s rodicmi. Zaujimave. Urcite v tom hraju rolu aj financie, ale nieco bude aj v povahe naroda (ako ceskeho, tak slovenskeho) :-D

Odpovedať

lara1znk lara1znk

16.05.2006

Ja si myslim ze urcite financie hraju hlavnu rolu. Ked sledujem zivot mladych tu v UK tak vsetci co studuju na VS uz maju popri tom part time job, takze su takmer nezavisli na rodicoch. U nas toto nie je mozne.

Odpovedať

zic zic

16.05.2006

tak mozne to je - pokial sa bavime o velkych mestach a vacsine fakult. Ale urcite to hra velku rolu

Odpovedať

deina deina

16.05.2006

Budu v tom aj zvyky. Napriklad v Grecku zostavaju mladi doma az dovtedy, kym sa nezosobasia (vacsina, vraj). Aj financie v tom budu, bez pomoci rodicov by som sa od nich asi tazko odstahovala. No a potom mnohym sa asi paci byvat "all inclusive" u mamicky (ci uz ide o zeny alebo muzov). ;-)

Odpovedať

kacenqa kacenqa

16.05.2006

bodka: ja som z BA, aj do skoly som chodila v BA. Nepoznala som, ake je to b ez rodicov, az kym som neodisla na rok do Nemecka do skoly..jaaaaaaj vtedy zacal zivot! mama je dost prisna (ucitelka) a otec je pod papucou, vychova u nas prebiehala takym autoritarskym stylom, takze nikdy som nebrala mamu ako kamaratku, ale ako niekoho, kto urcoval, co smiem a co nie, napriek tomu nemozem povedat, zeby sme mali zly vztah, obcasne drobne nezhody, ktore som ale po navrate z nemecka zacala pocitovat ako potlacanie mojej vole...proste kazda mame iny pohlad na zivot (u nas sa 20 rokov upratovalo vzdy v piatok, a tak sa aj dalsich 20 rokov musi tak upratovat - len jeden z m iliona prikladov drobnosti, ktore mi zacinali vadit) no a tak, ked som koncila skolu, tak som premyslala co dalej. Mala som najdenu pracu, so slubenym platovym postupom, a v tej praci bola kolegyna, ktora odchadzala zrovna do ameriky a potrebovala n iekomu prenajat byt a tak sme sa dohodli, ze za minimum (4tis, viac som si nemohla dovolit z platu) j ej tam b udem byvat, starat sa o byt a ona zas vedela, ze som spolahliva. Juj, len ako to povedat nasim?? V podstate o tom vedela uz cela rodina (babka, tety) okrem rodicov. Planovala som to povedat v den svojich promocii, k ed sa u nas po obede zide rodina (bola som zbabela, chcela som podporu rodiny, lebo som vedela, ze nasi budu 'vyvadzat'. (Brasko inak odisiel z domu asi pol roka predo mnou, ale ten sa stahoval k frajerke, ktora byvala na susednom sidlisku, a navyse - on je chalan a nanho vzdy platili ine podmienky ako na mna) Potom som si ale povedala, ze ked im to poviem pred rodinou, nebudu moct zareagovat tak, ako b y naozaj chceli a preto som sa rozhodla povedat im to osamote. Aj tak to bolo dost zle, mama plakala, otec nechapal (tyzden sa so mnou nebavil potom)... Vraj ci mi je u nich zle, nikam nemusim ist, ved doma je o vsetko postarane (lenze z mojho pohladu za aku cenu??neustala kontrola a prisposobovanie sa im podla argumentu kym ta my zivime, a kym tu b yvas, budes robit to, co chceme my) Potom pochopili, ze som odhodlana a ze ma uz nezastavia. Mysleli si vsak, ze je to len na pol roka (na tolko sla ta kamoska do USA, nevedeli vsak, ze tam ma priatela, za ktoreho sa planovala vydat a tympadom by tam ostala natrvalo) a ze po tom polroku sa vratim domov...lenze co cert nechcel, kamoska sa s priatelom rozisla, vratila sa domov, a ja som sa musela stahovat. Nasi akosi cakali, ze domov, ale ja som si medzitym nasla podnajom este s jednou kamoskou, ktora v tom case tiez hladala podnajom a sli sme byvat k jednemu chalanovi na dlhe diely. jaj to bolo reci - s cudzim chlapom a blabla...ale domov by somsa uz nevratila. Z D.D. som sa potom prestahovala k drahemu pred rokom (po cca 1.5 roku chodenia), to uz nasi nekomentovali vobec a teraz sme si kupili vlastny byt a nastahovali sa tam, a to su uz radi zas, ze platime svoje... CO som tym chcelapovedat je, ze aj rodicom trva, kym sa zmieria s tym, ze dieta dospelo a chce viest vlastny zivot. Aj ta mamina tvoja, vlastne jej tym vezmes sancu aspon ako-tak sa podielat na tvojom zivote tym, ze sa o teba stara. Nasa mamina to riesi tak, ze chladnicku ma teraz plnsiu, ako ked sme tam este s brachom byvali, a pri odchode je to zakazdym boj o to, co nam nabali (my samozrejme chceme co najmenej a ona co najviac, citim sa ako veduca skolskej jedalne, ked odchadza poobede z roboty s plnymi taskami :-D ) ale tiez to trvalo...napriklad otec sa nebol v tom prvom byte, kam som sa nastahovala pozriet asi 4 mesiace (aj ked ma casto vozil az pod dom), az kym som nepotrebovala nieco opravit, az to ho dokopalo k tomu, aby tam siel...a teraz sa nam sam ponukol, ze nam zozenie auto a prestahuje nas ;-) Ty to mas o to lahsie, ze vlastne ides k priatelovi, ja som odchadzala z rodicovskeho do podnajmu...a to este v tom i stom meste...ale poviem ti, je to ohromna skusenost, zivit sa sama a nevratila by som to, aj keby som mohla, stalo to za to... a potom je dobre dohodnut si nejaky ritual (napr. ja som chdila kazdu nedelu k nasim na obed, kym som nemala draheho) a tym stylom proste ostat nejako s tou maminou prepojena...

