ja neviem ale nad takouto otazkou som nikdy neuvazovala, ved ked k tomu dojde tak ma zrejme uz davno budu rodicia povazovat sa schopnu a dospelu osobu a nebudem im musiet davat argumenty preco som sa tak rozhodla :-) a ak sa bojis reakcie tvojich rodicov tak je mozno chyba v tom, ze ti este neveria alebo nedoveruju vasmu vztahmu ze to myslite vazne a neberu ta ako "rovnocennu dospelu" ktora chce zacat zit s clovekom ktoreho si vybrala :-|
Ja bývam sama od 20 rokov a mojim rodičom som oznámila, že chcem bývať sama v podnájme s kamarátom, ktorý je teraz môj snúbenec.. :) a zobrali to v pohode. teraz mám 25 a telefonujeme si každý deň i ked bývame len 15 km od seba.. :-D
Nemusíš sa toho obávať. Pokiaľ máš chápavých rodičov.. ;-)
parvinka, on si zvykne, treba to oznamit a ist za tym, hlavne sa ho nepytat, proste oznamovacia veta, "Od (datum) odchadzam byvat s priatelom" koniec zvonec.
ano... v podstate je to strasne jednoduche.... staci to oznamit.... ale tie zienky, co nezazili zo strany rodicov pochopenie ich vlastnej dospelosti... tak tie to maju horsie... ;-)
parvinka...nezalezi, ci ma clovek 2O alebo 4O.. pre svojich rodicov zostavame deti stale, len podaktori sa s tym tazsie vyrovnavaju... ja by som vedela rozpravat, to by vydalo aj na roman
mna len vzdy napadne pripad, ze ked sa mlady par rozhodne zit samostatne, prenajme si garzonku alebo maly jednoizbak a z vyplaty splacaju vsetko potrebne na ich prezitie, tak je to uplne onicom. poznam pripady, ktore takto tahaju, ci to dotiahli ani nevedia kam.
Mozno je to vyzva, alebo byt slobodny, samostatny, neobmedzovany rodicmi a byt s niekym, kto ta ma rad. Ale ten niekto musi mat aj urcite predpoklady, aby ste mohli zit na urcitej urovni ...alebo ty to budes musiet dotiahnut za neho.
Je to o osobnosti cloveka podla mna, na veku nezalezi... pokial ta nikto z rodicov ci rodiny neobmedzuje a dava ti volnost zit a robit si to co chces ty a uznas za vhodne, tak nevidim dovod. Pokial je to opacne, tak je tu otazka sa nad tym zamysliet a vysvetlit rodicom, ze si dospela a sebestacna ist si svojou cestou ;-)
mimochodom, ak ta obmedzuje otec a nepochopi tvoj zivot a vysvetlenie k tomu podstatnemu ako dalej, tak sa nad tym ani nezamyslaj, pokial mas podporu od matky. Jednoducho chod a zi si svoj zivot, ocko to casom rozchodi, to mi ver ;-) ;-) ;-)
tak mi preto chceme ist spolu byvat lebo sa chceme buduci rok brat,alebo az zaciatkom roka2011,
RADLINKA-Lenze je viac pripadov co ziju takto a nie len mlade pary,ale vela starsich ved niekto ledva zije s vyplaty do vyplaty,a co im ine ostava,nie kazdy ma na vlastny byt a s vyplaty 9-10tisic sa tazko da zit
parvinka - rozumiem ti mojik a drzim vam palec ;-) Je to vsak na uvazenie ci nepockat a nezabezpecit si normalnu 'svoju' domacnost radsej pred svadbou ako platit nekrestanske ceny za prenajmy :-| no ja neviem, mozem podat iba subjektivny nazor, je to na vas dvoch, ako vy rozhodnete tak bude. ;-)
tak moj oco je toho nazoru prv spolu zit a potom svadba,ale zase necaka ze to asi bude takto skoro,on by bol najradsej keby sme boli snim navzdy :-) ale zasa babky to riesia inak ako mozme spolu zit ked nesme zobraty :-)
parvinka neviem ci si spominala, ale staly prijem mas? mna zacali nasi brat nejak vaznejsie ked som si nasla zamestnanie a zacala sa starat o vlastne veci sama.
