Komplikácie s rodičmi

Ahojte, chcela by som počuť názory viacerých ľudí na moju situáciu,poprípade trošku povzbudenia keď mne už dochádzajú sily. Moji rodičia sú silne veriaci a mám priateľa ktorý nechodí do kostola. Na začiatku aj áno, ale odradili ho reči typu že si mám hľadať partnera z veriacej rodiny. Sme spolu už 5 rokov, celkom sa s týmto vzťahom zmierili nakoľko sme spolu dlhšiu dobu ale stále na nich vidím že by boli radšej keby som si našla niekoho podľa ich predstáv. Vidím aj na ňom že si od nich udržuje odstup lebo cíti, že by boli rodičia radšej keby som s niekým iným, avšak navonok to pred ním neprejavujú, správajú sa k nemu slušne. Začali predo mnou spochybňovať náš vzťah, kde nás zosobášia keď do kostola nechodí a nie sme súčasťou žiadnej cirkvi. Povedali že na svadbu na úrade oni určite neprídu a ako chceme vychovávať naše deti keď jeden z nás do kostola nechodí a aký im v tom dáme príklad. S priateľom si rozumieme vo všetkom, zvyčajne sa hádame len kvôli tomuto. Bola by som si ním istá keby ma nespochybňovali moji rodičia či je správne aby som si ho raz zobrala, nakoľko to za chvíľu aj plánujeme. Iné problémy v našom vzťahu nie sú, avšak stálymi otázkami a spochybňovaním môjho výberu aj ja začínam pochybovať ši nám to bude klapať vo všetkom, či sa zhodneme v situáciách ktoré prúdu v živote aj o výchove detí a o ich vedení. Namiesto podpory rodičov som zmätená a začínam pochybovať či som si správne vybrala. Mám 24 rokov
Odpovedať
1
2
ach zena, hlavne klidek. rodicia su castokrat vo svojej bublinke a nedovidia za nu. ja som veriaca ale verim tomu ze aj keby ste mali ine vierovyznania tak pokial si rozumiete tak dokazete s polu nadherne fungovat. niekedy mozno aj lahsie ako keby ste mali to iste. jasne otazka vychovy deti atd je na mieste. tak si toto vyjasnite a ked vy dvaja poznate / budete poznat odpoved ako chcete zit a k comu chcete viest vase deti tak okolie nerieste. oni si ho nebudu brat ale ty.
Odpovedať
Ďakujem, každý komentár mi tu pomôže lebo ja som už tak zmätená že sama neviem čo je správne. My dvaja si veľmi rozumieme, cítim že chcem byť s ním už stále, viem že niektoré dôležité veci musíme ešte prebrať ale cítim že nechcem už nikoho iného :-) Ďakujem ešte raz
Odpovedať
@1lenkalienka1 ahoj.. tak, hlavne sa upokoj, daj si chvíľku pre seba a sama zhodnoť, čo je pre teba priorita.. za 5 rokov vzťahu si si mohla ujasniť veci a len ty sama vieš, či je pre teba viera a jej praktizovanie dôležitá a či je to len túžba tvojich rodičov a tebe na tom nezáleží.. a takisto by si už po tej dobe mala vedieť, či je to naozaj to jediné, čo ti na priateľovi prekáža- že nie je veriaci, resp. praktizujúci... poviem ti moju skúsenosť- som 5 rokov vydatá, mám dobrého muža, ja som zo silne veriacej rodiny, sama som veriaca, dokonca som učiteľkou náboženstva... môj manžel však do kostola nechodí, aby som neklama- chodí 25. 