Muži vs. ženy. Čo si o tom myslíte ?

19. mar 20071910
  • Len tak ma teraz napadlo, ci sa vam nezda nespravodlive, ze si ma priezvisko "automaticky" zmenit zena. Mne to pride starsne na hlavu padnute...

  • ja som asi staromodna ale ja budem priam rada ked budem moct nosit meno cloveka ktoreho lubim

  • aspon mame zmenu 😃

  • Sponzor fóra
  • miu to si krasne napísala joj ty romantička

  • ja som tu vo Svajciarsku do noveho povolania automaticky pridali za novym priezviskom do stare, pod ktorym som tu bola doteraz evidovana, tak sa najnovsie predstavujem obidvoma, aby to sedelo s dokladom...

  • Mne to pride ako starta identity. 😐

  • mas novu 😉

  • ozaj a vydate zienky ako dlho vam trvalo kym ste si na nove meno zvykli? albo si este stale zvykate? 😉

  • ja si este zvykam, niekedy mi je blbe predstavovat sa novym menom 😬

  • my sme sa s priatelom raz prave o tomto bavili a sokol ma ked mi povedal ze si kedysi predstavovala ke krstne zenske meno by sa hodilo k jeho priezvisku...sranda nad cim vsetkym ti chlapi nedumaju
     😃

  • sami a preco? nebodaj sa ti tvoje nove meno nepaci? 😒

  • nie, ale je to taky nezvyk, aspon pre mna......ludia ma pozoruju, ako sa ozyvam novym menom a tak

  • po roku by si uz mohli aj zvyknut nie? 😒

  • no ved prave? som vadna 😦

  • nie ty! ale ti ludia ktori ta pozoruju ako sa predstavis inym priezviskom-oni by si uz mohli zvyknut 😒

  • Sponzor fóra
  • sak aj to bude 😃

  • tak podla mna je super byt chlapom...ale uplne skvele je byt zenou. Ja by som to ze som zena nevymenila za nic na svete.....som stastna ze nou soma ze som sa narodila v takom case ako som sa narodila..a aj v takej casti sveta. Keby som sa narodila ako zena niekde v moslimskych krajinach a vedela by som ze inde maju zeny vacsie prava asi by mi to vadilo..ale takto, je to skvele😉

  • Ja som si pred svadbou chcela nechať svoje priezvisko, lebo mi to pripadalo tiež čudné zrazu používať iné, ale nakoniec sme sa s manželom dohodli, že budem mať dve priezviská moje aj jeho, ale aj tak sa väčšinou predstavujem len jeho priezviskom, len v písomnom styku používam obidve. Chcela som to tak preto, lebo ja mám len sestru a nechcela som, aby naše meno, keď sa vydá aj ona, úplne zaniklo a taktiež som rada, že môžem aj naďalej používať priezvisko svojich rodičov (takže je to aj z hrdosti) 🙂.

  • Asi tak, ide aj o to, ze si svojich rodicov vazim, preco by som sa mala vzdat ich priezviska?

  • mojmu praveze velmi zalezi na tom, aby som si zobrala jeho priezvisko... ale tiez neviem preco sa to musi menit...

  • Mne moj brat povedal "ja by som ti to nedovolil". co mi ma on co dovolovat? Moj manzel mi povedal "je to tvoje priezvisko, rob si s nim, co chces" a preto si ho vazim a aj preto som si ho vzala 😉 Berie ma ako rovnocenneho partnera.

  • ooooo krásna téma 😃 prečo sa na ňu zabudlo? 😞

  • Katyd dobre si to vyriešila..... 🙂

  • Takze co sa toho materinskeho citu tyka, ja som napisala, ze na mna to este neprislo, proste nejak s detmi neviem co robit a nejak zvlast ma ani nevzrusuju a to uz som aj vo veku, kedy by aj mohli... 😉 Ale cakam a dufam, ze to na mna raz pride...K detom mam zatial asi taky vztah, ze su to bezbranne stvorenia, ktorym by som nedokazala ublizit. Teda, v podstate pre mna je tazke zabit aj muchu, ale to je o inom...

    Komix v tomto ale silne nesuhlasim, ze neexistuje materinsky pud. Maju ho zvierata a my sme len 'upgrade' zvierat. Netvrdim, ze zeny, na ktore to neprislo su chore, aj ja sa inak casto zamyslam, ci vobec chcem deti. Ja to v prvom rade beriem ako velmi zodpovedne rozhodnutie a toho sa dost bojim. Kazdy druh ma v sebe zakodovany pud reprodukcie, proste to tak je. Co si ale myslim, ze je chore je, ze niekto dokaze ublizit takemuto bezbrannemu tvorovi. Ak by sa mi niekedy stalo, ze by som dieta nechcela z nejakych dovodov, tak sa v prvom rade postaram, aby netrpelo. Inak aj ja som niekedy zdielala tento nazor, teda, ze materinsky pud je nezmysel, ale rokmi, skusenostami a ziskavanim informacii som zmenila nazor...Clovek je tvor inteligentny a ma slobodnu volu, prave inteligencia nam dovoluje potlacat nase pudy a to dokonca aj pud sebazachovy, ktory je najsilnejsi zo vsetkych, takpreco nie aj materinsky pud...

