Kam sa podeli všetky tie kamošky?

No mam to tak podobne ale mozno ani nie ze kvoli skole, ale celkovo vekom sa to nejako vyselektovalo. Take ktore nemali byt v mojom zivote odisli a sice ich mam menej ale viem ze na tie sa mozem spolahnut

Ahoj, mam to uplne rovnako. Po strednej skole mi vsetky kamaratky poodchadzali do zahranicia a na vysokej som si ziadnu taku nenasla, kedze som v polovici studia zacala aj pracovat a musela prejst na individualny plan. A presne ako ty, na zaciatku korony som menila pracu Nemam tu ani jednu taku kamaratku, ktoru by som povazovala za najlepsiu, takze bolo velmi narocne vyberat svedkynu. Dokonca svoj vyber aj trochu momentalne lutujem. Mam jedno stastie, ze mam mamku, ktora odked aom dospela mi je skor ako kamartka a aspon s nou viem zdielat tieto pripravy. Priatel je uzasny, no pripravy svadby ho velmi nezaujimaju

Isto ti nejaké kamošky ostali. Ono aj kočky tu majú pravdu, ono nie je to vôbec o tom, koľko ich máš, no či sú to skôr ozajstné kamošky, na ktoré sa proste môžeš spoľahnúť

tiez nepatrim medzi tie, co by mali neviem ake mnozstvo kamaratok. mozno ich mam desat, no zas takych, ktore su ozajstne kamosky a aj ked sa nestretavame neviem ako casto, proste ak mam nejaky problem, zakazdym sa mozem s nim na ne obratit a pomozu mi

Nejaké kamošky mi zostali, to áno. Zmenili sa nám ale okolnosti a priority. S kamarátkou ktorá má dieťa, každá debata konči pri ňom. Čo samozrejme rešpektujem a rozumiem, že je to jej “sun and moon”, ale nemáme tak priestor porozprávať sa o tom, čo sa deje v mojom živote. Potom mám kamarátku v zahraničí, kamarátky z iných miest alebo kamarátky ktoré lipnú na svojich partneroch a nie a nie ísť von bez neho. Som v kontakte aj s bývalými kolegyňami ale je citeľne, že keďže som odišla, uz nie som taký člen babinca ako keď sme spolu pracovali. A teda nemám kamarátku ktorá o mne “všetko vie”, ktorá je tu pre mňa ak niečo potrebujem (ja som tu inak pre nich všetky keby sa chceli stretnúť), ktorú by som v budúcnosti požiadala aby bola krstnou mamou mojich deti. A chýba mi to. A v podstate ani na jednu sa neviem spoľahnúť. A tak mam len seba a partnera (on kamarátov má)

tiez to tak mam a nejako som sa s tym uz zmierila. netlacim na pilu nevyplaca sa to. kto chce ten ostane tvojim priatelom a kto nie tak nie. je uponahlana doba a potom aj tie kamaratstva tak vyzeraju.

Ja to mám presne rovnako. Ľudia zo života odišli a nezostala mi ani jedna jediná kamarátka a najviac som to riešila rovnako ako ty pred svadbou. Mám úžasnú rodinu, s ktorou som riešila prípravy ale stále mi tam tá kamarátka chýbala. Hlavne pri zostavovaní zoznamu, kde som ja mala len rodinu a manžel mal niekoľko stolov kamarátov. V bežnom živote si to človek možno uvedomuje menej, lebo predsa len má prácu, rodinu a svoje záujmy a teraz počas korony aj tak takmer nikam nechodí. Preto tomu úplne rozumiem, že to na teba teraz doľahlo. Ale neboj sa, nie si v tom sama a ja si stále vravím, že som taká vďačná za to všetko, čo mám v živote, že sa nebudem týmto trápiť a môžem si nájsť priateľov aj teraz v dospelosti

tiez patrim k tym, ktore vela kamaratok nejak z nicoho nic stratili,mnohe sa odstahovali alebo sa proste naplno venuju rodine a proste nemaju na taketo stretavanie casu, no mam zopar tak povediac vernych, za ktore som teda neskutocne moc stastna

@mallazea  ahoj, ano je to tak. Ja som mala aspon donedavna par vernych, no nasli si priatelov a nic ine pre nich neexistuje. Dokonca sa bojim, ze moja svedkyna nepride na svadbu, a budem to musiet nejak inak riesit lebo je na nom zavesena 24/7, odkedy su spolu stretli sme sa iba raz ked on mal nejaky program a to tiez len na par hodin, bojim sa, ze on bude odcestovany ( co znamena, ze aj ona) a ona mi par dni pred svadbou utrusi, ze nepride lebo priatel je podnikatel, rozbehany a ona cestuje s nim