12. a na Veľkonočnú nedeľu a raz za rok ide na spoveď, ale ako hovorí- iba kvôli mne.. keď sme u našich, bez reptania do kostola ide, aby sme sa vyhli konfliktu.. s našimi sa nebavím o tom, či on do kostola chodí.. ja idem- som ich dcéra, mňa vychovali, o mňa sa môžu zaujímať... máme syna, ešte má len 3roky, ale bežne s ao Ježiškovi rozprávame, čítame si z Biblie a môj muž mi to nielenže nezakazuje, ale sám mu povie, že Ježiško donesie darčeky a že idem do kostolíka a podobne... napriek tomu, že môj muž je nepraktizujúci, niekde v hĺbke duše cítim, že je lepším človekom ako som ja.. skús sama pouvažovať nad priateľom ako nad človekom- nielen z náboženského hľadiska a skús si zvážiť, čo je pre teba dôležité.. lebo hoci ja som v manželstve spokojná, prídu chvíle, kedy mi chýba, že sa nemám s kým o duchovnom porozprávať, lebo pre mňa je Boh nekonečne dôležitý... držím palce
Odpovedať
milá @1lenkalienka .....ja som veriaca a moja polovička, s ktorou sa budeme tento rok brať je síce pokrstený ako evanjelik, ale na vieru má úplne ateistický názor......berieme sa v kostole, lebo to chcem ja a on pretrpí tie prípravy...........a súhlasím s @lusilar že sa porozprávajte, ako vidíte výchovu detí a ako si predstavujete budúcnosť a keď to bude viac-menej rovnaké tak si okolie nevšímaj....nikdy nebudú spokojní všetci..........ale v prípade vzťahu je najdôležitejšie ak sa dvaja ľúbia, rozumejú si a zhodujú sa v dôležitých otázkach........všetko ostatné je treba len prehliadnuť. Tak hlavu hore, svojmu drahému povedz že ty ho ľúbiš aj keby traktory padali, pokecajte o budúcnosti a všetko bude v poriadku :) uvidíš ;)
Odpovedať
Ďakujem vám veľmi pekne, veľmi ste ma povzbudili a ponúkli aj iné pohľady na túto situáciu keď som to strašne potrebovala počuť :-)
Odpovedať
Poviem to takto: nikto do vztahu nevidi lepsie ako ti, ktori v nom su, ale vplyvy do neho sa leju zo vsadial - takze pokial nechces pochybovat, tak si nenechaj nalievat rozumy o tvojom vztahu od niekoho, kto v nom nie je - aj keby to mali byt rodicia. Priatel mozno veriaci nie je, ale pasujete k sebe lepsie ako s ktorymkolvek veriacim, ktoreho ani len nepoznas. Tvoji rodicia si mozno vysnivali tvoj vztah, ale je to tvoj zivot, len ty budes pritom, ked vas vztah bude prekvitat alebo padat. Len z pribehu mojej rodiny - babka mojho otca vraj skoro prekliala, lebo si mamu vzal na urade (mama je veriaca stale a otec aj ked je veriaci prave pri vybabovani svadby zistil, ako fungovala cirkev za komancov, takze ho to odradilo na cely zivot). Pozerala na neho trosku cez prsty s tym, ze boli odstahovani do mesta, tak urcite vztahy neboli najsuper. Pri 50-ke sa ocko rozhovoril a povedal nam o tej celej story aj o tom, ze o 10 rokov po svadbe si ho babka stiahla bokom a ospravedlnila sa mu s tym, ze si nikdy nevedela predstavit, ze v 'nepozehnanom' manzelstve ludia mozu zit tak pekne a mat zdrave a slusne deti a ze mala viac verit dcere aj jemu, ze aj 'bez boha' sa da. Pritom ja verim, ze boha si clovek nosi v sebe a ci sa bral na urade alebo nie. Mimochodom, pises ako su veriaci oni, si aj ty? Aku to ma vahu pre teba? A tiez, spochybnujes svoj vyber, ale vo vztahu ste sa vybrali dvaja - ako preziva tvoj priatel to, ked sa kvoli tomu hadate? Davaj pozor, aby to nebolo casom obojstranne - ze on zacne pochybovat o tebe. Musite si jeden za druhym stat, aby to stalo za to ;)
