Mladé nevesty. Ktorá je z nás najmladšia?

Zobraz úvodný príspevok
Ahojte nevesticky, takze otvaram novu temu. Uz tu mame nevesticky-tehulky, baculky, mamicky. Tak ja chcem zistit, ktora je tu najmladsia :-D Takze ja to zacnem, mam 21 /hm, asi to budem ja :-) /. A vy kolko mate rockov?
Odpovedať
Profilova fotka
No tak to blahoželám... ;-)
Odpovedať
ahojte pripajam sa ... mam 20 a aj v septembri este budem mat kedze narodky mam az v januari... :-D az kym som nezbadala tuto temu som si myslela ze som siroko daleko jedina mlada nevesta kedze teraz je trend od 25 do 30... my chodime s priatelom uz 4,5 roka a 2 dni pred vadbou to bude 5... :-D Priatel ma 25 a byvame od seba dost daleko (50 km)... ja mam skolu, on robotu takze uz chceme byt konecne spolu a nevidat sa len cez vikendy...
Odpovedať
ahojte baby. ja som tu novacik. chcela by som vas poprosit o radu. mam 19 rokov a priatel 20, v den nasej svadby, ktora sa uskutocni aspon by mala o pol roka, bude matu moj drahy 21. chodime spolu 2 roky. a rozhodli sme sa pre spolocny zivot. ale mame jeden problem. v january sme sa rozhodli, ze oznamime mojim rodicom, ze sa cheme zasnubit a vziat. ale pri tom nasom rozhovore musela byt aj mamina mama, pretoze moja mama sama nerozhoduje ale za nu rozhoduje jej mama. chceli sme sa pekne pozorpravat ale sme sa hadali asi 4 hodiny nakoniec vyhodili mojho priatela z domu. nic sme cele hodiny nepoculi, len to, ze sme mladi, sprosty, nevieme co robime, ze mi to olutujeme a hlavne ja, pretoze moj priatel je evanjelik a ja som katolicka.... ja som po tomto rozhovore bola priserne psych. na dne. za tych par dni co sme sa hadali som schudla 4 kg a to som nemala kde schudnut, pretoze vazim 43kg. bola som ako chodiaca troska. kazdy den som mala kazne, ze ci som normalna... o par dni som si zbalila veci a odisla k priatelovim rodicom. moja mama ma vydierala, ze ked sa nevratim, tak ma nepozna, ze nikdy dceru nemala, ze ked ma stretne, tak ma obide mlcky... a ze ked sa nevratim, ze si siahne na zivot. nevratila som sa domov. ale zato ma mama prisla odprosit, aby som sa vratila. az si klakla. v zivote som ju takuto nevidela. bbolo mi jej luto a o den nato som sa vratila spat. zo zaciatu bola u nas ticha domacnost, nikto sa s nikym nerozpraval len moj otec sa so mnou bavil. tak som sa dozvedela, ze ma mama objednala ku psychologicke. chtiac, nechtiac som musela k nej ist, pod dozorom mojej mami. pri tej psychologicke som bola 3krat a povedala mi len tolko, ze som skoro dospela a ze som velmi rozumna. povzbudilo ma to ale neucelilo to moj vztah s mamou. ked som mala meniny dostala som asi taketo blahozelanie:keby som vedela co s teba vyrastie tak ta radsej utopim v mocovke. :-( toto ma uplne znicilo. najvacsiu oporu som mala v priatelovi, v priatelovych rodicoch a v mojom otcovi. cela rodina z maminej strany ma zacala odcuczovat. citila som sa ako spina. doteraz je to taketo. mama stale tvrdi, ze ak bude tohto roku svadba ona nau nepride, neda mi pozehnanie, nepomoze mi ani financne.... mala som chvile, ze s siahnem na zivot. aj sa tak stalo. 2krat som pojedla vela tabletiek ale vdaka, ze som bola na tanecnej s pritelom a s ludmi co ma podrzali. keby nebolo ich uz by ma tu nebolo. ale som si povedala, ze ja sa nevzdam, ze ak zijem tak musim bojovat. nas datum sme nezmenili. mame objednanu salu, kapelu aj kolaciky. ale mama moje sny stale sfukne ako malicky domcek s karat. nase zasnuby mali byt pred pad dnami na moju 19tku ale sme ich s priatelom presunuli az na jun. ale mam strach, ze vlastna mama, mi neda pozehnanie, ze sa na mna vyhasle. velmi ma to boli. baby mam dalej bojovat za nas spolocny zivot? ja svojho draheho nadovsetko milujem ale niekedy mam pocit, ze na mna pada cely svet a ja uz sa nedokazem nadychnut. tuzim po nasom spolocnom zivote ale mama nam nepraje. neznasa ho len preto, ze je inej viery ako ja. potrebujem radu, hoci viem, ze ja neustupim od nasho krasneho datumu 9. oktober. aach. DAKUJEM vam za rady. DAKUJEM