Odpovedať

mamus mamus

16.05.2006

bodkaX (kde beriete tie mená?)- neboj sa . Mama je s tebou sama. Už to značí, že ste si prešli istou etapou života, ktorá nebola jednoduchá. Ani pre ňu ale určite ani pre teba. Nech je to z akýchkoľvek dôvodov. Preto ver, že sa postupne zmieri aj s tvojim odchodom. Súhlasím s veľa názormi už napísanými. Ty sa jednoducho musíš osamostatniť bude to pre teba veľká životná skúsenosť a veľmi dôležitá!!! V tvojom veku skúška dospelosti. Pekne sa s ňou porozprávaj, len jej musíš dať priestor pre pocit že aj naďalej ju budeš potrebovať. Vieš, mi mami to akosi potrebujeme cítiť. Nejdem tu mudrovať, raz to zažiješ. Prosím ťa urob to ale citlivo a vôbec nemaj výčitky!!!!!

Odpovedať

mamus mamus

16.05.2006

expertka 8 - Vždy píšeš rozumne, z tvojich príspevkov je cítiť materstvo. To sa jednoducho nedá, je to raz tak, sme mamy. S narodením dieťatka sa vo vás narodí aj iný pohľad na cit, lásku, porozumenie, nehu.....a mohla by som tu menovať veľa vecí. Ale tiež sa v človeku narodí sila bojovať. Bojovať možno aj s takým problémom "ako vyletieť z rodičovského hniezda". kacenqa - ako keby si písala o mojom detstve. U nás to bola sobota. Teraz si spravím kedy chcem, obed nemusí byť na 12,00. Aj teraz by som mala ísť domov v kuchyni neporiadok včera som vytápala do 22,00 oškvarky. A ja tu radšej četujem lebo mi je tu fajn. :-D :-D :-D

