Ako si byť istá, či s ním chcem byť?

Ahojte, nie som sice nevesta a zatial mam od toho naozaj daleko ale predsa len by som vas chcela poprosit o radu. Dosli ste uz tak daleko, ze neviem kto by mi mimohol lepsie poradit. Mam uzasneho priatela, sme spolu nieco cez rok a aj ked to nezacinalo ako dokonaly vztah nakoniec sme spolu vybudovali nieco naozaj obdivuhodne. Je to najlepsi chlap akeho poznam a nijako by som nemenila...nie som uz sice bezhlavo zalubena ale aj tak na nom vidim minimum chyb-aj to takych, kt.mi nijako neprekazaju, skor z neho robia takeho dobreho chlapa akym je. Viac ako rok a pol som si bola ista, ze holubim, dokonca aj ked sme neboli spolu. Nikdy som to nijako neriesila ale proste ten pocit bol vo mne a robil ma neskutocne stastnou. Mali sme par problemov asi ako kazdy par, najprv mi vadilo, ze nechce ukazovat svoje city a neviem na com som, neskor nad nami vysela moznost,ze pojde studovat do zahranicia na par rokov a tym padom som sa bala ze s nami bude isty koniec, vzdy sa bal planovat viac do buducnosti lebo ako tvrdil, nebol si isty ci spolu budeme. To vsetko pominulo. Ked sa nanho pozriem vidim ako velmi ma lubi aj ked slovami vzdy setri, ostal studovat na Slovensku a dokonca sme zacali planovat a hovorit o spolocnej dovolenke. Napriek tomu, ze vsetko bolo dokonale ako len moze byt som zrazu zacala premyslat nad tym ci ho lubim. Prislo to postupne, z nicoho nic, take to neodbytne klopanie do hlavy a nevedela som na to prestat mysliet. Neskor som zacala premyslat nad tym ci s nim chcem byt. Je topre mna absolutne nepochopitelne nakolko vzdy ked som s nim vsetko je lepsie. Vie ma ukludnit, rozosmiat aj ked chcem plakat, vzdy ma vypocuje a nikdy ma nesudi. Dokonca som mu povedala aj o tychto mojich pochybnostiach, pretoze proste nedokazem mat taketo tajnosti, kt. Ma postupne zozieraju a aj pri tom reagoval ako sa od neho da cakat. Ziadne odsudenie ci hadky, len cista podpora a uistovanie ma v tom, ze chce aby som bola stastna...ci uz budeme spolu alebo nie. Ja sa citim ako najvacsi zradca, kvoli tymto neodbytnym myslienkam, ktore mi stale chodia po rozume a neviem ich odplasit. Viem ze ho mam rada a ze nam je spolu dobre, neviem si predstavit, ze by sme boli len kamarati, popripade, ze by sme sa vobec nebavili. To je pre mna ako predstavit si zivot bez sestry ci mamky. Proste uz ku mne neodmyslitelne patri a viem, ze aj keby sme sa rozisli ostali by sme ako kamarati ale to pre mna nie je dost. Co sa tyka sexu, vzdy som mala iste osobne problemy ale s nim to bolo ine...teraz vposlednej dobre to uz nie je take, ale to pripisujem svojim pocyhbostiam a neistote...ale stale.mu chcem dat pusu, drzat ho za ruku, objat ho. Viem, ze som to trochu prehnala s dlzkou prispevku ale verim, ze aj mi bude niektora z vas chciet poradit, bude chciet vediet co najviac. Velmi by som si to vazila ☺ ma takyto vztah zmysel ked sa neustale trapim touto myslienkou, ci ho lubim,ci s nim chcem byt. Alebo sa oplati bojovat za to co mame aj ked je to tazke a uz sa to.trochu zmenilo. Mozem zasaa ziskat toco sa bojim ze som s nim stratila? Dakujem
Odpovedať
Profilova fotka
Na toto je veľmi ťažké odpovedať, pretože to čo cítiš musíš vedieť jedine ty sama. Ale to čo ti k tomu poviem je, že samozrejme, že je to iné, ako tie začiatky zamilovanosti, pretože toto už nie je pobláznenie, ale je to vzťah. Sama píšeš, že je ti s ním dobre, že si nevieš predstaviť byť bez neho, to podľa mňa je láska. V každom vzťahu sú aj horšie chvílky, ale podstatné je, ako ich spolu zvládnete. Úprimne ti poviem, že ja by som toho môjho občas "zabila" :-D a dosť často mu vravím, že: kam zmizol ten okúzlujúci muž, ktorého som spoznala? :-D Ale ja by som nemenila nič, môj snúbenec tiež nikdy extra neprejavoval city a už vôbec o nich nechcel otvorene hovoriť...samozrejme, že mi povedal, že ma lubi, ale keď som chcela niečo "z hĺbky duše", to už bol problém... ale pre mňa je podstatné to, keď vidím, ako sa na mňa díva, ako sa správa, už z toho cítim, že ma lúbi, a viem, že pri mne bude stáť ako sa hovorí "v dobrom aj zlom". A myslím, že aj ty máš doma muža, ktorý ťa lubi, podporuje ťa, váži si ťa aj bez toho, aby ti to každý deň hovoril. Rozhodnutie čo urobíš, je samozrejme na tebe, ale po tomto tvojom príspevku by som povedala, že váž si, čo máš. Aby si si nepostavila vzdušné zámky a nebola potom sklamaná, pretože ani jeden muž nie je dokonalý, ale ich chyby sú vždy dokonalými pre určitú ženu :-) A prečo máš vlastne tie pochybnosti? Chýba ti niečo? Chceš byť sama a užívať si život alebo si myslíš, že príde niekto lepší?