Odpovedať
viem, je toho vela com som vam tuna napisala ale prosim poradte mi. DAKUJEM
Odpovedať
Profilova fotka
weronikas, ja neverim vlastnym ociam, ze jenieco taketo mozne.. to je ako zo zlej telenovely.. je mi vlemi luto, ze mas taketo starosti.. a ze to zaslo az tak daleko.. v prvom rade musi dostat rozum tvoja mamina... fakt to prehana... chapem ju, ze ma strach, ale zase odtial potial.. tym ze sa b ude vyhrazat, nic nevyriesi.. ale toto vsetko vies aj sama. nejdem tu vypisovat o tom co by tvoja mama,a lebo ty si mala,a lebo nemala robit.. asi sa s nou neda porozpravat bez toho aby to skoncilo hadkou, ze? ach je to zlozite.. ale urcite to potrebuje rozhovor..mozno vsetci spolu ty s priatelom, jeho rodicmi a tvoji rodicia... aky vztah mala tvoja mamina k priatelovi pred tfym ako ste im povedali o svadbe?
Odpovedať
evita. ja ked sa rozpravam s mamou, tak zo zaciatku sa to da ale potom zacne zvysovat hlas a hadame sa. s priatel sme so riesili a riesime to doteraz ale vies, asi ta to neda vyriesit, lebo podla mna ona nas chce rozdelit, a chce aby som si nasla katolika. ju stve toto. a s priatelom aky mala vztah? tak pravdupovediac sa s nim ani dovtedy ani teraz nerozprava. ked jej on pozdravil ona zo slusnosti odzdravila. nikdy si s nami nesadla a nerozpravali sme sa spolu. ale zato moj otec je uplny opak mojej mami. on dojde pokecame, a aj si vonku vyrazime. ale stale bez mami, pretoze ako mi povedala, ja jej robim len hanbu.
Odpovedať
weronika tvoja mama (bez urazky) mi pride ako soplave decko ktore sa hadze o zem a vrieska pokial si nepresadi svoje a nedostane co chce. v tomto pripade jej ide o to, dokazat si, ze ako tvoja matka ma pravo manipulovat s tvojim zivotom a v ziadnom pripade neberie ohlad na to ze uz si dospela a rozhodujes sa sama. a v druhom rade, rozlicne nabozenske presvedcenia robia velke zlo, ona nikdy neprijme tvojho priatela pokial bude mat akekolvek ine presvedcenia, hoci to moze byt pre teba ten najlepsi partner.na to ona nikdy hladiet nebude a je velmi pravdepodobne ze do svadby sa jej hysteria este bude stupnovat, preto ty musis byt silnejsia a silnejsia a aj ked je to tazke, lebo je to stale tvoja matka, musis si od nej utvorit odstup a potlacit citove puto. priatel zazil podobne ohrdnutie vlastnej mamy (mozno aj kvoli jej nesympatii voci mne) a viem zhruba o com to je. ale ked ti vlastna matka povie ze ta mala radsej utopit, nez z teba vyrastlo to co vyrastlo, tak ja by som k nej viac necitila nic. ved co z teba vyrastlo?? nejaky vrah? alebo prostitutka??? nie, mlada zena co si ide za vlastnym snom, nasla si zivotnu lasku s ktorou planuje vlastny zivot. mala by byt na teba hrda!!! a ked nie je, NIE JE TO TVOJA VINA, ale jej CHYBA!!! nemaj ziadne vycitky, ty si nic zle neurobila, ona ma skrat vo vlastnej hlave, a na tvojom mieste by som s nou na nejaky cas prerusila kontakty, lebo nema to s nou takto cenu, pokial nezmeni spravanie.
Odpovedať
Profilova fotka
ked jej vadilen to ze je inej viery.. tak je to uplne chore... nech si uvedomi, ci jelepsi evanjelik ktory ta ma rad a ste spolu stastni, alebo katoli, s ktorym by si sa trapila....
