Bojím sa, že sa po svadbe zmením... k horšiemu
- z
- 2
Veroniko, vždyť je to jen na Tobě
Co myslíš tím "k horšímu"? Sama o sobě změna jména a bydliště není žádnou tragédií a o tom už přeci víš dávno. A vaření? Jestli jsi doteď nevařila a po svatbě to ty sama chceš změnit, tak to přeci taky není nic špatného, chce to pozvolna od jednodušších věcí, každá jsme někdy začínala. A málokterý chlap, manžel od zaměstnané ženy, dnes vyžaduje každý večer teplou večeři
Takže se neboj, to bude jen taková předsvatební depka, tím jsme si prošly skoro všechny
Jo, lidi se mění, ale svatbou to nebývá, spíš věkem, časem spolu stráveným, ale je to jen ve vašich rukách, jak se s tímhle poperete
Tak hlavu vzhůru, máš před sebou nádherný život s chlapem, kterého miluješ, tak jaký strach?
20. jan 2006moja neboj sa a pozri si tuto temu
http://www.mojasvadba.sk/forum/show.php?vThreadID=5073&vSearchOffset=0&q=co+sa+zmenilo
pokial si dobre pamatam zmeny pocitovali kocky len k lepsiemu20. jan 2006- Sponzor fóra
Veronika, ja som tiež mala depku, ale poviem ti, že máš zbytočné obavy
U nás to je po svadbe tak, že sa ešte viec ľúbime, manželstvo je úžasná vec, tak sa nemáš čoho obávať
Uvidíš, budeš sa po svadbe na tom smiať, že si mala zbytočné stresy
A vy spolu ešte nebývate? My sme spolu bývali 3 a pol roka, takže žiadne zmeny nenastali, jedine väčšia láska
20. jan 2006veronika, ja som tiež nemala žiadnu zmenu, takisto si výjdem s kamoškami von, tak isto si žijeme ako predtým, to že varím, nie je nič zlé, nevarím denno-denne, to sa mi teda nechce
(radšej kúpime párky alebop šunku
) u nás nenastala fakt žiadna zmena, len vtom, že sme manželia
naozaj sa nemáš prečo báť
20. jan 2006Veronika, bojíš sa, že sa staneš žienkou domácou? Ale to je len na Tebe ako si to zariadiš... Keď nechceš variť, tak nevar, proste ži si podľa seba a nie podľa predstáv z reklám alebo z toho, čo si videla doma u svojich rodičov. Ja varím len výnimočne a to, keď mám chuť a môj drahý to rešpektuje a chodíme jesť mimo domu alebo si zavoláme pizzu alebo vyprážané rezne, alebo...
A ak sa bojíš manželstva, tak skúste najskôr spolu žiť na divoko, bez obrúčiek. A ak je problém viera a predmanželská čistota, tak môžete spolu žiť a pri tom vo všetkej počestnosti. Tak to vyskúšaj, aby si vedela, či je to také, ako si predstavuješ...20. jan 2006Presne tak, kdyz spolu budete nejakou dobu zit, jednak budes vedet, ze zadne drasticke zmeny Te snad uz necekaji (snad jen to jmeno), druhak je jeste pripadne cas utect
/vyjasnit si pravidla, pokud Ti treba uz ted neni prijemna predstava prestehovani (chtela bys zit jinde, nez jste se dohodli), zakopani se v domacnosti apod.
Myslim, ze doba, kdyz spolu partneri pet let akorat chodili do kina, pak se vzali, zacli spolu zit a teprv postupne zjistovali, jake ma ten druhy (zlo)zvyky, co od spolecneho zivota ocekava apod. je (nastesti!) uz davno pryc. A presne jak pise kveta, "na divoko" se da zit i ve vsi pocestnosti (vyzkouseno, s pocestnosti i bez).
A jinak s varenim - ja si zacla varit, kdyz jsem se behem studii odstehovala od maminky, a taky to samozrejme prvni mesic byl akorat pripalenej smazak s chlebem a tatarkou, pak jsem to (za vydatne pomoci partnera) zacla zvladat a za rok uz jsem umela vsechno potrebne, dneska me vsude vychvaluje, jak ho vykrmuju
. Nicmene nemyslim, ze je to v dnesni dobe povinnost zeny, pokud se ji nechce - znam domacnosti, kde vari chlap, znam domacnosti, kde vari sice zena, ale znacne minimalistickym stylem, a vsude jsou spokojeni
21. jan 2006Ahoj Veronika!
Úplne Ťa chápem, že sa bojíš zmeny. Aj ja sa trošku obávam, navyše po svadbe mám pred sebou ešte rok na vyške. Už teraz svojho Milého pripravujem na to, že budeme chodiť na obedy do jedálne a budeme jesť doma chlebové raňajky a večere. A tiež sa bojím aj zmeny bývania, ale na druhej strane sa aj teším, že budeme samostatní. A Tvoj nastávajúci Ti určite pomôže. Ja som svojmu povedala, že sa trošku bojím, porozprávali sme sa o tom a som rada, že som tu povedala, pretože ma pochopil a verím, že keď budeme mať nejakú tú "krízičku", že ju spolu zvládneme.22. jan 2006Veronika.. cely zivot je kazdu chvilu nejaka zmena. Nastastie sa tie zmeny delia na ovplyvnitelne a neovplyvnitelne..
inak by sa nam asi tazko existovalo. Clovek nie je az taky listok, zmietany vetrom a ta vec, o ktorej pises, zavisi ciste na tebe. Samozrejme, manzelstvo zmeny prinasa. A zena, ktora don vstupuje, si ich musi byt vedoma.. ako hovori to, tak casto papagajovane, motto ..uz nie ja a ty, ale MY.. Tolko je omielane, az nam jeho podstatny vyznam niekedy unika. K manzelstvu totiz predsa len patri aj obmedzenie sa viac na zivot vo dvojici, clovek uz v urcitych veciach nemoze byt taky "free" ako predtym. Ale to je presne to, cim je manzelstvo krasne... a clovek by mal donho vstupovat, az ked sa na tieto veci citi zrely a pripraveny a ked prenho predstavuju skor bezpecny pristav, nez nocnu moru "o strate slobody"
Porozmyslaj o tom.