Odpovedať
zhrnme si fakty, ... vas vztah nezacinal najlepsie, ... po roku vztahu nie su bezhlavo zalubena, ... kedy si teda bola bezhlavo zalubena ? na zaciatku vztahu sa bal planovat buducnost, lebo nevedel ci budete spolu ... bud je velmi racionalny alebo myslel na zadne vratka a vztah nebral uplne vazne ? ... to ze spolu hovorite o spolocnej dovolenke je sice mile, ale prakticky nevypoveda nic o hlbke vztahu ... hovorite spolu o spolocnom byvani ? to si nespomenula ... ja mam z tvojho prispevku pocit, ako by si svojho priatela brala len ako nejaku "prechodnu stanicu" v cakani na "nieco lepsie" ... ze nech robi co robi, stale ti nieco chýba (co nemusi byt vobec tvoja chyba) ... vztah, v ktorom sa neustale trapis myslienkou ci ho lubis a ci s nim chces ostat rozhodne za to nestoji, ... co vsak za to stoji je, ujasnit si preco mas tieto pocity a presne ich pomenovat ... @nana8989 to, ze si nevie predstavit bez neho byt to vobec nemusi byt laska, ... moze to byt prahobycajny zvyk a strach z naslednej samoty/neschopnosti najst si dalsieho partnera ...
Odpovedať
Profilova fotka
@mo_tylik napísala som, že ja to vnímam ako lásku. Možno je to pre niekoho zvyk a strach zo samoty, ale ja som nikdy neudržiavala vzťah len preto, že by som sa bála samoty, to nemá totižto absolutne žiadny význam. A taktiež som napísala, že jedine ona si musí ujasniť čo cíti, nikto z nás jej v tom nepomôže, ani ja, ani ty, ani nikto iný... Tiež som sa pýtala na dôvody, ktoré ju viedli k pochybnostiam, pretože to tu nie je spomenuté a je to asi dosť podstatné... každopádne dúfam, že to dopadne tak, aby autorka príspevku bola šťastná :-)
Odpovedať
Profilova fotka
No tak toto je z kategorie: 'Bolo koze dobre, tak sa isla smykat na lad.'
Odpovedať
Profilova fotka
Urcite ho mas rada a mas k nemu pekny vztah, ale mne to skor pride akoby si opisovala vztah k svojmu kamaratovi najlepsiemu a nie k muzovi tvojho zivota. Ale na vsetky otazky co mas v sebe musis najst odpoved len ty sama. Pokojne to moze byt iba nejake prechodne obdobie, mozno mas nejake kazdodenne starosti alebo ine zalezitosti, kvoli ktorym sa na nejake veci pozeras inak. Nespadol vas vztah len do stereotypu? Ked ho mas rada a zalezi ti na vztahu, skus ho ozivit, navrhni nejaky program, nejake rande, urobte si cas pre seba kedy budete existovat len vy dvaja, nieco co vam pripomenie ako ste spolu zacinali. A ak sa nic v tebe nebude menit, potom to poriadne zvaz, co a ako. V kazdom vztahu su dobre a zle chvile a aj chvile ktore su nemastne-neslane, ale ak je to ten pravy, tak to proste casom zistis, alebo to vies. Ak to nepride, tak to mozno neni ON. Ale mysli na to, ze zit v pochybnostiach nie je dobre, a urcite nie je na spravnom mieste pocit ze si pri nom nieco stratila. Drzim palce nech to dopadne akokolvek :)
Odpovedať
Profilova fotka
@nana8989 tak ako vidim nie som sama co ma chlapa kt.velmi nedava slovne city najavo. Ten moj mi sice obcas povie,ze ma lubi ale skor rozprava o spolocnej buducnosti-svadba,byvanie,chceme babo tak to beriem ako dokazy lasky. Vzdy hovori o nas nie ze ja ale my ☺ len obcas by mohol byt trosku romantik.