Niekedy sa to veru aj ja sama pytam, ze kam sa moje kaosky podeli. Boli sme velmi dlho nerozlucna partia, no aj ta sa proste casom a zivotom, nejak ani nie ze rozdelila, no doslova skor vytratila

Ahoj, som na tom podobne. Kamarátok je veľmi málo, všetky sme rozlietane po rôznych kútoch sveta a vidíme sa tak 2x do roka, a takú ozaj dobrú mám iba jednu a tá teda vôbec nie je na oslavy, dekorácie a už vôbec nie na svadobné hostiny. Rodičia sa o to nejako nezaujímajú, takže jedine koho mám na také to 'svadobne klabosenie' je môj partner, ktorému to už chvilkami lezie na nervy, čomu sa ani moc nedivím ale na jednu osobu je toho naozaj veľa...
Ako to zvládaš s prípravami? Budeš mať koordinátorku, agentúru alebo sa pokusis všetko robiť sama?

podla mna si tym prejde kazda. kamaratky rokmi ubudaju a moje sa rozprchli fakt do celeho sveta, takze nas jediny kontakt je zvacsa len cez messenger

Áno, mám to rovnako, a bohužiaľ sa to počas svadby ešte viac vyselektovalo. Ja som kamarátkam všetkým chodila na svadby, prispôsobila si čas, no keď oni mali prísť mne, zrazu nemali dovolenku, výhovorky, Covid...Mne vždy mama hovorila, že vekom stratila kamarátky, že čím je človek starší tým sa tie vzťahy viac rozdelia, človek má menej času a energie na kamarátky. A ja som si myslela, že mne sa to nikdy nemôže stat, ved som obľúbená a kamarátok mám veľa. No, už to mám aj ja, kamarátok ako šafranu, ale spoločenský život mam aspoň s kolegami v práci a s manželom.

@anetka891  hmmm to mi je luto, ale pri takychto situaciach sa ukaze, aku hodnotu maju jednotlive priatelstva a je podla mna prirodzene, ze casom o mnohych takto prideme, no ti pravi proste ostavaju a aj ked je ich menej, su to aspon ozajstni priatelia

Podla mna je to uplne normalne, ze tie detske priatelstva casom proste vymiznu. Kazdy si zalozi rodinu, rozprchnu sa do sveta a proste nie je na to cas ako kedysi

Ahoj, mám to zhruba rovnako ako ty. Nie som ten človek, čo by mal v každom "štádiu" života, ako napr. základná škola, stredná škola, veľa kamáratok a kamarátov, ale vždy tam nejaké/í boli. No postupom času sa to začalo nejak samo selektovať a zostala mi jedna kamarátka, ktorá je pre mňa "the one", pretože sa poznáme snáď už od 1. ročníka ZŠ, čo je neuveriteľne dlhá doba a jedna kamoška zo SŠ, ale s tou to nie je ten každodenný kontakt, ale raz za čas. Takže úplne chápem, ako sa cítiš. Ale to je život, všetko sa deje pre niečo a tí správni ľudia v tvojom živote zostanú.

Tak no je to take ze pocas zivota sa to zlozenie kamaratov meni, a ostavaju vlastne len ti najlepsi mozno alebo ako to nazvat

je to uplne normalne, len cloveka, ktory si to tak nejak nepripusta to vie celkom nemilo prekvapit. no priatelia prichadzaju a odchadzaju

Mala som tiež veľa kamarátok, ale všetko zmenili názory na kovid, nesúhlasili s mojim názorom, prerušili kontakty.
Druhá skupina kamarátok je tá, ktorá je síce ešte so mnou, ale všetky sú slobodné, nerozumejú mi, nevedia, čo je starať sa sama o domácnosť, nie, nevyťahujem sa , že som vydatá, to nie, ale nechcú pochopiť, že ja mám iné povinnosti, starosti, ony všetky žijú s rodičmi, či súrodencami, všetko majú až pod nos. Ja sa nesťažujem, manželský život je krásny, mám skvelého manžela, ale prečo sú ony také, neviem.

ako povedala aj jedna moja kamoska, kdeze pred svadbou ale pockaj ked sa dieta narodi, to sa este viac vyseparuje.

Inak presne, táto situácia celkovo politická aj zdravotná čo sa deje v krajine, iné názory, ako však jasné človek nemá s každým hneď súhlasiť len aby bolo dobre, ale to sa tiež pretriedi.