caute, ja dufam, ze ma tu neodsudite a ze ma pochopite, o pol roka sa budem vydavat. A tesila som sa na vianocne sviatky, dufala som ze budu zasnuby(totiz uz mame vsetko mozne vybavene, ale nie sme zatial zasnubeni)
mam brata dvojca, a na strednu skolu sme chodili samozrejme kazdy na inu. a od vtedy su problemy, ja mam brata rada, ale on si vzdy nasiel len tych zlych kamaratov, vzdy sa pridal do tej zlej partie. zo strednej skoly zacali zdrhat a tak. potom prestupil na inu skolu a tam sa to skoncilo tak isto. Ja sa mu vzdy snazim vysvetlovat vsetko co ma stve, ale nejako to nepomaha. Brat ma aj problemy s otcom. totiz povahovo su rovnaky, a tak sa moc neznesu. z domu zacal utekat ked sa pohadal s tatom, alebo tak. a ked zdrhol, tak samozrejme isiel za skvelymi kamaratmi, ktori mu nic dobre nepriniesli. vzdy ked nieco vyviedli, tak oni sa z toho dostali, a bracho nie. Aj mne bracho nieco ukradol, a dost ma to vtedy stvalo, ale po case mi to bolo jedno, priatel to velmi nechape, ale proste je to moj brat a ja ho mam rada. podla mna nie je zly, keby si vzdy nehladal kamaratov s ktorymi idu robit nieco zle. viem, ze keby nechcel, tak ho nedonuti nikto urobit nieco zle. ale trosku ho aj chapem, ked zdrhol z domu nemal kam ist, tak isliel ku kamosovi, a samozrejme ked tam chcel byt, tak aj robil to co on.
vcera mi mama zavolala, ze prisiel domov papier ze brat je vo väzeni. ja neviem co mam urobit, nie je tam napisane preco tam je, co urobil, kolko tam bude. alebo tak.
a kedze o tyzden a nejaky den su vianoce, tak si neviem predstavit tieto sviatky. mama vcera hrozne plakala, tieto vianoce mame byt s priatelom u nasich. mam z toho strach co bude.
dokazete ma niekto pochopit, ze aj ked bracho nieco ukradol, alebo tak, je to stale moj brat a mam ho rada, proste sa nemozem na nho len tak vykaslat a zabudnut na to ze je mojim bratom.
Ahoj. Ja som mala pred svadbou presne také dilema - manželovej starkej zistili rakovinu a bola v stave že to vyzeralo skôr na pohreb ako na svadbu - a tak sa riešilo. Aj mne hovorili, ži nechcem malú svadbu ale povie to vždy niekto kto už takú veľkú - vysnívanú mal. Našťastie sa starkej stav zlepšil a svadba bola taká akú som chcela a neľutujem. Keby som sa druhý krát mohla vydávať tak to urobím tak isto.
Ako som pochopila svadbu chcete mať za pol roka - dovtedy to prehrmí - akurát sa budeš vydávať s tým, že tam brata mať nebudeš :-|
Pozri, brat bol tiež sebec, keď vám takto ublížil svojim konaním.
Tiež by som ti radila urobiť to ako cítiš. Aby si potom celý život nemala na duši krivdu, že si si nemohla užiť svoj svadobný deň tak ako si po tom túžila. Potom to podvedome budeš pripisovať ako vinu bratovi.
Čo hovoria rodičia?
On sám sa rozhodol a neviem prečo by sa vyše životy mali zastaviť pre jeho hlúposť. Chápem, že ho máš rada a že ti na ňom záleží. To je v poriadku. Môžeš byť pri ňom, pomáhať mu a tak ale zas nemôžeš zahodiť svoje sny kvôli tomu.
Urob si svadbu po akej túžiš a skús ľuďom vysvetliť ako sa cítiš, že ťa to s bratom mrzí ale toto je Váš VEĽKÝ deň, snívala si o ňom a nechceš o neho prísť. Máš na neho právo.
Svadba veru nie je ten úplne najúžasnejší deň - tých bude v manželstve a v živote ešte veľa úžasných ale je výnimočný.