Odpovedať
Ked sa v tom budes pitvat, tak sa tvoje pochybnosti budu iba prehlbovat. My sme si tiez presli problemami, krizami, pochybnostami pretoze sme fungovali na dialku, bolo to tazke a my sme obaja take pitvacie typy. Lenze cim viac nad tym clovek uvazuje, tym je to iba horsie, pretoze sa na to sustredis. Mne osobne pomohlo proste nad tym mavnut rukou, povedat si, ze je to len obdobie, mozno hormony a prejde to. Pomahala mi modlitba za nas vztah, az sme nakoniec prisli k tomu pocitu, ze chceme byt spolu naozaj do konca zivota nech sa deje cokolvek, v dobrom aj v zlom. Samozrejme, mozno casom zistis, ze uz s nim skutocne nechces byt, ale uprimne mi to skor pripada ako vsugerovana zalezitost, pretoze nad tym privelmi uvazujes...
Odpovedať
Profilova fotka
Neviem, ako na to odpovedať. Nikdy som niečo také nezažila. My sme s mojím nastávajúcim 8 rokov a stále sa mi z neho podlamujú kolená. Sme "zaláskovaní" ako na začiatku. Ja si myslím, že je dosť zlé, keď ťa zožierajú takéto pochybnosti. Nehovorím, že je milosrdnejšie ukončiť vzťah, ale je naozaj ťažké odpovedať na to priamo, pretože v každej odpovedi budé to "ALE". 1. ostaneš s ním, ale pochybnosti môžu pretrvávať... 2. opustíš ho, ale môžeš to nakoniec nepekne oľutovať...
Odpovedať
Profilova fotka
@petersdottir :-N tak z rana si tu citat komentare je fajn :D
Odpovedať
neviem, no príde mi to také "nedozreté" ešte, koľko máš rokov? a vzťah rok aj niečo - môže byť "dosť" aj "málo", záleží od toho, ako a o čom sa spolu rozprávate, ako trávite čas.. ako som to tak čítala, normálne fázy vzťahu, bezhlavé zamilovanie, triezvenie, a potom napíšeš, že "premýšľaš nad tým, či ho ľúbiš"... v láske sa nepremýšľa, a predtým v zamilovanosti už vôbec, to sú ružové okuliare... nepremýšľa, myslím spôsobom, aký popisuješ... jednoducho to je, milujete sa a chcete spolu byť.... po určitom období vzťahu je to podľa mňa tak, že si si vedomá jeho chýb, vieš aký je, vieš si to prípadne aj obhájiť pred niekým, lebo ho miluješ (a nepremýšľaš nad tým) a chceš s ním byť, plánujete budúcnosť, viete sa o tom normálne rozprávať, jednoducho vzťah ide ďalej, ...alebo nie, len sa možno bojíš, tak sa obhajuješ a to je podľa mňa trápenie pre jednu aj druhú stranu a nemá to zmysel.... toto mi príde také ešte nedozreté, nevieš čo chceš/máš čakať... tu sa moc podľa mňa poradiť nedá, či máš alebo nemáš bojovať, keďže ty sama nevieš, čo asi chceš
Odpovedať
Zaujimave citanie:-):-) Vies, to ziadna z nas ti nevie poradit, to v prvom rade musis ty citit vo vnutri ze to je ten pravy a ze s nim chces vsetky prekazky, vsetky radosti a nastrahy ktore vas stretnu zivotom prechadzat. Vtedy si uvedomis ze je to ten pravy!
Odpovedať
Citanie pomerne zaujimave a hlavne taky smutny pocit vo mne vyvolal..Ako ti pomoct to asi nevie z nas ziadna a ani to nedokaze. Je to len na tebe, mozno te pochybnosti ustanu a pomiznu. Osobne neviem ani co ti nato napisat, lebo ho vyzvihujes ako skveleho partnera, tak mi celkom nejde do hlavy co sa mohlo u teba stat, ze mas taketo pochybnosti
Odpovedať
Článok sa načítava...