Odpovedať

saska73 saska73

16.05.2006

Bodkax11, podla vsetkeho si dost citliva, Tvoja mamicka ta potrebuje, ked ste uz len dve. Skus sa s nou porozpravat medzi styrmi ocami a vysvetlit jej svoje pocity a pohnutky, povedz jej, ze bude pre teba vzdy dolezita, ze ju lubis ale potrebujes uz citit zodpovednost sama za seba. Bud ta pochopi alebo ti bude robit sceny, popripade sa ta snazit psychicky manipulovat. V tomto pripade, tak ako povedal Zic - zbalit sa a odist a modlit sa aby sa casom Vas vztah upravil. Mne sa to bohuzial nepodarilo, mozno to niektori na tejto stranke nepochopia ale odisla som z domu pred rokom a mala som uz po tridsiatke. Do skoly som chodila doma, na intraku som bola len 1/2 roka, ked sme mali 1 semester v inom meste, praca zase len v rodnom meste, potom som nasim pomahala ako sa len dalo (mama je chora) ale nic nebolo dobre. Nieco ako pisala Kacenqa, iba pravidla, co uznava moja mama, nikto nesmie mat svoj nazor, pomaly som sa nemohla obliekat za svoje peniaze, tak ako som chcela, neraz sa mi stalo, ze mi dokonca vyhodila veci alebo malovatka. Pred viac ako rokom som stretla muza, s ktorym chcem zostat cely zivot. Z mojich napadnikov nasim nikdy ani jeden nevyhovoval a popri tom to boli normalny chalani na urovni. S tymto sa nechcu ani zoznamit. V auguste min. roka som odisla z domu - pre mna sa vsetko zlepsilo, moj zdravotny stav, atd ale vztahy z mojimi rodicmi sa ani po roku nezlepsili. Pravidelne za nimi chodim a uz neviem ako dalej. Vycitaju mi, ze som od nich odisla, chcu aby som mojho snubenca nechala, ze s nim zijem, podla nich - pouzijem slusne slovo ako konkubina, nadavaju mi vsak inak (ono byvala by som aj sama, keby podnajom nebol taky drahy, predtym som neuznavala vztahy takto "nadivoko") Nehnevajte sa na mna, ze tu pisem o sebe ale asi sa potrebujem niekomu vyrozpravat, uz mi tecu slzy na klavesnicu, dnes som ich bola prosit aby mi odpustili ale nechcu nic pocut, nechcu mi ist na svadbu, mama ma obvinila, ze ked tato umrie bude to len moja vina. Neviem, co robit.

Odpovedať

bubuska bubuska

16.05.2006

Sasenka, neplac.Lebo budem plakat aj ja. Nie vsetci mame to stastie, ze mame perfektnych rodicov. Ako sa hovori, rodicov si nevyberame. Pokial sa snazis uz rok a tvoji rodicia niesu schopni akceptovat tvojho priatela, tak sa zacni pomaly od nich oddialovat. Stale ich sem tam navstevuj, sem tam zavolaj ,ale prestan uz vyvyjat vsetku iniciativu. Uz predsa museli pochopit, ze mas vztah ktory ta naplna a pokial to nie su napriek tvojim hrozbam schopny respektovat a tak musis zaradit spiatocku. Musis sa skusis odosobnit, neodsudzuj rodicov za to ,co Ti robia, ale stoj sa za svojim a za svojim priatelom. Ved ako pises, stoji Ta to vela sil a slz. Niekedy proste nevyhovies kazdemu a musis sa priklonit na niekoho stranu. V tomto pripade je to priatel. Si dospela a mas pravo robit svoje rozhodnutia. Pokial sa s Tebou nezmieria a odmietnu ist na svadbu bude to urcite boliet, ale ver tomu ze jedneho dna ich to bude velmi mrziet. Mozno si budes fakt musiet vybrat a dufam ze tvoj priatel za to stoji a ze budes s nim stastna. Nie vsetko konci happyendom. Chod si za svojou laskou a pomaly sa odputavaj od rodicov, ktory Ta trapia. Vela stastia :-)

Odpovedať

bodkax11 bodkax11

Autor diskusie

17.05.2006

Dievčence ďakujem, ono človek asi aj vie čo urobiť, ale potrebuje sa uistiť zo všetkých strán, že to je správne riešenie. A chapem aj Sasku a Kacenqu. U nas to bolo podobne, ale mamina je zlata. Mam ju fakt rada (ved nie je dovod ju nemat rada, chapete nie?) No je fakt, ze vsetci dospeli (myslim skor starsi) co uz su rodicia, tiez museli podstupit tieto problémy. Život je už taký. ďakujem Vám všetkým za Vaše názory, veľmi mi to pomohlo. Pekný deň

