Změna jména. Nemáte pocit ztráty identity?

17. mar 2014627
  • myslim (a v zadnem pripade nechci mluvit za komix 🙂 ), ze problem neni v tom, ze si zeny berou partnerovo jmeno, ale v tom, ze to vetsina (?) holek povazuje za danou vec, ze se budou po svatbe jmenovat jinak, ve smyslu, ze "to tak proste ma byt". Ze je to automaticka vec. Ze si nereknou: "Milacku a jak se vlastne budeme po svatbe jmenovat?" Bez ohledu na to, ze si i pak vyberou partnerovo prijmeni, na tom neni nic spatneho.

  • yana - jasne, ze nie vo vsetkych kulturach sa dava meno len za hrdinsky cin, ale to by som nemohla napisat taky kratky prispevok, ako som napisala, keby som chcela rozobrat vsetky kultury. 🙂 Ja som to chcela podat nazorne a myslim, ze to som aj urobila a v podstate si za tym stojim. Mozno ani nie je napokon tak podstatne, ci to dostanu za hrdinsky cin alebo za novu ulohu a ciel, ktory ich caka (co som, mimochodom, tiez uvadzala a pod to sa moze zaradit aj prva MS, sobas, prve dieta), ale ci to meno dostanu sami/y ako svoje alebo ho dostanu po niekom ako jeho. V manzelstve je to, bohuzial, tak, ze ho dostavaju po niekom a to je prave ten bod, o ktorom ja hovorim.
    Manzelstvo nebolo vytvorene za ucelom predavania zeny ako majetku, ani za ucelom predvania mena, ani nic podobne, ale zvrhlo sa to takto a dnes si vela ludi mysli, ze to bolo vzdy. Kazdopadne je faktom, ze ked vznikli priezviska, bolo to uz tak, ako pisem = zena bola v podstate tovar a predaval ju tak do manzelstva jej otec. Meno znamenalo presne to, co som pisala - ze mu patri.
    Mas pravdu, ja vidim problem prave v tom, ze zeny castokrat ani nevedia a ani ich nenapadnu ine moznosti, nez ta jedna po muzovi. To mi vadi asi najviac - ten pevne zakoreneny patriarchat, o ktorom sa vlastne ani nepochybuje, pretoze si ho ani neuvedomujeme. To je jeho nebezpecenstvo - ked si nieco neuvedomujes, ani nevies, ze by to mohlo byt inak a ze je to zle, takze je jasne, ze to budes dalej reprodukovat. V tom je podla mna zaklad toho, ze aj ked legislativne tie moznosti mame, nevyuzivame ich, lebo o nich vlastne bezna populacia ani nehovori, nevie o nich a tak na ne ani nepride. A ked pride, zdaju sa jej zbytocne, scestne a nezriedka casto zavrhnutiahodne.

  • mnauu, presne tak, vystihla si to 😃

    komix, naslo sa nieco, v com s tebou nesuhlasim a to je prave ten materinsky cit, mozno som to len zle pochopila, ale ako sme stvorenia duchovne, tak sme aj stvorenia biologicke a tie pudy proste existuju. A materinsky pud urcite je, lebo je biologicky dany... 😉

  • Sponzor fóra
  • sharlotta to som včera večer napísala komix aj ja 😉

  • Nemala som cas, tak este dodam, ze ten cit je podla mna pekny a aj ucelny, dobre, ze je. Na mna to este neprislo, ale cakam, ze raz pride, dufam.

    Ale ak si to myslela tak, ze by sme to dieta mali mat radi aj ako cloveka a vazit si kazdeho cloveka, tak v tom suhlasim.