Odpovedať
Profilova fotka
je to mozno krute,a le rorin napad by stal za pokus.. mozno nie uplne prerusit kontaty, lae odist urcite
Odpovedať
evita mna zarazilo to ze vlastna matka je schopna kvoli viere dcerinho priatela jej povedat ze radsej ju mala utopit v mocovke.... tak po tomto by som mamke jednu treskla, nasledne treskla s dvermi a zbohom. ale tak ja som zas ina povaha |-| Ale takto by sa dotycna nemala nechat psychicky tyrat, matka nematka, skratka nie 8-( nech ide za priatelom a jeho rodinou, ludmi u ktorych najde klud,lasku a hlavne slusne zaobchadzanie, ked sa toho od matky nedocka.
Odpovedať
Profilova fotka
tak s tymoto uplne suhlasim, rora... tie slova o mocovke.. too bolo az moc... jaby som tiez v tej chvili asi zmizla kade lahsie..
Odpovedať
weronikas13 : ja na toto ani slov nemam,lebo aj keby som nieco napisal,tak by som len opakovale tie iste slova ako rora a evita. Tot sa ziadnou radou vyriesit proste neda. My sme s priatelovou mamou spolu nerozpravali 3 roky. Vobec som ku nim nechodila a ak sme sa nahodou stretli zo sluznosti som sa pozdravila. Nakoniec to samo akosi preslo a vsetko v ramcii moznosti dobre.Takze asi to potrebuje cas a ak nie kazda z vas si musi urcit priority. A ako som uz pochopila, ty si si svoje urcila, takze si za tym pojdes. SILNO drzim palce nech sa zle na dobre obrati aj ked malokedy to je tak ako v rozpravke rada by som povedala cary mary fuk ..... ;-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
Weonikas13: suhlasim s babami..ked som si to precitala az ma striaslo...suhlasim s gaerys toto sa ziadnou radou vyriesit neda...neviem si predstavit co by som na tvojom mieste robila..mam tiez 19tnas a drahy ma 24rokov o chvilocku 25... a rodicia sice boli sokovani museli si nato zvyknut..ale teraz sa mi zda ze sa nato celkom tesia.. rada by som ti poradila co v takejto chvili robit..ale jedine co mi pride je priat ti vela sil aby si to vsetko zvladla..
Odpovedať
Profilova fotka
boze baby toto je hrozne blbe co sa mi prave stalo..:) ja mam 20 :-) kde to zijem..neviem nad cim som sa to zamyslala..svadbu mame 09.10.2010 ..:) berieme sa z lasky.. :-) a to vlastne uz budem mat 21 ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
jani ja mam ten isty problem, pomaly mam 23 a stale si myslim ze mam 21 :D
Odpovedať
Profilova fotka
weronikas.. kade pochoduju tvoje myslienky po precitani si nasich prispevkov?
Odpovedať
weronikas13: tak dalo by sa to nejako pochopit keby mama mala namietku len co sa tyka veku a samozrejme keby volila INE!! slova ]-( :-| nic nepises o tom ze ci studujes ci pracujes, ci budete mat z coho zit a kde budete byvat kedze priatel tiez nema vela rokov. kebyze toto povie ako namietku ale SLUSNE! tak by som to aj chapala ale takto :-| :-S . mama ma prosim ta kolko rokov? ona sa v kolkych vydavala?? da sa pochopit ze ju to asi zaskocilo ale tazko pochopit ze hlavny argument proti je jeho nabozenstvo, sak nezijeme v stredoveku, to co uz je =-) ja by som sa mozno pokusila prehovorit este s otcom, ak on ma k tomu pozitivny postoj, nech skusi v klude s mamou prehovorit, sak takto sa nechova dospela zena a ked sa ani tak nic nebude dat, holt, smola. osobne si to neviem predstavit, ved kazda matka (si tak myslim :-N ) sa tesi na svadbu dcery ale toto co vyvadza tvoja, ja nechapem =-) . nemas 15, nie? tak drzim palce! ;-)
Odpovedať
vies, co evita, mam zmiesane pocity. ale musim to nejako vydrzat do toho 9. oktobbra. hoci mam strach, ze to po psychickej stranke nezvladnem. tiez vcera som si nechtiac vypocula mamin rozhovor s babou. povedala, ze taje jeb....(si domysli)dievca este nevidela a tak vytiahla az kdesi z paty a si z huti si odplula, este povedala, jednu vec, ze nech sa necudujem, ze na mna tak nadava, ze uz ma nechce vydiet, ze sa za mna hanbi. strasne ma to ponizilo a zabilo. hoci ona nevedela, ze ja to vsetko pocujem. ale keby nebolo priatela tak umriem a chvalabohu, ze ma vytiahol a hodinku jeho bratranec vonku, lebo neviem ci by som prezila noc. dnes som jej to povedala, ze som vsetko pocula a som jej z hnevu povedala, ze jej to neodpustim, hoci ja taka nie som, ja som jej to odpustila ale nikdy na to nezabudnem. trapy ma to. ale zatial bojujem o nasu lasku. verim, ze to zvladnem. a claire767 ja studujem posledne 4 tyzdne a idem do prace, ktoru mam uz vybavenu. a neskor si otvaram zivnost taze praca je okey a kde budeme byvat? tak to uz je daaavno rozhodnute, ze u priatelovych rodicoch. tam som doma. tam je moje miesto a su tam ludia co ma lubia. velmi ich lubim ale hlavne milujem svoju polovicku. dufam, ze to zvladnem. a hoilky dakujem, ze tak reagujete na moj prispevok.