parvinka napisem ti ja svoju skusenost..ja som nemala ani 18 a vyjadrila som sa ze budem zit sama hned ako sa bude dat..roky rokuce som chcela zit v podnajme..nie pre disky,party,..ale proste byt samostatna a starat sa sama o seba..s byvalym mi to nevyslo lebo nemal pracu a ja som bola student..i ked som chodila po brigadach vacsinu som vrazila donho..po skole ked som uz s tym svojim teda sme sa zasnubili co nasi nebrali vazne..vacsinou som robila..no tpp som nemala..no cim dlhsie som bola doma tym sme sa s rodicmi viac natahovali..pretoze stale sa ku mne spravali jak k malej..a ked mi chceli dokazat ze nie som este "dospela" tak mi dali take ulohy ako vybvait nieco atd co som nemala sajnu..alebo reci typu ze si nebudem vediet platit ucty ze neviem ani varit ze neviem co to je viest domacnost atd atd..par mesiacov som narabala s tym ze pozeram inzeraty,..ale ze len pozeram..co opat viedlo k dalsim reciam ze to nebudem zvladat a ze ci ich necham samich (segra uz odisla pred 6 rokmi) no nedala som sa aj ked som mala hodinove prednasky..potom som zacala inzeraty uz obvolavat..taze som si najprv urobila prieskuum a potom vyberala..to tiez viedlo k dalsim problebom..potom som zacala na byty pozerat..z coho neboli vooobec nadseny..nakoniec som nasla..ale nebrali to vazne kym som nedrzala kluce od bytu v ruke..povedali mi nasi ze nepridu ani na navstevu ze ked odidem ze ich uz nezajimam..no aj tak som potom zacala chodit do bytu a pomali si stahovat veci davat do poriadku byt..no stale sa tvarili urazene..nakoniec to skoncilo tak ze ked prisli na prvu navstevu doniesli nam obrovsku lcd panasonic tv...a to sa nevedeli rozhodnut ci nam kupia pracku abo tv..a nakoniec oco rozhodol..a potom po mesiaci aj nieco nam kupili pracku s tym ze im budeme postupne splacat..teraz si volame navstevujeme sa..volame sa na obedy,chodime spolu na rodinne navstevy... a inak po 2,5 mesiaci som v novom byte oslavila sovju 20...nasi to prezili..lebo vzdy ked ma potrebuju im pomozem a zistuju ze to zvladam a ze aj im je dobre ze maju klud..
niekedy sa rodicia nevedia zmierit s tym ze ich dieta uz je dospele a divnymi sposobmi to davaju najavo |-| chce to len pevne nervy, aj my raz zrejme budeme s tazkym srdcom pozerat na nase deti ked si budu stahovat veci :-N
ja som sa samostatnosti ucila uz od 14tich, lebo som byvala na stredoskolskom intraku, od 17 som kazde leto bola vonku ako aupairka, takze ked som si v 21 nasla pracu v BA, kvoli ktorej som sa od nasich odstahovala, uz boli na to pripraveni :-) nasla som si podnajom na inzerat (tri baby hladali stvrtu spolubyvajucu) a bolo to skvele byvanie, aj ked sa ta zostava obmenila, dve sme byvali spolu vyse styri roky... podla mna sa treba osamostatnit tak rychlo ako sa len da. Jasne, su vydaje s podnajmom, ucty treba platit, ale ten pocit slobody je na nezaplatenie. A ja som rada, ze v mojom pripade som sa neodstahovala od rodicov kvoli spoluzitiu s chlapom; podnajom s babami je super vec, chlapi prichadzali a odchadzali, ale priatelstva ostali dodnes :-)
babenky, ja som sama uz od svojich 15-tich a nie ja som sa odstahovala, moji rodicia sli jedneho krasneho dna na nasu chalupu a potom sa pobyt uz iba predlzoval az raz mi povedali do telefonu, ze si pridu po veci :-D ...malo to rychli spad- trvalo to asi tyzden a pol....po mesiaci som si tam nastahovala byvaleho priatela, tiez neboli nadseny ale co ine im ostavalo???zaujimave na tom bolo to, ze po 3 tyzdnoch som sa 1 krat vybrala na nakup do obchodu a nakupila vsetky dobroty. co boli vzdy v chladnicke ked tam byvali nasi....az sa mi ciferniky pretocili nad tou sumou :-( .....co som tym chcela povedat??? cim skor sa clovek nauci zit sam tym lepsie, hlavne si bude veci vazit ovela viac, bude si vediet zadelit peniazky a zacina pre nho novy zivot....fakt je to skvele ked viete ze vas nikto vecer nebude buzerovat aby ste si uz zhasli svetlo lebo uz je dvanast hodin :-D ....to je moj nazor....
parvinka, co ti mozem poradit je ze treba rodicom povedat narovinu, presne ako ti uz bayb vyssie radili- oznamovacou vetou, ze sa stahujes...neboj, oni to preziju....si ich dcera- nebudu sice nadseny, mozno pridu aj vyhrazky, ale oni sa upokoja...je topresne ako u mna len trosicku naopak :-D :-D :-D
dakujem pracovat idem az teraz v semptembri,priatel pracuje a ja chcem si najst este brigadu a stahovat by sme sa chceli v oktobri-novembri tak dufam ze to prezijem,ale rodicom poviem az uz ked budem pracovat aby namna nevyleteli scoho chcem platit :-)
parvinka, tak to je rozumne riesenie, ze najprv praca a potom doma oznamis, ze sa stahujes. Niekedy treba postupovat opatrnejsie a poriadne si to premysliet. Niekedy treba este chvilku pockat, a v tvojom pripade to uz nebude dlho trvat. Tak drzim palce ;-)
parvinka ja som z domu stale odchadzala od 17.. boli aj mesiace ked ma nasi nevideli.. teraz tesne pred zaciatkom eta niekedy v maji ci v juni som len za nimi prisla povedala som im ze odchadzam na trvalo zit k priatelovi- i ked ostali v soku prekvapeny ale zas nebyvame tak daleko od nich aby sme sa nevidali ja za rodicmi chodim stale:-) apodotykam ze mam tiez19