Odpovedať
Profilova fotka
Ak to vy dvaja medzi sebou mate vyjasnene, tak na postoj rodicov sa mozes vykaslat, oni s nim zit nemusia, ty ano. Ale urcite si vyjasnite co a ako si predstavujete, sobas, sviatky, vychovu deti, posty, aby sa viera nestala kamenom, na ktorom stroskotate. Z mojich skusenosti z okolia sa vacsinou pri vztahoch veriaci s neveriacim rata s alternativou, ze neveriaci podpise volajake vyhlasenie, svadba bude v kostole, deti budu pokrstene, neveriaci nebude nuteny chodit do kostola no ani branit vychove deti v krestanstve...to je taky standardny scenar, ktory casto vidiet aj tu na MS, a nejako automaticky sa rata s tym, ze ten neveriaci s tym bude suhlasit a bude mu to jedno. No realne to tak casto nie je, a tej neveriacej polovicke je to neprijemne, no a potom su z toho zbytocne konflikty, ktorym sa dalo predist. Sama za seba mozem ako ateistka povedat, ze do vztahu s veriacim by som nesla, presne kvoli tymto otazkam, kedze vieru a postoj k nej vnimam ako jednu z najzakladnejsich ludskych hodnot, a neviem si predstavit mat partnera, s ktorym sa v tomto nezhodneme. No mozno mas ozaj partnera, pre ktoreho to nie je dolezite a tym padom najdete kompromis, drzim palce :-)
Odpovedať
Profilova fotka
ahoj, presne ako hovoria baby, budes s nim zit ty a nie tvoji rodicia, oni musia akceptovat tvoj vyber partnera -manzela. Ak ste sa s priatelom rozpravali o buducnosti ako si to predstavujete , či mu nebude vadit ked budes dodrziavat krestanske zvyky atd. tak potom v tom nevidim problem. ja som veriaca , ale do kostola nechodim. cirkev to je ina kapitola tu neuznavam. priatel je neveriaci, ale povedal, ze keby chcem svadbu v kostole tak to nejako vybavime a podpise aj to vyhlasenie ze nebude branit vychove deti v krestanskom duchu či ako to je :D takze uz je len na vas dvoch ako sa dohodnete, rodičov do tohto naozaj nic nie je...
Odpovedať
Ahoj, som veriaca, môj manžel nie....no od začiatku vzťahu sme mali dohodnuté - svadba v kostole, deti krstené a vychovávané vo viere, akceptuje, že v nedeľu chcem do kostola a robiť na pole nepojdem :-D.....jak si ty spokojná s tým, ako sa dohodnete a keď vaše hádky sú kvôli rodičom a nie kvôli tomu, žeby on bol výslovne proti všetkému kresťanskému , budete v pohode.....ak ale ty chceš sobáš v kostole, on nechce, nepočítaj s tým, že ti nebude frfľať do výchovy. Potom je to o tom, či dokážeš byť s niekým, kto ťa nechápe. Držím prsty, viem, že rodičia vedia robiť problémy, viem, že si povieš kašľať na nich, ale stále budú v tebe pochybnosti ohľadom toho, čo povedali. Chcú vidieť, že si šťastná, že ťa niekto miluje, a vedieť, že sa kvôli nemu nevzdáš viery.......
Odpovedať
On nemá nič proti mojej viere, žiadne negatívne postoje u neho nie sú, keďže aj on bol pokrstený v evanjelickej cirkvi a celá jeho rodina sú katolíci takže v tomto nie je problém :-) chcem sa ešte opýtať ako ste sa brali v kostole? Ja ani on nie sme členmi žiadnej cirkvi. Keby sa chceme brať v kostole musí aspoň jeden niekam oficiálne patriť?