  • sharlotta, saska73 - ja som si vravela, ze sa toho materinskeho pudu chytite. 🙂 A dakujem, ze ste na to reagovali, ale musim vas sklamat - ja na to nielen neverim, ale sama pre seba aj viem a citim, ze nic take neexistuje. 😴 To nepopiera to, ze su zeny, ktore dieta mat chcu, ako je mnoho muzov, ktrori tiez chcu mat dieta (a o otcovskom pude sa zas az tak nehovori). Je vsak aj mnoho zien, ktore dieta mat nikdy nechceli a nikdy nebudu chciet mat - takze ak by nejaky taky pud podla vas existoval, potom su tieto zeny nevyhnutne chybne, nenormalne alebo nie su zenami. A ak nie, kam ich zaradite?
    Nesuhlasim s tym, ze sme boli stvorene pre potomstvo a to je nasa uloha - neboli sme pre to stvorene o nic viac, nez muzi. Vsetko ostatne pokladam za mytus a vytvor spolocnosti, ktora zenu priputala k dietatu viac, nez muza.
    Poznam aj baby, ktore boli tehotne a ziadne nadmieru citove prejavy nemali, tiez zeny, ktore rodili a svoje deti nechceli, lebo k nim proste nic necitili... a tak by sa dalo pokracovat. Chcete ich nazvat patologiami?
    Naproti tomu nijako nepopieram, ze dieta mame mat radi plnohodnotne ako cloveka a kazdeho cloveka si tak aj vazit, prave naopak, s tym sa plne stotoznujem - to vsak s tym, ci mame materinsky cit nijako nesuvisi. To je ludske.
    Myslim, ze o sebe mozem s istotou povedat, ze ten materinsky pud proste nemam a nie, zeby som sa tomu zubami nechtami branila, ale proste to tak citim... Viem, ze teraz si asi (o mne) pomyslite svoje, ale to je pre mna asi zas len dokaz toho, ze su iste veci, o ktorych (ne)existencii bude vzdy vladnut presvedcenie bez toho, ci sa ta ich (ne)existencia da alebo neda dokazat. Dalej by som to uz ale nerozoberala vzhladom na temu tohto fora - ak chcete, otvorte forum o materinskom cite/pude a ja zareagujem. 😉
    Majte sa pekne. 🙂

  • Ja som uz davnejsie otvorila temu, takze to tam mozme presunut...
    http://www.mojasvadba.sk/forum/show.php?vThreadID=13117&vOffset=150&vGroupOffset=0&vGotoLast=1#end

  • Ja som manzelove meno nechcela az do poslednej chvile. Nakoniec, az na matrike som si to rozmyslela, ale doteraz nie som z toho nadsena, lebo moje priezvisko bolo podla mojho nazoru ovela krajsie...No lubim ho a chcela som mu urobit radost. Doteraz mam s tym problemy, vsetko som mala na svoje stare meno a urady su protivne.

  • ahojte
    volam sa michaella ,studujem na akdemii umenia a za semestralnu pracu na atelier mam stratu identity privatne,sukromne.zaujali ma vase nazory,chcela by som ci by mi niektore z vas nenarozpravali svoje pocity na kameru o tom ako sa citite po zmeneni mena????ak by niektora s tym nemala problem bolo by to super
    bude sa to prezentovat iba na moj skole.mozem vase tvare aj kludne zakockovat. som z ke a studujem v bb tak by sa dalo stretnut urcite niekde.ak by ste sa na to niektora dali bolo by to fajn.ozvite sa mi na michaellaspecial@gmail.com
    dakujem 🙂

  • Caute, dnes ma to tak nastvalo, tak sa musim nejak vyburit. Mne to s tym priezviskom uz normalne pride ako nejaka uchylka!!!!Nechapem, co na tom ti chlapi vidia! Oni by si priezvisko nezmenili, ale my by sme si mali...To co je? Ja by som nikoho nenutila, aby mal moje priezvisko a uplne prirodzene by som brala, ze si chce nechat svoje, ved je to normalne, ma svoju rodinu, je tym clovekom odjakziva, preco by som ho mala nutit,aby to menil, alebo urazat sa za to a citit sa dotknuta, ze sa nebude volat po mne? Pride mi to fakt ako nejake posadnutie- budes MOJA! Akoze urazame ich hrdost, to ja akoze ziadnu hrdost nemam a mam pokorne nasledovat "vodcu", alebo co? 😠 😠 😠 😠 😠 😠 😠 😠