Odpovedať
a claire767 aby som nezabudla. priatel pracuje uz rok, a peniazky podctivo odkladame si.
Odpovedať
Ja som mala prvu savdbu v 20 rokoch-vtedy sa mi to nezdalo skoro ale teraz ano.
Odpovedať
ludia robia rozhodnutia v roznom veku, v 20tich, v 35tke, v 50tich.... ci spravne alebo nespravne to sa uz ukaze na kazdej situacii zvlast a az o nejaky cas. A ci je 19 rokov skoro alebo nie, rodicia musia ratat s tym, ze ich dieta raz prekroci 18nastku a potom sa zacina rozhodovat same... a sposob s ktorym sa weronikina mama s tymto (ne)zmierila je nepripustny. dievca sa osamostatnuje,dostuduje a ide do prace, nejde sa niekam flakat, nebude z mamy tahat peniaze, ale stavia sa na vlastne nohy a este k tomu za nejaky cas chce vstupit do manzelstva, no ja na tomto skutocne nevidim jednu jedinu zlu vec za ktoru by si zasluzila taketo urazanie a ponizovanie. skor naopak... ale tak ked toto jej mama pochopi,mozno za par mesiacov,mozno za par rokov, uz bude neskoro. vytvorila si z dcery akehosi "nepriatela", ona sama by mala ist k psychologovi, alebo rovno k psychiatrovi, lebo ked je schopna tohto, v amoku by mohla spravit aj nieco horsie |-|
Odpovedať
weronikas, nestacim sa cudovat. Poznam ale take matky co kecaju do zivota svojich deti nie ked maju 20 ale 40 a uz maju svoje deti. Myslim ze rodicov si clovek nevyberie. Mozem sa opytat, byvate na dedine? Si este mlada, ale zas ked obaja uz nestudujete, priatel pracuje, ty budes tiez pracovat po skole, tak to je ine. Mate svoje peniaze, ste dospeli, preco nie? Ak jediny problem je ze priatel je evanjelik, tak si urobte svadbu v katolickom kostole a nikto nemusi vediet ze on nie je katolik. A mamina bola u psychologicky tiez? lebo ja si myslim ze ona by to prave potrebovala.... toto co ti robi povazujem za psychicke tyranie, ked sa vezmete, tak co najdalej od nej, nech vam nezasahuje do zivota. Nechces aby sa stretli vasi rodicia a porozpravali? No ak ti nepride na svadbu, najvacsiu hambu urobi prave sebe... a oco sa ta nezastane? ci mama je u vas hlava rodiny? a mas aj surodencov?co oni na to?