Odpovedať
@1lenkalienka1 uf, to ti úplne presne nepoviem, ja som evanjelička, patrím do prešovského aj brnenského cirkevného zboru, takže problém nebol - jasné, že v Prešove svadba bola v "mojom" kostole. Takže poradím len zohnať kontakt na farára a ísť sa s ním porozprávať....len neviem no, či máš sviatosti, aspoň jeden z vás by mal mať, ale neviem fakt ti neporadím.....a s katolíckymi to budeš mať ťažšie ešte, i keď záleží od farára, s rozumným to nejak dáte, teda ak ti záleží na svadbe v kostole a budeš ochotná preto aj niečo spraviť.....zase brať sa v kostole, keď vieš, že aj tak do neho nikdy nechodíš, nebudeš chodiť a je to len pre formu - tak to zase mi vadia takí ľudia :-D Viem, že viera neje o tom chodiť do kostola, ale.....nebudem rozoberať bo neskončím :-D
Odpovedať
@1lenkalienka1 Ahoj. s niecim podobnym som sa stretavala v minulosti, ale v opacnom "garde". Ja som neveriaca a priatel sice tiez, ale to jeho rodicia nevedia. Ti su vsetci veriaci a silno. Mnohokrat sa s rodicmi aj pochytil ohladom toho, preco nechodi do kostola a samozrejme som ja urcite zakazala a taham ho od viery.Ak by veriaci bol, mne to skutocne vobec neprekaza, ale nie je. Raz, ked uz sme boli odstahovani sa nastval, pretoze ho mama zhubovala za to, ze nebol na vianoce v kostole (podotykam, priatel ma 31 rokov) tak si povedal, ze ma dost a postavil sa jej, pretoze uz ho nebavilo len to prepocuvat a ignorovat, aby len hustila, ved ju to prejde. Spytala sa ho, ci sa mu tak zije lepsie ked nechodi do kostola a on jej odpovedal, ze ano, pretoze ho do toho nikto nenuti a je mu lepsie, ako ked zil s nou, pretoze ho stale do niecoho tlacila. Od tej doby uz to neriesi, a aj nasa svadba bude na urade. Sice protestovala ale nie dlho a uz to neriesi. Vie, ze by si nepomohla. Je dolezite byt sudrzni v nazoroch a prezentovat ich jasne a hlavne spolocne. Velmi drzim palce, chce to len cas, ale zvladnete to :-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
Ja ti ponuknem este jeden pohlad,pretoze zazivam presne to iste co ty...len opacne on je z velmi az ortodoxne veriacej rodiny,ja vobec...a dlllho bolo ze kde sa vezmeme...jeho rodicia to riesili a riesia aj 4 rokom..najdolezitejsie je ze on si to nepripusta nikdy ma do nicoho nenutil a ja som mu kostol ani vieru nikdy nezakazovala...vdaka bohu ma triezvy pohlad na boha a na cirkev...jeho rodicia stale ze stratil vieru ze opustil boha atd...ale my dvaja najlepsie vieme sami akoto je...nechodim do kostola on ano a funguje nam to.nepocuvaj rodicov...vzdy sa najde niekto lepsi od niekoho,ked citis ze on je ten lepsi a ineho nechces nemusis si klast otazky typu vybrala som si dobre,proste to citis...s rodicmi ani s jeho ani so svojimi nebudete zit navzdy..ale spolu dvaja.ty nenut a on nech nezakazuje.my sme urobili kompromisy obidvaja.ja som chcela klasiku v zahrade s huslami,on chcel celu omsu so svetkym i ked muto bolo trochu aj jedno.Mame len cisto obrad v kostole s huslami.A na detoch sme sa dohodli tak-kazdu druhu nedelu do kostola a na velku noc bezomna ale nebudeme chodit na tie vymyslene sviatky bozieho mena a neviem este coho ani sa modlit ruzenec.pokial ti nevadi ze je neveriaci na rodicov nepozeraj!!!!!a nehadajte sa kvoli tomu,to rozvracia vztah a to presne chcu!snad im taku radost nespravis:)vsetko do re
Odpovedať
Profilova fotka
ako je mozne, ze nepatris do ziadnej cirkvi?ked si veriaca, tak by si mala byt niekde pokrstena, nie? potom mozes mat svadbu v tom kostole, akej si viery, rimo aj greckokatolici musia mat pripravu pred manzelstvom (niekde za vikend, inde viac stretnuti) a vobec nevadi, ak by bud. manzel nebol pokrsteny, podpise reverz, ze deti budu vychovavane v kat. viere a zosobasia vas aj bez toho. Neviem ako to funguje u evanjelikov, ale aj tam sa to urcite da, ...cize skus najrpv cez ten krstny list a potom za fararom sa opytat, co vsetko musite spravit, resp. absolvovat :) a rodicom nedovol, aby ti znicili vztah len preto, ze oni si predstavuju nieco ivac veriace pri tebe.... :)
Odpovedať
Ja chodím pravidelne do kostola a on proti tomu nič nemá, nikdy mi v ničom nebránil a ani pri výchove by nebránil aby tam chodili so mno deti nakoľko aj jeho rodina je veriaca, chodia párkrát do roka do kostola takže nie je to že by bol ateista alebo mi niekedy zlé niečo na túto tému povedal. Takže v tomto nie je problém. Je pokrstený v evanjelickom kostole. A ešte k tomu čo ste tu písali ja nechcem svadbu v kostole len preto že sa mi to hodí :D ale preto že to tak aj cítim vnútri, a samozrejme on vôbec nie je proti tomu, len neviem ako to je s tými prípravami a oficialitami okolo toho :) Tu je len ten problém že moji rodičia ho berú ako neveriaceho keďže nechodí do kostola a oni si pre mňa predstavovali asi niekoho iného, podľa ich kritérií. Ja s priateľom nemáme žiadny iný problém :) Len ma už unavuje počúvať stále pochybnosti a zneisťovanie zo strany rodičov že ako to celé bude s nami kde nás zosobášia, ako to budú brať deti keď jeden rodič chodí a druhý nechodí do kostola.