    Dovysvetlenie: Mam dve priezviska, ale pouzivam vzdy len svoje rodne a v praci ma aj napriek tomu, ze som im povedala, ze nech ma volaju mojim priezviskom zacali zrazu volat manzelovym(po polroku po svadbe) lebo to co za blbost som si ja vymyslela. A to nie je jediny pripad! Kazdy sa do toho miesa, akoby to bol nenormalny problem. A ked som sa dnes chcela vyzalovat manzelovi, tak sa o tom nechcel rozpravat, lebo ze tato debata mu nerobi dobre. Ty kokso!!!!! 😠

  • moze to byt naozaj tym, ze sa to dotyka chlapskej hrdosti. Mozno sa citi pred ostatnymi chlapmi menejcenne, ked jeho zena nechce pouzivat jeho priezvisko napriek tomu, ze je to zvyk a tradicia. Okoliu chvilu potrva kym to bude povazovat za bezne. Proste patris k priekopnickam a tie to nemaju vzdy lahke.

    Moj muz tvrdi, ze aj tak bude o 300 rokov patrit svet zenam. Zeny budu uplne sebestacne a muzi budu len na plodenie deti. Tak ich nechajme, nech si to tych poslednych par desatroci uziju 😃

  • jajááj.... u nás si ešte veľa žien bude musieť nechať pri svadbe rodné priezvisko, aby to chlapi začali brať normálne! Môj manžel je Francúz (civilný sobáš sme mali v decembri) a tu niečo také ako povinná zmena mena nefunguje... Jenoducho žena je pre všetky právne inštitucié až do konca života s rodným priezviskom, ale v bežnom živote meno manžela používať môže ale nemusí, čiže ani niekoľko rokov po svadbe nemusí mať nový pas ani nič podobné. Ja som manželovo priezvisko chcela z praktického hľadiska (ľahšie sa vo Fr vyslovuje a nie je tak cítiť, že som cudzinka), ale doma sa vždy predstavujem rodným priezviskom a môjmu drahému to nikdy nevadilo.
    Inak moja naj kamoška si pri sobáši nechala rodné priezvisko (manželove neprijala vôbec) a ľudia na ňu pozerali ako keby spadla z jahody.

  • No, ved, o tom to je, o hluposti ludi...Mne to tiez pride uplne normalne a nikdy by ma nenapadlo, aby som od niekoho chcela, aby si zmenil svoje meno na moje, vobec tomu nerozumiem. Este som povedala manzelovi, ze ked ma ludia budu volat po nom, tak si jeho priezvisko pojdem dat vypustit a necham si len svoje, na co uz zareagoval podrazdene, ze preco to furt riesim. 😶

  • neviem si teraz spomenut v ktorom state to bolo, ale niekde sa potomkom dava meno matky, lebo iba ta je vzdy ista.

  • Řekla bych, že také hodně záleží na kruzích, ve kterých se žena pohybuje. Např. v uměleckých profesích se nikdo nepozastavuje nad tím, že si žena po svatbě nechá svoje příjmení...

  • Sponzor fóra
  • Ahojte, ja si tiez chcem nechat svoje meno. Moj otec nie je slovak preto mam "exoticke" priezvisko, na ktore som cely zivot zvyknuta a hrda a mat ho povazujem za dost velku vyhodu 😛 😃 . Neviem si predstavit, ze by som sa volala inak, na druhej strane je mi to luto, lebo chcela by som mat priezvisko spolocne s mojim buducim manzelom 😞
    Mam v tejto suvislosti 2 otazky, budem sa ich samozrejme pytat aj na matrike, ale mozno mi budete vediet poradit a ja si budem vediet lepsie veci premysliet nez tam pojdeme s papiermi.
    1. ak by som chcela mat dve priezviska, prve musi byt nase spolocne a druhe je moje rodne? (t.j. nemozem mat svoje rodne priezvisko ako prve?)
    2. ak si ponecham iba svoje rodne priezvisko, je mozna dohoda o priezvisku deti napriklad taka, ze chlapci po manzelovi, dievcata po mne? alebo ze prvorodeny/prvorodena po nom a druhorodene po mne? Na to, ze by sa deti volali rozne z hladiska toho ako by sme im to vysvetlili a co by kto na to vravel atd, to teraz neriesim a na to sa nepytam, zaujima ma len to technicke (zakonne) hladisko - t.j. ci je taketo nieco mozne...