22. jan 2006pikha
ekne si to povedala. Ale predsa len si myslím, že taký malý "strašík" je asi normálny. Vstup do manželstva je zmena naozaj veľká. Ja napríklad nechcem byť rojko a potom sa sklamať. Veľmi sa na život s Drahým teším, máme vybudovaný krásny vzťah, ale viem, že to bude zmena a zmeníme sa nejako aj my dvaja
22. jan 2006- Sponzor fóra
asi v tom niečo bude
My tiež spolu nebývame, ale mali sme takú možnosť byť spolu 3 mesiace na brigáde v Anglicku a to nám pomohlo sa lepšie spoznať. Ale to spoznávanie bude trvať celý život a v tom je to pekné. Odkedy som začala túto tému sa moje "rozpoloženie" trochu zmenilo. Rozprávali sme sa o tom aj s mojím a už mi je lepšie.
22. jan 2006Nika.r, a aspoň ste boli niekedy spolu sami na dovolenke v hotelovej izbe? Lebo ak nie, tak sa nedivím, že máš obavy, veď obaja môžete mať pri spolubývaní neznesiteľné zlozvyky, ktoré sami ani nevnímate a neskôr po svadbe budú veľmi nepríjemným prekvapením /niekedy sa ľudia rozvádzajú aj kvôli nezašrúbovanej zubnej paste/. Ja by som si nejaké spolubávanie vo všetkej slušnosti radšej pred svadbou vyskúšala, aspoň na tej dovolenke...
22. jan 2006Veroniko, taky spolu nebudeme před svatbou žít, ale myslím, že znám přítelovy zvyky a zlozvyky, tak by mě nic zásadního nemělo překvapit. Spíš mám strach ze změny u sebe - že ho budu mít jistého a začnu se chovat hůř. Myslím, že se před ním nepřetvařuji, dokonce ho upozorňuji na své chyby (aby nekupoval zajíce v pytli
), ale ten červíček trochu hlodá...
Máte to někdo taky tak?
22. jan 2006babenky, zivot proste prinasa zmeny. mne osobne svadba priniesla zmenu mena, zmenu prace, zmenu krajiny, zmenu jazyka, zmenu priatelov, dost podstatnu zmenu velkosti zivotneho priestoru (sa mi zmensil), ale co je najdolezitejsie, myslim, ze nic z toho nezmenilo mna, moje vnutro, moje city a pocity
je to o tom, ze sa treba vediet istym sposobom navonok prisposobit- u mna naucit sa jazyk, zabyvat sa, najst si svoje miesto, ale vnutri zostat sama sebou. a to varenie vam (v rozumnej miere) ani nepride...
a pravdou je, ze ta hlavna zmena pride az s novym cloviecikom22. jan 2006U mě skoro žádné změny nenastanou, s přítelem spolu skoro 3 roky žijeme, tak už mě snad ničím nepřekvapí
A jinak holky, vařím každý den, přítel totiž v práci nechodí na obědy, tak aby měl aspoň jedno teplé jídlo denně. A musím říct, že mě to docela i baví. A navíc mám skvělou tchýni, která nám sem tam nějaký jídlo šoupne a hned nemusím aspoň jeden den vařit
22. jan 2006Jen jsem už pocítila změnu v tom, že kamarádi nejsou prioritou, už jsem nechodila každý den do hospůdky na pokec apod., to je jediná taková velká změna, kterou jsem pocítila, přednost má přítel a holt na ostatní už tolik času jako su měla, nemám, ani na hokej se nedostanu, ale mně to nevadí, ale někomu jo, ztratí takovou tu volnost a cítí se jak v kleci, takže chápu třeba kolegyňku z práce, ta se prostě nedokáže vzdát toho, že by přestala chodit po diskotékách apod., rodičům přispívá 1000 měsíčně a kdyby měla někde bydlet, musí se krotit např. v nakupování, sama má problémy vyjít s penězi a aj kdyby na to byli dva, tak bude u nich krize....a tak jí štve, že nemá stáleho přítele....
22. jan 2006ja už teraz na sebe pozorujem, že sa trochu mením, už s tým, že rozmýšľm o našom bývaní, že už poznám parametre práčok, všetkého domáceho vybavenia, že sme si pozeráme nábytok, opravujeme byt, maľujeme...atď, už len tými prípravami cítim, že sa mením. Ináč pozerám na mnohé veci. Ale verím, že tak ste povedali, ikke a majka07, že vnútro, pocity a tak sa nezmenia
22. jan 2006veronika13:mimochodom, ja aby som neprežila až takú zmenu, tak sa už teraz učím variť.Drahého som už psychicky pripravila na chleba s maslom, ale aspoň cez víkendy mu chcem dačo fajne navariť. A vždy sa tak teším, keď sa mi nejaké jedlo podarí - vždy mu telefonujem:" Drahý, už viem variť aj prívarok!"
22. jan 2006
- z
- 2
ahojte, prosím pomôžte mi vyriešiť takú moju dilemu. Bojím sa, že sa po svadbe zmením. Tak nejak podvedome, že to bude k horšiemu. Myslím, že to pravení už z toho vedomia, že naraz zmením bydlisko, priezvisko, začnem variť... Ja sa nechcem zmeniť k horšiemu