Odpovedať
ked si o nom presvedcena, ako ta mozu spochybnit rodicia ? chapem, ze si doteraz dala na ich rady ... ale rozhodnutie o tvojom zivotnom partnerovi je vylucne tvoja vec :-) predstavy tvojich rodicov o partnerovi vhodnom PRE TEBA su a vzdy budu len ICH predstavy, takze by som ich na tvojom mieste nechala "predstavovat si dalej" a vzala si toho, o kom som presvedcena, ze je ten pravy ... ;-) a ked ta unavuje pocuvat neustale pochybnosti,tak sa odstahujte a mate svaty pokoj ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Ak chces mat svadbu v evanjelickom kostole,navstivte evanjelickeho knaza vo vasom okoli,ak v inom,navstivte knaza danej cirkvi. Nevidim ziaden problem :) a rodicoc neeiea,ty s nim budes zit,nie oni,drzim palce
Odpovedať
@1lenkalienka1 ak chodis pravidelne do kostola tak chodte za tym fararom, ktory tam sluzi a on vam vsetko vysvetli. A k tvojmu problemu s rodicmi...musis im jednoducho polopate vysvetlit, ze s nim budes az,,,moj brat tiez nechodi do kostola jeho manzelka ano, svadbu mali v kostole dokonca s omsou, cize vsetko je o dohode...ale moja svokra ma ten isty problem s mojou svagrinou, cize jej dcerou ma priatela inej viery a je rovedeny, ale oni dvaja si rozumeju,,,svagrina uz nieje najmladsia a svokra do nej stale husti, ze si ma najst slobodneho (no neviem kde by ho nasla-tam kde byva uricte nie) a su z toho iba hadky, cize bud sa normalne porozpravat, ale toto obdobie pretrpiet a po svadbe radim odstahovat sa dostatocne daleko lebo vam do toho bude stale kafrat,,,
Odpovedať
Profilova fotka
@1lenkalienka1 uz to tu zaznelo niekolkokrat a ja sa k dievcatam pridam. Manzelstvo je o vas dvoch, len vy dvaja vidite do vasho nastavenia a fungovania. Ak to vyhovuje vam, tak na inom v principe nezalezi. Kazdopadne je dobre si mnohe veci vyjasnit skor ako sa vezmete, hlavne ak je pre niektoreho z vas viera dolezita. Na to sluzia aj predmanzelske pripravy, aby vas "donutili" skor prijmali zamysliet sa nad temami, ktore su bezne, ale obcas sa snubenci nad nimi nezamyslia, lebo im to v danu chvilu nepride dolezite. A ver, ze to dolezite je. Inak u nas je to podobne - ja veriaca, praktizujuca..on pokrsteny, ale do kostola nechodi, len prilezitostne. Ale mame vyjasnene, ako to chceme a mame.. podporujema v tom, chce aby boli deti krstne a pod. Mna to tesi, respektujeme sa na vzajom a hlavne nemame problem sa o tom rozpravat. Svadbu mame v kostole, lebo je to pre mna dolezite a preto absolvoval aj pripravu a zvladne to kvoli mne. Dolezite bolo aj vybrat fajn farara..predsa len, aj oni su len ludia :) Drzim palce. Premysli si sama v sebe,ako to vnimas a citis. Ked si budes ista, porozpravaj sa s rodicmi a vysvetli im, ze su veci ktore ti ublizuju. A s priatelom si tiez vyjasni co je treba. Ako babule pisali, idealne dat si stretko s fararom a vsetko sa dozviete. Nieje problem, ak ste roznej viery.