  • To já se na to těším, přece proto se vdávám abych měla s miláčkem co nejvíc
    společného, těším se na to že budeme mít stejnou jmenovku atd...
    Samo i kvůli budoucím dětem..Jak jim vysvětlíte že se jmenujete jinak než oni a tatínek..
    Podle mě je to kravina, rodina má držet pohromadě a taky se stejně jmenovat, puťka
    se se jménem stejně nezmění.. Nemění se osobnost ale jméno

  • anairda - ak sa nemýlim (čo sa pokojne môžem), tak ak chceš dve, prvé je zo zákona manželove, druhé tvoje rodné, naopak to neide, pokiaľ ja viem, ale možno sa ti ozvú babeny, čo to nakoniec nejako dosiahly..
    A pri podaní žiadosti sa dohodnete na spoločnom priezvisku vašich detí, čiže všetkých detí, nemôže sa jedno dieťa volať po manželovi a druhé po tebe (a hlavne si neviem predstaviť, čo by to s tými deťmi narobili, že súrodenec sa volá inak).

  • beruska2x, to ze osobnost sa nemeni si snad hovorit nemusime, nie? 😎 A rodinu predsa tvoria ine hodnoty ako spolocne meno, pozri sa na to kolko rodin sa aj napriek spolocnemu priezvisku rozpada... a ved ja zase tebe neberiem tvoju volbu vziat si manzelovo priezvisko. V mojom prispevku som sa pytala na technicke hladisko, nie na "hladisko vychovy deti", to je na moju diskusiu s priatelom.

    Bihan, dik za odpoved, toto som sa obavala 😞 Este ma potom napada jedno riesenie, a to ze ja budem mat svoje priezvisko, manzel svoje a deti spolocne (t.j. obe). To by bolo pre mna pekne riesenie, len ci aj mozne? 😐

  • anairda pokial ja viem, jedna moja kamaratka ma ako prve manzelove ako druhe svoje priezvisko a druha kamaratka naopak, takze si nemyslim, ze by s tym mal byt nejaky problem.. co sa tyka deti, je to tak ako pise bihan, vyhlasenie o priezvisku spolocnych deti je sucastou ziadosti o uzavretie manzelstva, neviem, ci sa da zvolit ine priezvisko pre jedno a ine pre druhe dieta

  • beruska, ale diskuze je o tom, proc si automaticky všichni myslí, že je povinné mít mužovo přijmení, i ty jsi toho důkazem
    proc si nevzít přijmení třeba po tobě, a budete taky šťastná rodina se vším všudy...to je ta otázka

  • Nečetla jsem to úplně celé, tak snad nebudu úplně mimo mísu. Taky jsem zvažovala, jestli bych chtěla jen své původní, obě nebo jen nové jméno. Dlouho jsem chtěla obě, ale nechám si jen to nové. To jen na okra. Chci spíš říct, že si nemyslím, že by platilo, že se očekává, že si žena vezme příjmení muže. U svého přítele jsem se setkala s názorem, abych si kldně nechala svoje nebo obě, ale že je to na mně. Jak jsem se rozhodla, už jsem napsala.

  • Aj ja som dlho chcela obe mena, ale nakoniec som si vzala manzelovo. Uz si zvykam. 🙂 Ale musim povedat aj to, ze on bol ochotny si vziat moje (ale mne by bolo cudne, keby sa volal ako moj otec). Napriek tomu ma niekedy fakt hneva, ze sa to berie tak automaticky, ze zena je ta, ktora si meno zmenit musi.