Ahojte, dakujem za vsetky odozvy a odpovede, kt. ste mi napisali. Niektore ma potesili, ine trochu vystrasili ale kazdopadne ako skoro kazda jedna z vas napisala je to koniec koncov len na mne. Aby som zodpovedala otazky, neviem co k tomu viedlo, mozno je to naozaj stereotyp, mozno to ze je zrazu vsetko az prilis dobre a zivot je svina a moja hlava tiez, tak sa mi to snazi pokazit. Som typ cloveka, ktory sa vo vsetkom vzdy az prilis rype a v tom mozno tkvie moj najvacsi problem. Velmi by som si priala nad tym mavnut ruku a ist dalej ale proste to nei som ja :D Ako som pisala na zaciatku, nad svadbou zatial absolutne nerozmyslam doteraz som proste zila v tom co bolo a bolo to uzasne. A presne o to sa budem aj nadalej snazit. Svojho priatela mam neskutocne rada, je to uzasny chlap a zaroven aj najlepsi kamarat. Viem, ze to mozno vyznie tak ako by som sa bala ho nechat ist, ze uz si nikoho nenajdem ale nejde o to, bojim sa ze uz nebudem mat jeho a to kvoli mojej hluposti a prilisnemu rieseniu vsetkeho. Mate pravdu, este som pomerne mlada ale kto hovori, ze nemozes najst tu pravu lasku napriklad uz aj v 18tich (som o par rokov starsia). A nebojim sa tej samoty, viem, ze by sme neskoncili so vsetkymi kontaktmi, obaja mame velmi dobre vztahy so svojimi byvalymi. Len proste nechcem byt len jeho kamaratka...to by proste nebolo dost. Takze dakujem vam vsetkym za vsetko, trochu ste mi otvorili oci, takyto triezvy nazor od niekoho kto nas nepozna je fajn. A viem, ze na to co urobim musim prist sama. Tak som sa rozhodla, ze to co medzi sebou mame je fakt jedinecne, obaja sme v tomto vztahu vyrastli, mozno zijeme trochu v stereotype ale cas, ktory travime spolu je pre mna ten najkrajsi a to staci ze spolu pozerame telku ci ideme na prechadzku. Nehovorim, ze sa nikdy nerozideme, mozno nas zivot predsa len skor ci neskor rozdeli ale tym sa teraz nechcem zaoberat. Budem zit v pritomnosti a trochu menej sa strachovat o to co bude. Ako ste napisali co sa ma stat stane sa. Ale teraz budem robit vsetko pre to, aby sme to prekonali, lebo ked sa maju dvaja ludia radi a maju nieco specialne, myslim si ze to stoji zato, trochu zabojovat. Laska nemoze byt stale jednoducha...to uz by nebolo ono. Take verim, ze to zvladneme a dakujem :-)
Odpovedať
@petrunka76 pekne si to napísala a je to tak. Za LÁSKU sa oplatí bojovať a držím ti palce, aby ste sa týmto obdobím preklenuli a aby boli už len vaše spoločné chvíle pekné a plné lásky
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 10 mesiacoch
Každý vzťah má nejaké problémy..a či sa máte naozaj radi tak to prekonáte
Odpovedať
@petrunka76 neviem či si ešte tu,či ste stále spolu alebo nie. Ale dovolenka mi povedať môj názor na vec. Pochybnosti sú prirodzene a vyskytujú sa v našom podvedomí keď si nie sme istý či ideme správnou cestou. Mne to prišlo ze si si sama odpovedala na tvoju dilemu. Také niečo som aj ja zažila s mojim prvým ex.a aj keď to bola láska ,nebola to partnerská tá pravá ťa osudová. Pretože skutočnú lásku a skutočného chlapa-prosto ťa osvietil a pocitis že je to to správne rozhodnutie že je to osoba ktorú nikdy nechceš opustiť a osudový chlap je ten ktorý teba bude milovať takou láskou až sa ti zatočí hlava ako veľmi sa o teba bude starať . A pochopíš prečo vzťahy pred tebou nevydržali.pochopis a osvieti ťa.pri osudovom chlapovi nebudeš mať pochybnosti a tvoja láska bude nekonečná. Ak chlap o teba nejaví záujem a praje ti aby si bola šťastná v živote nie je to ten pravý.len on nechce byť ten čo to ukončí.
Odpovedať
Tazko ti nieco poradit, lebo je to vas vztah a je vidno, ze sa lubite. No poviem ti tak, ako ja by som sa nebala toho, ze by som sa odstahovala, preco aj, ak vam ma byt niekde spolu lepsie ako tu. Vsak za rodinou sa mozes vybrat kedykolvek
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 2 rokoch
@petrunka76 no co, ako ste dopadli? Ostali ste spolu? 🙂
Odpovedať
@nanan24 uzivatelka je neaktivna uz
Odpovedať
@simona_18 jaj taaak...dakukem za info
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?