Odpovedať
ahojte, som rada, že som narazila na túto tému....a chcem sa Vás opýtať na Váš názor.... myslíte si, že som netolerantná ak odmietam dať deti pokrstiť ???(pre lepšie uchopenie problému :-))......ja- neveriaca, partner- veriaci-- avšak s triezvym postojom ku katolíckej cirkvy , partnerovi rodičia- ortodoxní katolíci). Chcela by som len aby mali moje deti možnosť voľby, výberu toho kým chcú byť a čomu chcú veriť--- to sa avšak aleže vôbec nepozdáva rodičom partnera (partner moje rozhodnutie respektuje). Vnútorne s tým bojujem už dlhší čas- rozbroje v rodine robiť nechcem, ale zároveň si neviem predstaviť krst detí bez môjho úprimného presvedčenia o tom, že je to to najlepšie, čo pre ne môžem spraviť.
Odpovedať
@aniiickamalicka momentálne rozhoduješ ta a tvoj muž o tom,čo je pre deti najlepšie...ak o tom nie ste presvedčení,nemá zmysel davať ich krstiť len preto,že sa to patrí...Ja som si krst a prijimanie dorabala v 19tich,čo mi však bolo luto,že ma ako dieťa nedali aspon pokrstiť...
Odpovedať
@deniss111 viem, že sme autonómni v rozhodovaní v rámci našej rodinky, ale vieš ako to chodí...... niekomu nevysvetlíš (a na ich obhajobu- necudujem sa- 50 rokov viery k niečomu človeka určite ovplyvní) a ja sa len bojím ďalších dôsledkov- ja znesiem- ale to dieťa za nič predsa nemôže.
Odpovedať
@aniiickamalicka a v čom budú mať deti výhodu, ak pokrstené nebudú hmmm? Krst nerozhoduje o tom, či veriť budú alebo nie, stále to bude o ich rozhodnutí. Pre mňa osobne by bolo najväčším previnením voči Bohu, nedať svoje deti pokrstiť a o tom vie aj môj muž (neveriaci). Ak to tvoj tak necíti, ak deti nemieni viesť vo viere, tak neviem.... Môj názor však je, ak nie si presvedčená o tom, že deti krstiť nechceš, nech je akýkoľvek dôvod, prečo rozmýšľaš o tom, že ich pokrstíte, urob to a daj ich pokrstiť, žiadna nevýhoda to nie je ;-) Aspoň sa ťa potom nebude pýtať, prečo všetci spolužiaci budú mať prijímanie a ja nie? :-D
Odpovedať
Profilova fotka
@aniiickamalicka nechcem sa nikoho dotknut, ale ani ja nedam pokrstit deti, pretoze az ked budu mat na to vek, tak sa rozhodnu, ci veria v Boha a mozu to spravit z presvedcenia. Samozrejme, ze ich budeme viest ku krestanskej viere, ale ked ta viera bude vychadzat priamo z deti, vtedy ich budeme viest ku krstu. 16 Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. Matus 16 --- tak sa pise v Biblii ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
@aniiickamalicka tiež si to tak nejako predstavujem, ale či to prejde u drahého rodiny?:)..