Odpovedať
weronikas13 aj ja to s nekadial poznam aj moja mama nie je na mna co najlepsie hovorit skoncila som skolu zamestnala sa,vydala az lasky ale zail moj terajsi ex manzel mi mesiac po svadbe povedal ze si ma neberal kvoli lakse ale kvoli peniazom mojich rodicov chcela soms a okamzite rozviest ale zial moja mama ma nechcel a zobrat spat s dietatom az potom ked ju prehovaral moj otec alle po podany o rozvod ma prisiel moj ex poziadat aby sme sa nerozvadzali ze on ma prestane podvadzat,prestane hrat autopmaty a pit ale to trvalo mesiac a zostala som tehotna a znova mi ublizoval po fyzickej a psychickej stranke ale moja mama vsetko zvalovala na mna lebo za vsetko mozem ja ze zena sa ma chlapopvi podriadovat-potom ma otec zobral domov k nim moje manzelstvo trvalo 3 roky ale boli to najhorsie roky mojho zivota moja mama mi nadavala do vsetkeho moznohe mozno to robi aj teraz ale je mi to uz jedno v septembri 2008 som prisla o otcazrutil sa mi svet a 8 dni po otcovej smtri sa mi narodil syncek a rok po jeho narodenim som spoznala jedneho uzasneho chlapa je pre nas oporou,a stastim,mojim synom dava lasku aku nedostavaju od svojho otca-od februara tohto roku buvyme spolu.a v maji 2010 mame svadbu a jeho rodina ma prijala s otvorenou narucou a vobec nevadi ze mam dve deti ale mam strach ci nieco zase moja mamka nevivedie ako v prvom manzelstve bolo by to na dlhe rozpravanie.
Odpovedať
weronikas13 Poviem ti len svoj nazor. Urcite chod do toho! A nepocuvaj mamu. Lebo je to tvoj zivot a ty budes zit s tym koho si si vybrala a nie tvoja mama! A ked to tak citis tak urcite to neodkladaj len kvoli mame! Viem je to urcite tazke ,,vybrat" si medzi mamou a priatelom ale urcite to nie je tvoja vina a ani chyba a neber si to na seba! Je to vina tvojej mami lebo ona to nechce prijat ked si sa ty uz takto rozhodla! A dokaz jej ze svet nie je zalozeny len na nabozenstve a kto je akej viery, ukaz jej ze vas spojila laska a ze preto ste sa rozhodli ist dalej spolocne aj ked takyto mladi. Uvidis do oktobra sa s tym ako tak zmieri a to pozehnanie ti pride urcite dat! aj napriek vycitkam ktore si teraz od nej dostala. Lebo zasa jej vycitky nepustia keby tak nespravila .... bude ju to zrat cely zvysok zivota. Toho sa ty neboj! A potom budes rada ze si sa kvoli nej nevzdala ale sla si za stastim!
Odpovedať
Tak ja tiez poviem len svoj nazor... ze mama sa sprava nezrelym sposobom, to je asi vsetkym jasne. Ale robit impulzivne, nedostatocne domyslene rozhodnutia pod plyvom emocii (odstahovat sa, prestahovat sa naspat...) az pokus o samovrazdu, bez ohladu na partnera ktoreho by to asi znicilo ak sa zachrana nepodari, to tiez nesvedci o osobnej zrelosti a schopnosti hladat konstruktivne riesenie. Kazdy samovrazedny pokus, a obzvlast ak sa uz opakoval, si vyzaduje dlhodobe psychiatricke liecenie bez ohladu na priciny a dovody. Kazdopadne by som odporucala pockat so svadbou az do uplneho uzdravenia,inak sa to moze lahko opakovat napr. po prvej manzelskej hadke. Na zaklade toho, co som tu citala, moj dojem je, tento problem vobec nie je len o svadbe - ta je len vrchol ladovca. V pozadi ide pravdepodobne o dlhodobo zly vztah medzi matkou a dcerou. Je to vztah, z ktoreho uz davno chyba laskava atmosfera. Je to vztah, v ktorom obidve strany sa snazia ovplyvnit tu druhu a presadit svoju volu vydieranim, vyhrazanim samovrazdou a emocionalnym natlakom miesto toho, aby si vsetko racionalne premysleli, konstruktivne sa o tom porozpravali a snazili sa najst nejaky kompromis. A tym padom by k tomu psychologovi mali chodit obidve. Odstahovanie sa od matky a prerusenie kontaktu s nou moze problem docasne zametat pod koberec, ale rozhodne ho neriesi.
Odpovedať
feb13 Presne to som chcela vyjadrit len som nevedala najst tie spravne slova ... ale toto hovori za vsetko! Mas uplnu pravdu! Nesvedci to o zrelosti a urcite je tam psychicky problem ktory treba riesit. Ale mozno je to v rodine a to co weronikas13 videla doma a to spravanie ako sa k nej spravala mama tak sa prenieslo aj na nu a tu je dosledok. Ja si tiez osobne nemyslim ze toto spravanie matky je na mieste. Lebo nieco take povedat vlastnej dcere predsa len svedci o nejakej tej (ne)inteligencii.