Odpovedať

expertka8 expertka8

17.05.2006

..mamuška..úplne mi čítaš z duše :-) ...je to pre mňa veľká pocta,že dospelá,zrelá žena v rôčkox /pardón..ale je to pravda/ :-) ,ktorá už vie o čom je život mi skladá materskú poklonu :-N x-) x-) x-)

Odpovedať

Článok sa načítava...

expertka8 expertka8

17.05.2006

..babenky..na podnet tejto skvelej témy /Bodka-Bravóóó/..som sa vžila do pozície mamy o 20 rokov,kedy budú mať moje deti 20 a 28 :-o :-o :-o ..a príde ten okamih,kedy už budú mimo rodičovského hniezda...hanbím sa,ale ľudia..ja budem revať ako tur ;-( ...aj pre rodiča je to strašne ťažká a veľká zmena :-N ...už xápem ten pravý dôvod ,prečo moja mamina plakala na našom svad. obrade...pretože 1.4.2005 večer som POSLEDNÝ krát spala doma ako slobodná žienka... :-. :-. :-. ..už nikdy nebudem len *jej malé dievčatko*...ale manželka svojho muža ...mami,ďakujem Ti za všetko...ľúbim Ťa !

Odpovedať

bodkax11 bodkax11

Autor diskusie

17.05.2006

Aaach expi, prave si ma rozplakala. :-( život je už raz taký. deti sa rodia, stanú sa dospelými a majú svoje deti, vnúčence, pravnúčence, večný kolebeh života. Ale už sme to zobrali nejak veľmi pesimisticky. Hlavne sa treba mať radi, ľúbiť sa, vediať sa počúvať, pohladiť, pomojkať a nebyť na seba zlii.

Odpovedať

expertka8 expertka8

17.05.2006

..bodka...to je reťazová reakcia..mňa rozplakala SASKA ;-( ;-( ;-(

Odpovedať

lovacka lovacka

17.05.2006

Ahojte fsetci.Ked citam vase prispevky tak neviem ci mam tolko stastia alebo je to len jednoducho pochopenie od nasich.Ked som bola mala tak ma dali nasi do jasli od pol roka kedze potrebovali zarabat peniazky.POtom otec odchadzal pracovat do zahranicia asi od mojich 7 rokov.Takze ked som skolcila strednu skolu a na vyske ma to nebavilo tak som im oznamila ze idem do Svajciarska za pracou.A nasi mi len zo srdca priali aby sa mi postastilo.Vobec ma neodhovarali ani nic podobne.Potom po roku som sa vratila pred vianocami a po vianociach som cestovala do Anglicka.Ked som sa po pol roku vratila byvala som zase s rodicmi ale aj s priatelom.Bolo to strasne lebo je to presne o tom ze nikdy nikto ni je spokojny.Nasim sme neplatili ani za stravu ani za byvanie a aj tak sme sa rozhodli po pol roku ze sa odstahujeme do bytu priatelovych rodicov (ten byt bol v prenajme)Byvali sme v tom istom meste ale na inom sidlisku.Volali sme si casto a aj navstevovali sa a vsetci sme boli spokojny.Po roku od nasho odsthovania sa sme im onamili ze odchadzame do anglicka a nasi nam zase drzali palce aby sme boli spokojni a stastni.Takze nemozem povedat jedneho zleho slova a nakoniec aj mamka odisla za pracou do rakuska takze teraz je dva tyzdne doma a dva v rakusku.Sestra sa tiez chysta do anglicka tak mi je teraz len velmi luto ocina ze bude tak sam :-( ale nasi to vladnu ;-)

Odpovedať

nenah nenah

17.05.2006

u nas to bolo jednoduche. Rodicia sa rozviedli, ked som mala 19 r. Otec odisiel s mladsou sestrou do 1 izboveho bytu do podnajmu a mama dala prednost alkoholu pred ludmi a tak som si jedneho dna upozornenia nasla vecer po prichode z prace veci pred dverami.. s odstupom casu som rada :-D

Odpovedať

expertka8 expertka8

17.05.2006

..ufffff..nenah..to je brutus :-S ..nehnevaj sa na mňa,ale taká *mama* /si ani také pomenovanie nezaslúži/ by si zaslúžila 25 na zadok !!!! ]-( ]-( ]-(