Odpovedať
@veverickav a o čom sa teda majú rozhodovať? Keď ich budeš viesť k viere budú veriť. A potom sa ťa budú pýtať - mami, keď veríme, prečo nie sme pokrstení? Ak ide o príslušnosť k cirkvi....myslím, že je už akceptovaný jeden krst vo všetkých, nikde už ťa "neprekrstia"
Odpovedať
@aniiickamalicka ahoj. ja ta uplne chapem, u nas je to podobne. Ja som nechcela dat nase deti krstit z rovnakeho dovodu a tiez som nechcela svadbu v kostole, lebo sa mi to zdalo pokrytecke, kedze nesuhlasim so vsetkym, co sa v cirkvi deje, nechodim do kostola a pod. Napriek tomu, ked sme to s manzelom riesili, presvedcil ma, ze to nie je o cirkvi, ale o bohu. Pre nas je to o tom, ze verime v nieco "vyssie", akokolvek to budeme nazyvat (napr. boh). Verime v tie zakladne principy, o ktorych som presvedcana, ze krestanstvo je a cirkev je uz len ista forma praktizovania. Podla mna tym, ze deti das pokrstit im nic nevezmes. Das im moznost volby az ked im das moznost spoznat tie volby. Moji stari rodicia su silno veriaci a tiez nesu tazko, ze moji rodicia nechodia do kostola. Napriek tomu mna ako dieta do kostola brali, ukazali mi, co je cirkev, ako funguje .. moji rodicia tomu nebranili, ale ukazali mi zase druhu stranu, vysvetlili mi svoje postoje a tym mi dali moznost vyberu. To, ci vase deti, budu, alebo nebudu pokrstene je v zasade podla mna uplne jedno. Aj tak budu verit tomu, comu verit budu chciet. Ak vies, ze rodine (partnerovi?) na tom zalezi, detom to urcite neublizi a nic im tym nevezmes, ked ich das pokrstit (nevravim, ze ich ma niekto nutit chodit do kostola, alebo absolvovat nejake dalsie sviatosti). Na druhej strane, ak si presvedcena o tom, ze to nechces, tak sa mozu dat pokrstit kedykolvek neskor, ked budu same chciet, tiez tym o nic nepridu :). Akurat si nie som ista, akych dalsich dosledkov sa bojis? Aky postoj ma tvoj partner? Nemyslim, ci to respektuje, ale co by chcel on? Myslis, ze ked "ustupis" a das deti pokrstit, bude vas to k niecomu "zavazovat" - myslim voci rodicom?
Odpovedať
@mimsc teraz sa ta nechcem dotknut, ale ty si myslis, ze tvoje deti budu robit vsetko, k comu ich budes viest? Ked ich budes viest k tomu, ze darceky nosi jezisko, tak tomu budu cely zivot verit, lebo si ich k tomu viedla?
Odpovedať
@mimil nedotkneš :-D a áno myslím, že tie hodnoty, ktoré deťom vštepuješ od malička, tie v sebe budú mať ;-) Že rodina a viera to sú základy. Keď im ideš príkladom, nie je dôvod, prečo by pochybovali. Netvrdím, že nečakám vzbury :-D Tými si všetci musia prejsť. K príkladu s darčekmi sa nebudem vyjadrovať, je troška mimo ;-)
Odpovedať
@mimsc nepochopili sme sa- ja som absolutne presvedčená, že deti krstiť nechcem... chcem im dať voľnú ruku v tom- aby sa rozhodli, či vôbec chcú veriť a v čo a či vôbec chcú patriť do nejakej komunity. Takú istú šancu ako som dostala ja. Pokrstiť sa človek môže dať kedykoľvek- krst je avšak nevrátny. Pre mňa sloboda rozhodnutia znamená naozaj veľmi vela. Malichernosti typu, že druhí idú na sv. prijímanie a ja nie- neriešim--- Stotožnujem sa s názorom, ktorý odprezentovala @veverickav - ak má byť človek- katolík, evanielik, či ateista- malo by to byť jeho rozhodnutie, presvedčenie. Samozrejme partnerovi v žiadnom prípade nebudem zabranovať vo výchove k hodnotám, v ktorých verí a chce predať dieťaťu a rovnako v žiadnom prípade nebudem dehonestovať jeho vieru. V podstate, tak alebo onak- máme rovnaké hodnoty- veríme v dobro a zdravý svet a chceme len vychovať tolerantných, ľudských a dobrých ludí. @siwonka držííím palce, u nás to zatiaľ ružovo nevyzerá :-(
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?