  • Asi to s tym materinskym pudom nie je take jednoduche, on sice niekde je, ale casto dost skryty a mozno, ako pise sharlotta, aj potlaceny. Alebo je to pud, ktory treba rozvijat. Kedysi som si myslela, ze ho proste ma kazda zena, aby milovala svoje deti, ale hoci ho pravdepodobne ma, niekedy ho treba rozvinut. Napadlo ma to vtedy, ked mi kamaratka hovorila o tom, ake to bolo zvlastne, prvykrat drzat na rukach svoje vlastne dieta. Povedala, ze ten materinsky cit neprisiel okamzite, ze si na to dieta musela zvyknut, ze zrazu nebola len ona sama, ale bolo tu aj to dieta. A je z nej vyborna matka, svoju dcerku miluje. S takymito pocitmi u zien som sa stretla castejsie, mnohe zname hovorili o tom, ze to proste neprislo hned.

  • katyd, ale deti budu mat len jedno priezvisko, ci tiez dve? 🙂 Lebo ked sa ptoom oni budu zenit a vydavat, tak v tom bude este viac mien...

    sharlotta, aj ja si velmi vazim svojich rodicov, a nic sa na tom nezmenilo ani potom co som prijala manzelove meno. 😉

    Podla mna sa z toho robi zbytocny cirkus... cloveka clovekom predsa nerobi jeho meno, ale to aky je, ako sa sprava a co po sebe zanecha... nemam pocit, ze by som stratila svoju identitu, alebo sa stala inym clovekom preto, ze som zmenila priezvisko... 🙂 Je to moj nazor, ale kazdy mame narok na svoj... 😎

  • Kazdy to citi inak, pre mna by to znamenalo urcitu zmenu identity, hlavny dovod, okrem toho, ze je jednoduchsie pouzivat meno, s ktorym som sa narodila, je to, ze muz by si po mne meno nezmenil, 99% by ani nenapadlo nad tym pouvazovat a to, ze si meni meno prave zena pochadza z dob, ked zena bola nesamostatna a to, ze mala meno po manzelovi znamenalo, ze patri jemu, ze je jeho majetkom. Mne jeden kolega z Mongolska povedal, ze oni si mena nemenia, lebo to by potom vyzeralo ako incest, u nich ma kazdy rod svoje priezvisko. 😉 A v konecnom dosledku mne sa moje meno paci, kazdy ma pod nim pozna a zmenit si ho jednoducho NECHCEM. To vsetko sme uz ale rozoberali v teme 'ztrata identity', takze uz sa nebudem opakovat.

  • sharlotta - Ja sa s tebou stotoznujem v tom, ako to mas ty (ze ta deti nejako nevzrusuju, nedychtis po nich, ale ani by si im neublizila - napokon, preco by si im mala ublizovat len preto, ze sama rodit nechces? (Inak, ja by som tiez neublizila VOBEC nikomu, kto je slabsi a nebrani sa, tak preco vyclenovat len deti a ako to suvisi s materinskym citom?)). Nestotoznujem sa s tebou ale v tom, zeby som cakala a dufala, ze to raz pride. Mne to pripada, akoby si zatial nebola uplna, taka, ako spravne mas byt, akoby si bola nestastna, nenaplnena a podobne a cakala, kedy sa to stane. Neviem, ako ty, ale ja sa takou necitim, na nic necakam a vobec si nemyslim, ze to ma niekedy prist, aby som bola konecne zenou. Taktiez neviem, preco by som mala na nieco cakat, preco uz teraz nemozem byt cela, plnohodnotna, naplnena... Ja sa, napr., takou citim.
    Clovek je zviera, je cicavec, lenze... ma nieco, co ine cicavce nemaju. Napr. slobodnu volu. A preto ma slobodnu volu aj v tom, ci citi, ze deti mat chce alebo nechce. Je to vec rozhodnutia a vec toho, ze sa na to citi alebo je to jednoducho vec toho, ze je k tomu vychovavany/a, pripadne, ze ma rad/a sex, chce sa o niekoho starat, pripadat si uzitocny/a, chce mat potomstvo ako svoje pokracovanie rodu atd. Iste, ze ma nejaky pud reprodukcie - inak by sa clovek asi nerozmnozoval. Ale preco nehovorit o pude reprodukcie, ale o materinskom pude/cite? Azda muzi vobec deti mat nechcu? Ak chcu a my budeme hovorit o materinskom pude, tak potom musi byt aj nejaky otcovsky pud. Ale o tom tu nejak nepada ani slovo, neviem preco. A dalej - co s muzmi, ktori deti mat nechcu? A co s takymi zenami? Ako to, ze ho nemaju, ak je to pud a teda je v cloveku a mal by ho mat potom kazdy clovek? Nie su dost ludmi?
    Aj ja ziskavam rozne informacie a prave preto si, naopak, cim dalej, tym viac myslim, ze je normalne a rovnocenne dieta mat alebo nemat - je to nasa volba, na ktoru mame pravo a vieme reprodukcny pud ovladat do takej miery, do akej chceme/do akej sme silni, silne atd. Niekto nemusi bojovat s nicim, ma v tom pomerne jasno. Nehovori to o tom, ci dieta niekedy mat bude/nebude, ale aka bude jeho tuzba po nom. Niekto ju citi, niekto nie. Reprodukcny pud mame a mozeme s nim pracovat, materinsky je ale vytvor spolocnosti - napokon, netlaci nas aj ona mediami, atd., ktore neustale melu o tikani bilogickych hodin, nestastnych zenach, ktore nemaju deti a nevyhnutnej tuzbe KAZDEJ zeny po dietati? Ako si ma v tomto svete potom pripadat zena, ktora to fakt nechce a netuzi po tom? Niet divu, ze na to potom kazda caka, ze si mysli, ze to tak mat ma, pripadne si pripada divna, ako to tak neciti (alebo jej to aspon okolie dava najavo). Tolko odo mna.