Odpovedať

lovacka lovacka

17.05.2006

veru nenah je tp strasne krute a smutne ty si vlastne nemala ani inu moznost len sa postavit na vlastne nohy. ;-) Ale urcite si velmi samostatna a v zivote budes vediet prekonat tazke situacie.vela stastia

Odpovedať

bubuska bubuska

17.05.2006

No tak expertka, kedze ja som sa taky placko tiez, tak tvoj pripevok ma rozplakal tiez. Krasne napisane. :-)

Odpovedať

expertka8 expertka8

17.05.2006

..babenky...ani zďaleka som tu nexcela navodiť *depresívnu,uslzenú atmosféru*...napísala som svoj postreh v momente,kedy som to tak skutočne cítila... a verte mi,že ja som vždy bola ten typ,ktorý sa hanbí za slzy :-N ...ale akosi to na mňa doľahlo... ...možno že je to tým,že sa mi pred pár dňami dostali do ruky fotky,keď som mala ešte krásny 17 x-) /..život peříčko pod oxrannými krídlami mojej maminy/..a dnes sa pozerám na svoje dcéru a sama sebe kladiem otázku..."..kedy stačila vyrásť???"...veď len prednedávnom som si v náručí odnášala z pôrodnice sladký batôžtek a tento rok bude mať 8 rokov :-o ...strašne to letí...a takto nám ubehne celý život...a preto si xcem vyxutnať toto obdobie,kedy moje deti ešte potrebujú pofúkať každú boľačku...a priznám sa,že sa bojím toho dňa,kedy mi zahlásia,že sa OSAMOSTATŇUJÚ........ale taký je život....

Odpovedať

•

Diskusia pokračuje po 8 mesiacoch

•

moncici24 moncici24

15.01.2007

ahojte všetky pisateľky... už sa dlho táto téma neotvorila, ale som rada, že som ju našla a mohla si prečítať vaše príspevky. Ja som momentálne v podobnej situácii... Doma som najstaršia (vo februári budem mať 24) a doma šesť mladších súrodencov. Priateľ si koncom roka kúpil byt (nechcel brať úver na nás oboch keďže ešte nie sme svoji) ale plánovali sme, že v tom byte budeme bývať spolu. Spolu ho pomaly zariaďovať a tak... Ale keď som to oznámila doma tak mama povedala, že sa môžem presťahovať až po svadbe (sme silno veriaca rodina). Že aj keby to mala byť svadba iba o svedkoch ale až potom môžem ísť... S priateľom sme sa o tom rozprávali, ale nechceme sa brať len kôli tomu, že chceme spolu bývať (aj keď časom sa chceme určite zobrať). Chcem svadbu s bielimy šatami, s kamarátmi ;-) asi ako každá z nás... A tak zatiaľ bývam doma...a neviem ako to pôjde ďalej... :-(

Odpovedať

grettka grettka

15.01.2007

ahoj moncici, no nieco take poznam... priatel sice nema vlastny byt, ale iba v prenajme, nemam surodencov, som sama, a byvam iba s mamou, ale ona tiez o mojom stahovani nechce ani pocut... a to nie sme ani silno veriaca rodina.. u nas tiez stahovanie pripada do uvahy az pripade svadby.. a ta je zatial v nedohladne, tiez sa nechceme s priatelom brat iba preto, aby sme mohli spolu byvat... Tiez neviem niekedy co mam robit... a to mam uz 30...

Odpovedať

sharlotta sharlotta

15.01.2007

Ja som odisla z domu, ked som mala 19. S teraz uz manzelom sme sa dali dokopy ako spolubyvajuci v podnajme, takze sme vlastne od zaciatku byvali spolu. Nasi sa s tym tiez nevedeli zmierit,ale ja som si svoje vzdy vedela vydobit. Povedala som, ze tak bude a hotovo. Manzelova mama je tiez velmi veriaca a ta to tiez niesla tazko, ze spolu byvame. Do znacnej miery ma na svedomi to, ze sme sa vzali aj otazka spolocneho byvania a uver. Neda sa zit cely zivot po podnajmoch a poznam dost ludi, ktori sa o byt a zariadenie hadali a robili si rozne podrazy, ked sa nevzali, byvali v spolocnom byte a potom sa rozisli. Ja som este neplanovala svadbu, ale ked som si to tak prebrala v hlave, tak preco nie...Ma to viacero praktickych dovodov. Tym ta ale v ziadnom pripade nechcem prehovarat. U mna je situacia taka, ze byvame od nasich 450km a zijeme si po svojom, co mi veeeelmi vyhovuje.

