Změna jména. Nemáte pocit ztráty identity?

Ja este nie som rozhodnuta. Svadbu mame tiez v novembri a ked sme boli na matrike, tak ma pochytil ten pocit so stratou identity a pod, nuz som si dala zapisat obe mena. Lenze cim dalej nad tym rozmyslam, tym viac sa mi to nepaci, je to proste dlhe. Chcem si ponechat iba jedno meno, ale ktore? Otcove? To sa potom deti budu volat inak ako ja. Priatelove? Tak sa vola jeho mama... Ale asi si necham priatelove, urcite si na to casom zvyknem, len teraz mi to pripada take zvlastne.

Aj zo mňa si ľudia celkom radi uťahujú, ale len v dobrom... Všetko to k svadbe a následne zmene priezviska patrí - sú to vzrušujúce zmeny, ktoré sa dajú zažiť len raz v živote (v tom lepšom prípade a za predpokladu, že je to ozaj ten pravý a jediný ). Nemyslím si, že sa treba obávať nejakej straty identity - stále som to ja, ale už patrím k niekomu, na kom mi záleží, som na to hrdá a zmenou priezviska to môžem dať všetkým najavo...

weja uplne s tebou suhlasim. Predpokladam, ze to bude jedna z najkrajsich chvil v mojom zivote a jedna uplne nova a krasna zivotna etapa V tomto momente si uz nieco krajsie viem predstavit uz len to, ked budeme uz nie len 2 ale 3

Jasné, keď príde bábo, vynoria sa opäť ďalšie dobré dôvody, prečo prijať manželovo priezvisko... Ja by som napríklad nechcela, aby sa moje deti volali inak ako ja... A aj v prípade, že by som si ponechala oba priezviská, predsa len - kde je tá rodinná spolupatričnosť??? Ak tvoríme spoločne jednu rodinu, mali by sme používať aj jedno spoločné priezvisko...

a co tak mat moje meno aj deti?

A to by ten chlap aj prezil?

Presne tak, a v sucasnosti stala plati to, ze deti to budu tak mat vsade jednoduchsie. Ak maju ine meno, vzdy padaju otazky preco je to tak. A tomu nechcem svoje deti vystavovat (je to zbytocna komplikacia za cenu toho, ze ja som si to teraz zjednodusila). Navyse ludia, ktorych poznam, resp. s ktorymi spolupracujem si zvyknu na zmenu. Ved stale som to ja, a napriklad sposob prace sa mi nemeni, takze to je len kratke prechodne obdobie, a to sa da vydrzat. Navyse si takto mozem celkom vychutnat tu zabavu, ked ma niektory kolegovia nebudu poznat. Zazila som tak uz niekolko vtipnych historiek (ked sa kolegyne vydavali

sharlotta, asi je to vec názoru, no ja si za tým stojím. Nemám rada príliš prekomplikované veci, takže ja som za klasiku...

Ok, ja len tak... Mna pri tom napada len to, ze preco ja? Kedze vieme, ze chlapi su jesitni, tak sme ochotne sa vzdat a to robia zeny casto v roznych oblastich...Mna urazilo, ked som zo srandy navrhla, aby si on vzal moje priezvisko a povedal, ze v ziadnom pripade, tak som si povedala aj ja....dovtedy som uvazovala nad tym, ze si dam len jeho...Ale kaslat na to, uz sa mi to nechce riesit...

Jéé, tak to já se těším na nové příjmení .

Mne pri zvykani si na nove meno velmi pomohli cestovne prikazy. Dostala som ich snad 30-40 a na kazdom museli byt dva moje podpisy Od tej doby so svojim novym menom nemam problem, skor som zarazena, ked sa niekde objavi moje stare meno

také jsem navrhla, aby si manžel vzal příjmení po mně, ale zůstal zaražený, jestli to myslím vážně , hodně dlouho jsem přemýšlela, že si nechám původní jméno, ale kvůli dětem jsem si nakonec vzala manželovo, aby v tom neměli zmatek

my jsme si v patek vymysleli varianty, se kterymi bychom byli oba dva spokojeni, ale ktere samozrejme nejdou realizovat
pro nazornost s fiktivnimi jmeny Varechova a Sekac
po svatbe:
ona - Jarmila Sekac Varechova
on - Josef Varechove Sekac

misa: to je vyborna
kacka: moj sa tiez branil mojmu menu. A tiez chcel aby som mala jeho meno, ci si necham aj svoje, mu bolo jedno. nakoniec som si nechala len jeho meno

Ja teda ke svymu prijmeni nikdy nemela citovej vztah, vzdycky mi vsichni rikali bud krestnim (je dost neobvykle, takze nas rozhodne nebylo vic ve tride nebo tak ) a pozdeji prezdivkou, a to vcetne vsech zamestnavatelu, mnozi moji kamaradi i spolupracovnici podle me dotedka nevi, jak se skutecne jmenuju (doslo to az tak daleko, ze kdyz me nekdo hledal v praci a pouzil moje skutecny jmeno, tak ho kdosi poslal pryc, ze tady nikdo takovej nepracuje ). I muj podpis nikdy nemel s prijmenim nic spolecnyho, nejdriv to byla variance krestniho jmena a pak uz rovnou prezdivka. Takze se pro me skoro nic nezmenilo, predstavuju se johanka, podepisuju se johanka, akorat v maileru jsem si zmenila prijmeni a bylo