  • Anairda, prve musi byt vase spolocne priezvisko. Cize keby si on zmenil priezvisko po tebe, prve bude tvoje. Ked si das ty jeho, prve bude jeho. Deti sa asi inak volat nemozu, to neviem, ale tiez som nad tym uvazovala...Ale kazdopadne vypisujes na matrike muzsky aj zensky tvar priezviska buducich deti, tak sa skus opytat.
    Nech sa na mna nikto nehneva, ale argument, ze ako to vysvetlis detom....je taaaaaaaka hrozna blbost, ze az! Deti to maju na haku, raz im to vysvetlis a beru to ako fakt.Potom by mohli byt zblbnute aj z toho, ze jedna babka sa vola inak ako druha, nemali by si potom aj rodicia nevesty zmenit meno, aby sme tym detom nahodou neuskodili?
    Beruska, prepac, ale ja to beriem tak, ze kazdy sme individualna osobnost. Mat co najviac spolocneho...Pride mi to nudne. Ja mam rada, ked je svet roznorody. My este nemame ani spolocne trvale bydlisko a nijak nam to neublizilo. Lubime sa jako kone... 😉 A koli priezvisku som sa nevydavala...

  • Baby, ja som taka rada za tie vase diskusie, ani neviete. 🙂 Ja tu uz ale nicim novym neprispejem - ja som uz za tie mesiace, ba "roky" tuna prispela asi vsetkym moznym i nemoznym 🙂 v Strate identity, Novom priezvisku a vsetkych tych desiatkach for ohladom priezviska, ktore tu boli (staci do interneho vyhladavaca na beremese.cz zadat slovo "prijmeni" a vyskocia) - a toci sa to stale dookola. Celkom ma niekedy prekvapuje, ze nie su niekde zretelne napisane tie moznosti, ktore su v otazke priezviska pri uzavreti manzelstva legislativne dovolene - aby sme vzdy "my stare", co sem prispievame nemuseli dookola opakovat "novym" to, co tu uz bolo stokrat povedane.
    Zdravim helu, sharlottu a vsetky - good job! 😉

  • tedy moje identita se váže úplně na něco jiného než na nějakou změť písmenek, které se říká příjmení ...

  • hupcza súhlasím!
    sharlotta: tie kone sú super! 😃

    K veci:
    v niektorých krajinách sa píse este viac, nielen dievcenské a manzelovo meno!
    napr. som maminina, otcova, manzelova! tak to je poriadna somarina- preco si nedat len jedno meno? je to pre vás taká depka, ked nebudete nosit vase dievcenské meno?? ved ste mali tú cest sa volat takto polovicku v. zivota, tak teraz vám spraví malá zmena dobre. tu nejde o pravidlá- co sa patrí a co je normálne na sk-ku, ved sa kvöli tomu este rozhádate s partnerom!!

  • Hupcza, taky souhlasím, že jen samotné příjmení identitu netvoří, ale přece jen mi pořád připadá, že si ještě mnoho lidí myslí, že je automatické brát si příjmení po manželovi, a to se mi nelíbí (spousta lidí se ptalo, jak se budu po svatbě jmenovat, či teď, jak se jmenuji, ale manžela se na to nikdo nezeptá!). Po dlouhých úvahách jsem si vzala obě příjmení a zatím si nestěžuji (jen občas musím někomu zdůvodnit, proč jsem to udělala - a když se mi nechce vysvětlovat, jednoduše řeknu "Protože jsem chtěla" 🙂).

  • Ano, bude to pre mna taka depka. ja svoju identitu spajam aj so svojim menom, celym menom, ktorym sa vsade identifikujem odmalicka. Kazdy sa ta najprv opyta na meno, nie na to, komu patris...

  • nemyslím, zeby sa zeny mali vzdy podriadit vo vsetkom, ale ak by som sa uz rozhodla nevziat si manzelovo priezvisko, tak to by muselo byt velmi skaredé, perverzné.... myslela by som na seba a na mo´jich potomkov, nech sa za to meno nemusia hanbit.

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém