První rozvod. Zažila jste to už některá?
- Sponzor fóra
tak ještě víc:
u chlapa: už jí mám jistou - takže se nemusím snažit, dávat dárky a hrát si na romantika, už můžu jenom čučet na tv, už mě musí poslouchat - vařit, satzarat se o všechno, nikam nechodit, je jenom moje, už se nemusím snažit - mám pupek, neholím se a neměním si ponožky, je to prostě moje stará bez kouska úcty
u žen: už se nemusím snažit - tak o sebe nepečuju, stane se ze mě buchta, už ho mám jistého - řvu na něj, buzeruju ho, cepuju ho, už ho mám jistýho - však už si můžu dělat co chci7. júl 2008tak ako pisala hela zmeni sa to na tej psychickej urovni. vsimni si zeny kratko po svadbe. ako kedy stratili ten jas alebo ziaru co mali. nechcem urazit vydate zeny ale je to tak . az casom sa to vrati spet . myslim si ze aj zena v tomto obdoby preziva isty prerod a az po case sa vrati do normalnych kolaji. fakt sa na mna nehnevajte, aj mna to mozno caka.
7. júl 2008a mne sa niekedy zda ze ten pocit "inakosti" je o egoizme... pretoze kym je clovek sam, tak sa prisposobuje akurat tak sam sebe... ale akonahle zacne zit s partnerom uz je to o kompromisoch, raz ustupi jeden, inokedy druhy, alebo kazdy ustupi o kusok... ale pokial je jeden natolko sobecky alebo az panovacny, ze sa prisposobovat nechce a nebude a hotovo, lebo stale ocakava, ze sa bude prisposobovat ten druhy..tak uz je to horsie... Teraz cez vikend som triedila casopisy a obcas som sa aj niekede zacitala a nasla som nieco prave k tejto teme, nejaka pani psychologicka poukazovala na to, ze akymi fazami prechadza kazdy vztah, samozrejme za zaciatku je to fascinacia a zamilovanasot a ze zhruba po roku sa dostava vztah do fazy, v ktorej nastava vytriezvenie, vtedy vystupuju do popredia ine pocity-priatelstvo, spolupatricnost.. a az vtedy sa zacina ukazovat, ci par dokaze spolu existovat alebo nie.. a mnoho parov tuto fazu povazuje za "vyprchanie citov" alebo nadobudnu pocit, ze "uz sa nemaju radi"... a pritom je to uplne normane... skoda len, podaktori to nauvedomuju...
7. júl 2008nedá mi nereagovať na príspevok od Ahmon...nemyslím si, že šťastné manželstvo sa meria dĺžkou chodenia...poznám páry, ktoré sa vzali po šiestich a viac rokoch a o pól roka boli rozvedení...takže je to individuálne...pretože každý jeden človek je jedinečný...a na každom jednom závisí, ako sa k vzťahu postaví a aké kompromisy sme ochotní urobiť...
7. júl 2008grettka to je jasne co pises ale mi tu uvazujeme ze preco stroskotaju vstahy ked uz ludia spolu ziju nikolko rokov a potom sa zoberu a odrazu sa o pol roka rozvedu. ze co sa zmeni. ked v podstate sa fyzicky nic nezmenilo. a mam pocit ze tu stratu jasu som zazila aj ja
som si uvedomila ze asi tym ze s niekym zacnem chodit sa stavam na chvilu pre ostatnych muzou nepritazliva. a asi tento pocit to sposobuje
7. júl 2008...veľa ľudí sa ma po svadbe pýtalo, že ako sa cítim ako vydatá pani...odpovedala som , že rovnako...keď som sa potom neskôr nad tým zamyslela, tak som prišla na to, že naozaj je niečo iné...to niečo je, že cítim zodpovednosť za náš vzťah oveľa viac, ako keď sme spolu chodili...cítim, že sme jeden celok a už nie ja a on...a hlavne, cítim, že už nikdy nebudem sama a budem zodpovedná za našu rodinku...a toto všetko mi vháňa slzy do očí, pretože som nesmierne šťastná...
