neviem ci je to posvadobná depresia, ale mam pocit ze sme naozaj nic viac len dobri kamarati
do svadby som bola v podstate dotlacena, rodicia, kamarati /i ked naj kamosky ma upozornovali ze robim chybu/ a hlavne moj manzel, ktory ma naozaj bud tak neskutocne lubi alebo si ma chcel poistit aby ma uz nikdy nestratil :-( :-(
vedela som od zaciatku ze nie je ten pravy, pretoze pravu lasku som spoznala este pred svatbu, ale nemozeme byt spolu
dievcata nechcem vam kazit naladu a krasne pocity na tejto vynimocnej stranke, ale naozaj sa trapim a potrebujem poradit co robit
klaras - No svadba este na spadnutie nie je, ale vsetko je v poriadku, som stastna. Z mojich prispevkov mozno vyzeralo, ze stastna nie som, ale to som nechcela, aby to tak vyzeralo. Len som sa snazila povedat tym, ktore by sa chceli rozviest, ze to mozno nie je az take zle a ze ziadna laska nie je uplne uzasna ako to z tejto stranky niekedy mozno vyznieva. Mas pravdu v tom, ze kazdy par obcas riesi nejake hluposti, ale vsetko sa za chvilu zase spravi. Pokial si ale dvaja fakt uz nemaju co povedat, tak to je urcite rozvod na spadnutie... :-S Rozvod ale nie je jednoducha zalezitost, si myslim. Urcite nie som zastanca toho, aby sa za kazdu cenu zachranovalo nieco co nema zmysel, ale je fakt, ze niekedy nemusi byt az tak zle ako to vyzera. Mozno staci jeden rozhovor, a zisti sa, ze to co je zle sa da raz-dva spravit a zase bude dobre...
Tak to gratulujem, ze ti to dobre dopadlo, pomidorka. A z tohto vsetkeho je uplne jasna jedna vec: Kazdy musi urobit to, co citi sam. Nemoze mu pomoct vobec nikto, obzvlast nie z tejto stranky. Poradit moze len ten, kto pozna obidvoch, ale aj tak kazda zena musi vediet, co citi ona sama. A urobit to najlepsie pre obidvoch, pripadne uz troch... ;-)
blacki myslim, ze mas pravdu v tom, ze niekedy sa neda rozpoznat ta hranica, ci proste ide len o to, ze ten druhy Ti prechodne lezie na nervy, alebo ci to mas ukoncit navzdy... Su take situacie, ze clovek by s tym najradsej prastil a ked nie su, tak mozu prist neskor! Ja si stale spominam na priklady zien zo svojho okolia, ktore zili s manzelom az do smrti! a asi u ziadnej to nebolo vzdy ruzove a lahke a plne porozumenia.
suhlasim s emily - moji rodicia, ked som bola mala sa strasne hadali a myslela som si, ze ich manzelstvo nebude mat dlhe trvanie - dokonca som im ako 10 rocna povedala, ze nech sa rozvedu - napriek tomu to nasi nevzdali a dnes su asi jeden z najstastnejsich parov na SR :-D
Aj ja mam taky pocit, ze cim su moji rodicia starsi, tym su zrelsi a viac si rozumeju. Ked si este clovek uvedomi, kolko faktorov vplyva na hadky - napr. stres v praci, vycerpanost, unava, rodina (z oboch stran!), zdrav. stav cloveka, deti... Niekedy sa aj ja spravam ako harpya, aj ked predtym by som sa nad tym pohorsila, no v zaplave prace niekedy cloveku rachnu nervy...
podla mna vek vobec nie je dolezity, ved nie sme pred 100 rokmi, ked stari mali pravdu a mladsi boli hlupi...kazdy v kazdom veku ma pravo na pocity a na nove zaciatky....tak naco ta otazka? :-|
hani,samozřejmě máš pravdu, i když v padesáti se asi začíná hůř.....já začala taky podruhé,předtím jsem s ex živořila a ikdyž jsem si říkala,že budu do konce života psychicky na dně,po pěti letech od rozvodu jsem zas pod čepcem.Já si nejsem jistá,co jsem autorce psala a pročítat se mi to nechce,tuším,že není OK stavět štěstí na neštěstí druhých(myslím,že už někoho má,já si to opravdu matně vyba vuji).Já jí držím palce,ať ustojí jakékoliv rozhodnutí,zaslouží si být šťastná,tak a málem mi upadly prsty :-S
preco???? ja si myslim, ze by to tu nemala ani rozoberat, je to dost hakliva a osobna tema :-| nakoniec aj tak spravila ako sama myslela, ja by som spravila to iste...a zase nezijeme v stredoveku, dnes je na 100 manzelstiev 36 rozvodov a preco nevstupit viackrat do tej istej rieky...ja jej tiez drzim palce! ;-)
dievcata viete co je na tom najhorsie, ze na niektore veci naozaj pridete az "potom"
a potom si poviete, preco, preco som toto nevidela, ako je to mozne, ze som predtym zatvarala oci.....???
