Cítim sa osamelá
ahoj mala som podobny problem, nebola to ani osamelost, ale zrazu som sa ocitla na bode, ked som okrem priatela zavrhla vsetkych kamosov, stratila kontakt s ludmi a ocitla sa v situacii, ked som sa mohla ozvat dvom kamaratkam, lebo mi bolo trapne otravovat kamosov, s ktorymi som stratila kontakt vlastnou hlupostou. prihlasila som sa na vecerne doucovanie anglictiny, nasla si spriaznene duse tam, zacali sme po kurze chodit na vinko a potom aj na nakupy a vytvorila sa z nas dobra partia ludi, ktora sa stretavala aj po skonceni kurzu.
jedno je podstatne.nemotaj sa iba na priatela!zacnes mu liezt na nervy, ze si nevies zariadit volny cas aj bez neho, on je aktivny ako pises, bud aj ty. chod na miesta, kde sa ludia zdruzuju,nik nepride za tebou. posilnovna, rozne kurzy, plavaren, citatelske spolky, ak ta bavia knihy, je toho velmi vela, kde ludi spoznat. alebo este jedna a najrychlejsia cesta, krcmy a puby
urcite mas niekoho, aspon jednu kamosku, s ktorou by si mohla ist von. najrychlejsie ziskat kontakty v puboch, mam odskusane.drzim palce a neklesaj na duchustuck_out_tongue:ozitivni ludia su velmi pritahovani ostatnymi..
@labodita Ahoj odkial si?
@dorispu ďakujem za odpoveď, si milá
máš pravdu...
@lilienlukacs Ahoj, zo Žiliny
Nenašli ste čo ste hľadali?
Obchodné podmienky: http://brilliantagency.sk/obchodné-podmienky
Články z magazínu
Odporúčané albumy na tému Svadobný album
Odporúčané inšpirácie
Ja viem, že budem znieť možno ako socka, ale ja sa už tak pomaly fakt začínam cítiť. Pred pol rokom som skončila VŠ, kamarátky rozlietané kade tade, stretnúť sa - mission impossible, priateľ len maká a maká, má na starosti chod 2 firiem...je vyčerpaný, keď už sa vidíme, nemá už na mňa ani energiu...A mám pocit, že ja ešte prilievam do ohňa tým, že vlastne, keď si chcem oddýchnuť automaticky počítam s tým, že S NÍM, a keď on nemôže som na to nahnevaná...lebo už sa pomaly s nikým bez neho nestýkam, ako keby bol môj spoločenský život závislý len od neho
Strašne mi chýba aspoň jedna taká dobrá kamarátka, na ktorú by som sa mohla obrátiť, s ktorou by som šla na kávičku, do fitka, takú spriaznenú dušičku, proste s kým by som rada trávila voľný čas, aby som nebola odkázaná len na neho, lebo už sa začínam správať, ako som sa nikdy nechcela...Ja viem, že by to chcelo spoznať nových ľudí, no neviem ako, kde...Mali ste niekedy aj vy také pocity? Čo ste robili?