Odpovedať

sharlotta sharlotta

15.01.2007

Teda, ked som si to precitala, vyznelo to, akoby sme sa brali len z praktickych dovodov, ale nemyslela som to tak. Chodlili a byvali sme spolu 4 roky , lubime sa a planovali sme ostat spolu aj nadalej, tak preco sa nevziat?

Odpovedať

moncici24 moncici24

15.01.2007

no odkedy som našla túto stránku a behám po rôznych fórach tak sa čoraz viac pohrávam s myšlienkou o svadbe... a keď sa tu niečo dočítam tak o tom referujem priateľovi ;-) Ale ešte to chce čas. Nechcem so svadbou zaťažovať našich (myslím po finančnej stránke), lebo majú to beztak dosť ťažké... a tak musí svadba trocha počkať... Ale aj tak by sme radi začali spolu bývať...ale neviem ako to dopadne... :-(

Odpovedať

sharlotta sharlotta

15.01.2007

No, ja to chapem aj z ich strany, pre nich je to nieco nenormalne...Lebo nic ine nepoznaju. Nasi tiez predpokladaju, ze budeme zit tak, ako zili oni, ja budem upratovat a varit a starat sa o manzela.... Ja si ale servitku pred usta nedavam, poviem, ako to citim, ako to chcem ja a hotovo. Aj svokre poviem, ze ja nevarim, alebo my to tak nerobime...Ja som uz od 17 zila dost po svojom a ktovie ako by to dopadlo, keby som neodisla. Teraz mam s rodicmi perfektny vztah, ale na druhej strane som stastna, ze sa nemiesju do stylu mojho zivota, aj ked stale sa pokusaju, ale ja uz to v ziadnom pripade nedovolim. Ked sa clovek odstahuje, alebo ide niekam mimo svojho bydliska, zisti, ze ten jeho svet je len jeden z mnohych a problemy sa daju riesit s nadhladom. Vid prispevok Kacenqa 16.maj

Odpovedať

pralinka25 pralinka25

15.01.2007

No osamostatňovanie je ťažká vec. Ja som jedináčik a našim sa to moje osamostatňovanie asi tiež veľmi nepáčilo, ale začala som s tým postupne už od 18. Človek by mal žiť od určitého veku samostatne, pretože čím je starší tým je to potom ťažšie. Predsa len zvyk je zvyk. Kočky máte už dosť rokov, rodičia vám predsa už nemôžu zakazovať. Môžu vám dať akurát dobre mienenú radu. Ja by som sa určite o tom porozprávala s nimi. Dala im šancu vyjadriť sa ale zároveň by som povedala, že už som dospeká a chcela by som sa skúsiť osamostatniť ale napriek tomu by som si želela s nimi dobre vychádzať a neodísť v zlom. Aj oni by mali pochopiť, že už ste dospelé ženy. Skutočná láska má vedieť dať korene a zároveň krídla. Aj ja pochádzam so silne veriacej rodiny ale bývala som s frajerom už pred svadbou. To predsa nie je tá najhoršia vec. Kresťania robia aj horšie veci. Nebolo by správne vydať sa len kvôli bývaniu. To je slabý dôvod. Skúste sa o tom s nimi rozprávať a nejako im to vysvetliť. Rozhodne by nebolo dobré odísť v zlom, ale nie je dobré nechať sa manipulovať večne. Pre rodičov vždy budeme ich deti aj keď budeme mať 50 ale mali by vedieť, že nás vychovali dobre a trochu nám dôverovať a brať nás seberovne.

Odpovedať

janka279 janka279

15.01.2007

Ja som sa zacala osamostatnovat postupne. V 18 rokoch som sla na VS, byvala som na intraku, takze rodicia si zacali postupne zvykat, ze som doma menej casto. Najskor som chodila domov kazdy vikend, potom raz za dva tyzdne, raz za mesiac a tie intervaly sa predlzovali. Po VS som sa nevratila domov, zacala som si robit doktorat a teraz uz byvame s manzelom spolu v podnajme. ;-) Ja som sa tak postupne vzdialila. :-)