Taky jsem nemela k memu prijmeni nejaky citovy vztah. Bylo velmi neobvykle a uz me v poslednich letech otravovalo opakovat ho kazdemu 5x, aby ho napsal spravne Tedka mam uplne stejne prijmeni jako muj manzel. Driv mi taky rikali Martanova Marki nebo Kopcemova Marki, prave kvuli memu slozitemu prijmeni takze svatbou se pro me vlastne nic nezmenilo

no ja som si nechala aj svoje a pribrala manzelove, kedze uz nemam 18 a tazko sa mi luci s menom, s ktorym som zila skoro 30 rokov. Zijem v USA tak sa predstavujem tym americkym, lebo je to pre nich omnoho lahsie. Na pocudovanie sa mojim kolegom paci to moje povodne a tak ma vela z nich oslovuje mojim dievcenskym menom

Ja taky zvazuju, ze si necham jak puvodni tak nove, sice nove prijmeni Callaghan se mi desne moc libi, ale s puvodnim Zítová jsem taky spokojena tak porad nevim..zas aby to nebylo jak kdyz jsem utekla od kolotocaru

ja si necham aj svoje meno,najskor bol drahy prekvapeny,ale ked som sa ho opytala či pozna historiu toho,prečo zrovna meno po muzovy a nie po žene,vytreštil oči a ked som mu povedala ze ved aj on moze prijať moje meno že spravme čenž tak uz vobec nenamietal,ja fakt neviem prečo by som sa mala zriecť svojho mena?sme rodina a pár aj bez toho a sme dohodnuty necham si aj svoje,

....u nás sme zmenu priezviska vyriešili diplomaticky..mám aj mangelove..aj svoje...

ja som si tiez nechala svoje a pribrala manzelovo ... teda v opacnom poradi

smejko a to ti na Slovensku povolili?

No já to mám dost komplikované, totiž soukromně vystupuju pod novým, ale v práci mám stále starou e-mailovou adresu a musím používat straré jméno, do mejlů se podepisuju ale už novým, telefony zvedám pod starým jménem. Jsem z toho mimo, snad mi už mejly změní. jinak na nové jméno si zvyknout nemůžu. Je to děs.

katka27, samozrejme, ze to mozes spravit. Ja to mam tiez tak, a vela bab tiez, precitaj si temu...Ja sa predstavujem vsade aj nadalej svojim povodnym menom. Este som neprisla do situacie, aby som sa musela predstavit manzelovym...

katka27 povolili, som Viera V.... V...ová bez pomlcky bez nicoho ... a som stastna, uz mam aj novy obciansky a nikto s tym zatial nemal problem ... veci o tomto vsetkom najdes v temach ktore maju v nazve "priezvisko" su myslim zalozene v teme " po svadbe" ... vela stastia ... keby si nieco potrebovala, ozvi sa cez ip

Ahoj, nsoci,
no ja musim nesuhlasit. Keby ti chlapi boli fakt chudaci, ze nosia cely zivot jedno meno, urcite by to netrpeli. Je jasne, ze mat cely zivot svoje meno je vyhra, znamena to, ze som paňou nad sebou samou a nikto nema pravo siahat na to najintimnejsie v mojej identite - moje meno, pod ktorym som to pre kazdeho ja. Takze uplne chapem vsetky, ktore zrazu nevedia, za kym to ludia volaju, ked ich oslovuju uplne novym, v podstate cudzim menom.
Apropo, Indiani si davaju nove meno podla zasluh. Ale vydat sa a vziat si meno po muzovi, ktory len "povysi" tym, ze mu (zas) niekto "patri" - co je to za nasu zasluhu? Vnimam to skor ako podriadenie sa, nez zasluhu. Alebo zasluhu v budovani v jeho rodinneho mena.
Tolko moj, pre väcsinu konzervativiek neprijatelny nazor. Prosim, nekamenujte ma.

komix.sk, nie nejdem Ta kamenovat Je to Tvoj nazor Osobne si ale myslim, ze to neznamena, ze mu niekto patri (tak si to napisala), ale ze patrime k sebe. Ale ved o to ide, ved ked si niekoho beriem koho milujem, chcem k nemu patrit a chcem aby vsetci vedeli, ze k sebe patrime

Tak nieco ako stratu identity zatial nepocitujem, ktovie, ci taky pocit pride ...

Baby, co ste si nechali aj svoje aj manzelovo prezvisko, nie je to trosku neprakticke? Nechcem nikoho sa dotknut, je to otazka cisto zo zvedavosti ...

Ahoj,
diky. No ja som napisala "patri mu" schvalne, lebo ked si vacsinou a prevazne len zeny beru muzovo meno, nevyzera to tak? Keby sa to aspon v populacii vyskytovalo rovnomernejsie a aj muzi by "patrili" nam (myslim aj vyjadrene tym menom), tak uverim tomu, ze "patrime k sebe", ale takto tomu neviem verit - vyzera to totiz ako samozrejmost, ze zena sa vzdy podriadi. Ake je to potom "patrenie k sebe"?

majcik - no ja si myslim, ze tu nejde o praktickost, ale o to, kym som. Nie sme tu od toho, aby sme museli byt za kazdu cenu "prakticke", ale aby sme mohli byt samy sebou.