Odpovedať
Ano, vsak ja weroniku z toho neobvinujem, su veci, ktore sa daju ludsky pochopit aj lutovat, ale to neznamena, ze su aj spravne... myslim si, ze teraz je psychicky aj emocionalne rozrusena (kto by nebol), ale v takomto stave vstupit do manzelstva, to nemusi byt dobry napad... najprv sa ukludnit, dat sa do poriadku a potom sa vydavat...
Odpovedať
holky, ja vám poviem len tolko. toto vsetko co mi vlastna mama robila, za tych par mesiacov co mi vsetko povedala, tak na to nikdy v zivote nezabudnem. a verte mi, te tieto rany sa nikdy uplne nezacelia. stale to bude nikde vo mne, aj ked budem neviem kolko rocna. verte mi ja ju mam rada, ale nepamatam si situaciu, ked mne bolo zle, ked som prezivala prve lasky, ked som mala problemy. ani raz za mnou neprisla a neobjala ma. viete, holky, ked su v puberte, tak sa potrebuju so svojou mamou porozpravat. musia mat taky vstah k sebe ako dve najlepsie kamaratky ale my to nie sme. my takyto vztah nemame. ale zato priatelov rodina mi nahradzuje toto, co mi kedysi chybalo. nikdy nezabudnem ako ma prvykrat zavolala na kavicku priatelova mama. vobec sme sa nepoznali a rozpravali sme sa ako 1ooo rocne kamaratky. a neraz, ked som bola u nich a vicitila, ze mi nieco je, prisla ku mne a porozpravala sa so mnou a ked videla, ze sa mi tisnu slzicky do oci, tak ma obbjala. objala ma neraz, aj ked nema nato dovod. a ked spolu telefonujeme a lucime sa, tak mi povie lubim. toto som donedavna nezazila od vlastnej mami. a k tomu vsetkemu. moj priatel chodi ma 3 tyzdne do prace a pride domov na 4-5 dni a ja s nim nemozem byt. tolko co som len hodinu vonku mi vyzvana, aj ked som na zabave mi vyzvana. neda mi pokoja a nic len, ze nech som okamzite doma. ked ideme niekde na celodenny vylet tak ja mozem ist na 3 hodiny a spat domov. neustale sa ma pyta, ci som dostala kramy. akoze je to velmi osobne. ako chapem matka sa moze opytat, ale nie stale po tom ked pridem domov od priatela. a keby som mala 14 tak to chapem ale teraz? ved nie som mala? a ohladom tych liekov co som zobrala tak tiez poviem len
Odpovedať
tolko, ze vsetko zle je na nieco dobre. po tom som si uvedomila, ze to nestoji zato, ze musim bojovat za nase stastie a ked polavim tak ma mama posle niekde prec aby nas mohla odlucit. a ja toto nedovolim. ved my sme sa nechcemli zozaciatku brat. chceli sme ist na 1-2 do zahranicia spolu pracovat, ale povedala, ze mna s nim nepusti, ked budeme spolu zit. ze nechce zazit tu hanbu, ze pridem s bruchom domov a poviem jej, ze sa musim vydavat. ako holky neze sa na mna nahnevatie, tie ktore to mali tak, ale to su priorie mojej mami. ona ma s priatelom nikde nepusti, ja nemozem ist k nim.... ja nemozem nic. a ja nedovolim aby mi stale dirigovala a diktovala cely moj zivot. ved predsa ja som svojpravny clovek a mam pravo na vlastne rozhodnutia. ale priatelova rodina mi nahradila vsetko to co som mozno ani nikdy nedostala. nadovsetko milujem svojho starkeho a ja sa ho nevzdam. viete, moj osobny nazor po tycho mesiacoch trapenia je asi takyto. clovek si musi prezit vsetko aj dobre, aj zle. ak po ceste svojim zivotom sparne do prachu zufalstva a beznadeje, musi vstat, oprasit si kolena a kracat dalej. a ak nie tak zomrie, sam sa utrapy vo svojom ziali. ja som tiez, padla na dno v januari a vdaka priatelovi a jeho rodine som vstala, oprasila si kolena a uz sa viacej neotacam za tym co bolo, snazim sa nemysliet na minulost. kracam malickymi krocikmi dopredu, blizsie k svojmu cielu. a to je moja laska. neovolim aby mi mama svojou hrdostou znicila to co je pre mna najdolezitejsie.. a to je moj jediny :-*
Odpovedať
ja mám tiež 21 :) konečne viem o niekom v mojom veku :D
Odpovedať
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?