moj manzel ma pravidelne kontaktuje a velmi lutuje toho vsetkeho co sa stalo, jeho to zlomilo, mna posilnilo
zufala, to ti verim, ze clovek kopec veci nevidi. Ja som sice stastne vydata, ale vravim o mojej kamaratke. 5 rokov chodila s uplnym chudakom; vsetci sme jej vraveli, nech sa na neho vykasle. Podvadzal ju, kade chodil, do podrobna rozpisoval pri pive s kamaratmi, co s nou v posteli robil a proste s nou zachadzal ako s najvacsou chuderou. Dokonca sme sa kvoli tomu idiotovi prestali spolu bavit a pritom sme boli najlepsie kamaratky. Dost bola z toho hotova, ked sa rozisli, ale teraz je uplne stastna a nechape, ze nevidela to, co jej kazdy hovoril a co teraz vidi aj sama :-)
dankamajo:to je proto,že člověk je psychicky zašlapaný do země,nemá žádnou sebeúctu,podceňuje se,protože ten druhý mu to vtlouká do hlavy,a je hrozně těžké vstát a jít.Já to dokázala.Jinak zufale i všem přeji lepší život,než doposud :-p
Někde jsem tu v diskuzi četla, že normální je být šťastná. Všechno ostatní je špatně.
Problém je, že některé ženy si myslí, že si štěstí nezaslouží - jak psala Pomidorka - podceňují se.
Nejdůležitější je vždycky ten první krok..
Já jsem naštěstí vdaná nebyla, ale bývalý přítel byl extrémně žárlivý. Dlouho jsem ho obhajovala, ikdyž mi zlámnal žebra a tak, ale vždy je potřeba udělat ten první krok. Zvednout se z toho prachu a špíny a začít znovu ikdyž to není jednoduché...
Všichni máme právo na to být šťastné!!!! Teď už to vím...
proč se trápit, lepší žít s ďáblem co znáš, než s ďáblem co neznáš ;-) najdi si milence a nekomplikuj si život..., stejně to za párlet bude " rovnaké" s iným ( aj aj.. teď mě budou kamenovat ostatní :-p :-D
s domiss nesuhlasim. bodka.
a pre ostatne - no ked uz pred svadbou viete ze toho "vyvoleneho" nelubite, tak ste blbe ze sa zanho vydate-aj keby vas do toho tlacil cert, tak taku chybu neurobte - potom si fakt najdete milencov a budete si komplikovat svoj nestastny zivot este viac. radsej byt sama ako s niekym koho nemilujete. ale pozor - ked po rokoch krasneho manzelstva vyprcha chemia, tak to je uz len oo kamaratstve - a tohosa nelakajte, lebo je to stale laska, len uz nie taka mlada a vybusna a iskriaca ako pred rokmi, vtedy nie je dovod na paniku, ale dovod naucit sa byt spokojna s krasnym vztahom :-) ale kazdopadne ked viete ze to ten pravy nie je a aj tak si ho vezmete, tak je to osudna chyba!!!
tu vetu co napisala domiss som pocula od vela zien...hlavne tych co maju par rockov manzelstva za sebou...ked mame taky rodinny debatny kruzok,a stazujeme sa na manzelov aky su neporiadni,lenivi,nezodpovedni...tak stale padne tato veta!ja si myslim ze je to postavene na hlavu,ale asi to bude mat nieco do seba...
Len moja reakcia na domiss, lebo mi to nedá. Keby si bola muž a mala taký názor, tak by som ťa určite nechcela a je mi ťa dosť ľúto, keď máš takúto filozofiu života. Hoci ešte niesom vydatá, ale vidím okolo seba 10-, 20-, 30- aj 40-ročné šťastné manželstvá, a dá sa to aj bez podvádzania. Jasné, že to občas zaškrípe, ale to nieje dôvod, pozerať po iných a pre maličkosť zahadzovať krásne a dlhoročné vzťahy. Stačí byť ohľaduplný, úprimný a samozrejme, že nesmie chýbať láska a priateľstvo a šťastné manželstvo vydrží do smrti.
No a ešte by som sa vyjadrila k téme, prečo si brať muža ktorého neľúbim? Dosť postavené na hlavu a ja by som to v živote nespravila.
No to je môj názor k veci.
VYSVETLENIE:moj posledny prispevok v tejto teme posoby dvojzmyselne-ja zufala nie som!!!zaujimalo ma len kto je "zufala8" pretoze je z lucenca a aj ja som z lucenca :-N ,ale zrejme to nebol dobry napad lebo z tadeto zutekala :-N
mimochodom sme s muzikom spolu 9 rokov a od soboty snazilkujeme o mimi :-N takze sa" lubkame ako kone" x-) a pevne verim ze mna sa tato tema nebude nikdy tykat!to iste prajem vsetkym zenam!!! ;-)