7. júl 2008- Sponzor fóra
já jsem se taky cítila jinak...za prvé jak píše macabi jsem cítila tu odpovědnost, to že jsme dva na všechno
za druhé mě to neuvěřitelně štvalo - ten společenský tlak (což je podle mě další faktor, proč manželství troskotají) - kdy už budete mít děcko??? jak se cítíš jako vdaná paní, ty jsi vadaná, tohle by jsi neměla říkat/dělat/myslet si....a dalších milion rad a keců
a za třetí???? jsem cítila právě tu ztrátu jasu, jak píše jarulík......a přišlo mě to líto.....ale kvůli tomu jsem se nerozvedla, že7. júl 2008ano, je pravda, ze manzelstvo uz je o niecom inom ako chodenie, par krat to tu padlo, ze vacsia zodpovednost...mozno niekto nie je schopny uniest ten pocit zodpovednosti
hela.. to co si napisala ma nieco do seba... presne tak, spolocensky tlak... si vydata/zenaty uz sa musis spravat tak a tak a je nepatricne to a to.. trochu mi to pride ako z 19.storocia... ze nejake spolocenske konvencie sa stale snazia pretrvavat a ludi tlacit do svojej "formy"
Inak s tou "sratou lesku"... mozno aj na tom nieco bude .... len nad tym nesmiem privelmi uvazovat, lebo ani do manzelstva sa mi nebude chciet ist7. júl 2008lenze bez zodpovednosti asi nemozes trhat ziadne poriadne ovocie svojho zivota - jasne, lahsi je zivot bez nej, som slobodny, ale zodpovednost musis mat za deti, to nie je len tesit sa z nich, ake su zlate...
A to mozno vela ludi vidi, iba tie pozitiva - krasna nevesta, hostina, deti, ale malo ludi uz vidi tu tarchu zodpovednosti, ktoru si tym vlastne beries a mnohokrat ani samotny par to nevidi a potom zaziva soky. Hold je to aj o odriekani v tom beznom zivote
A naopak mne sa zdaju tie mladomanzelky rozjasnene po svadbe, takze tak7. júl 2008jinak s tou odpovědností: jsem jí cítila i před svatbou, akorát po tý svatbě to bylo silnější.....i tím společenským tlakem....
nejvíc mě to štvalo v situacích, kdy jsme někam šli každej jinam....kecy typu: jaktože nejdete spolu??? a to tě manžel pustí???? k..va, proč by mě měl jako pouštět???? jsem snad nesvéprávná? to ne, ale jste přece manželé...apodobné mi totálně znechutili institut manželství...7. júl 2008hela: úpln ě tě chápuu, ale mujsim říct, že já tyhle kecy poslouchám už i teď a to ještě nejsme manželé. No a co?
Můžu se jim jen smát, že mám přítele ketrej mi věří a můžu si jít kdy chci a kam chci, protože on ví, že stejně nejradši jsem s ním
a kecálkové ať si myslí co chtěj! Ale taky mi to zezačátku hrozně sejřilo
7. júl 2008presne tak grettka na to narazam.nech je clovek akokolvek uzasny pocit zodpoednosti je velky pocit. a niekto to nemusi zvladnut. mi zeny sme uzasne v tom ze tento pocit doslova potrebujeme. vzdy citime za nieco zodpovednost ale je to hlavne zodpovednost za blizkych ludi a ludsky zivot. muzi citia tiez zodpovednost- za pracu, za kamaratov v krcme aby neostali sami pri pive
zartujeeeeeeem
7. júl 2008
ja napriklad neverim tomu, ze sa moj partner alebo ja sa vstupom do manzelstva zmenime..
zijeme spolu skoro 6 rokov, fakt si neviem predstavit co sa u nas zmeni.. vem, ake ma chyby a viem ze ich bude mat aj po svadbe.. viem, ze o vztah sa treba stale starat, nebrat vsetko ako samozrejmost, ze za vsetkym su dvaja, ze si treba vediet priznat svoju chybu, ospravedlnit sa..
ale teoriu ovladame asi vsetci