  • Komix, vobec si ma nepochopila. Ja mat ci nemat deti plne respektujem a nemyslim si, ze nejaka zena je neplnohodnotna, ked nema deti, ani si nemyslim, ze je to jedine poslanie zeny na zemi. Necitim sa menejcennou, ze ma deti nejak zvlast nenadchynaju, vobec by som to nespajala s takym niecim, ani ma to nenapadlo. biologicke hodiny tikaju preto, ze po 30 je ovela vacsie riziko mat deti, je vacsie riziko, ze budu chore atd....To len lekari zeny upzornuju, ze ak chcu mat deti, je najlepsie ich mat vo veku 24 rokov, zo zdravotneho hladiska. No, ale chcela som o tom, ze ty si tvrdila, ze materinsky pud neexistuje. Ja tvrdim, ze existuje, ako u zvierat, tak aj u nas, pri com ale netvrdim, ze kazda zena to v sebe musi mat, ale myslim si, ze je skor potlaceny nasou inteligenciu, ako tym, ze by vobec nebol.

    Ja som deti vzdy mat chcela a aj chcem, len este neviem kedy, zatial sa na to necitim pripravena, ale dufam, ze raz budem. Vyrastala som v krasnej rodine, moji rodicia su uzasni, moja mama sa koli nam nikdy neobetovala do tkej miery, aby totalne zabudla na seba. u nas to bolo pekne vsetko vyvazene a taku rodinu by som raz aj ja chcela mat...

  • V dejinách sa spomína veľmi veľa veľkých ľudí, mužov aj žien, ktorí si nevytvorili rodinu a nemali deti. Avšak jedná sa o ľudí, ktorí sa takto slobodne rozhodli, pretože chceli dokázať niečo veľké a prospešné pre ľudstvo. Mať rodinu zaväzovalo a človek sa stával zraniteľnejší. Niektorí vojenskí velitelia preto nemali deti (to bolo ešte v staroveku) aby ich nepriateľ nenašiel a nezabil, resp. ho nimi nevydieral. Potom niektorí vynálezcovia, bádatelia,.....nemali deti, pretože ich naplno pohltila práca. Teraz ma napadlo aj napr. Ľudovít Štúr nechcel mať deti (aj iní zo skupiny okolo neho), pretože sa chcel venovať len "svojej veci". Dokonca si aj zložili takú prísahu, potom to niektorí porušili a Štúr sa na nich hneval.
    Osobne ale v dnešnej dobe poznám zopár ľudí, ktorí nechcú mať deti ale tam je to úplne iné - u nich je to čisté SEBECTVO. Pre nich nemať deti znamená len: mať viac peňazí, viac cestovať, viac si dovoliť kúpiť, disponovať sám so svojim voľným časom, nerobiť kompromisy, .....bohužial s tým sa časom mení aj ich povaha - nezaujímajú sa o nič len o seba,o svoje ego, len oni a oni,...

    Áno od zvierat sa líšime tým, že máme ako si napísala slobodnú vôlu ( resp. dušu) Zase však budem nesúhlasiť - materinský pud máme a nie je to to isté ako reprodukčný, je pravda, že sa o ňom viac hovorí ako o otcovskom ale je to tým, že žena je predsa len viac spojená s dieťaťom, pretože 9 mesiacov "žije" z jej tela, potom pôrod, kojenie.
    U tých ľudí, ktorí necítia materinský (otcovský) pud k svojim deťom, poprípade na ne úplne kašlú alebo im ubližujú, tam sa vždy zistí, že buď sú úplní psychopati alebo bolo v ich detstvo mierne narušené, napr. alkoholizmom jedného z rodičov,...
    A práveže je mám teraz dojem, že spoločnosť,( médiá) si vôbec ženy-matky nevšímajú, nevážia si ich, posúvajú ich niekam na okraj spoločnosti (ani otcov samozrejmä) - si myslím, že takáto spoločnosť, kde je čím väčšia kurva (sorry za toto slovo), čím väščí pako - tým väčšia hviezda - takáto spoločnosť sa niekam rúti a určite nie dobrým smerom.

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém