Požiadali ste o ruku vášho drahého ?

ja som to videla v telke a bola to celkom sranda

Ahoj,
Kuk sem, tu najdes aj inspiracie...
http://www.mojasvadba.sk/forum/index.php?vSubjectOnly=on&q=%9Eiados%9D+o+ruku&vSearchGroupID=0
...a tu sa uz konkretne riesila ziadost o ruku chlapa...
http://www.mojasvadba.sk/forum/show.php?vThreadID=20878&vSearchOffset=0&q=%9Eiados%9D+o+ruku
http://www.mojasvadba.sk/forum/show.php?vThreadID=482&vSearchOffset=0&q=%9Eiados%9D+o+ruku

ahoj... tak ja mám kamaráta, dobrého kamaráta, ktorého požiadala o ruku frajerka... oni spolu boli asi 3 roky, prestavovali byt spolu, a až potom začali bývať spolu a aj to len krátko sa mi zdá... no a ona ho požiadala o ruku myslím na nejakej večeri... no... a on odmietol ... bolo to už ale dávno asi tak 5 rokov dozadu... on bol z toho asi mimo vtedy a chcel ešte tak normálka žiť bez manželstva vtedy, ťažko si zvykal, že zrazu tak niekto s ním býva, vtedy mal asi 30 r. cca... odvtedy mal nejaké frajerky a aj sa zamiloval, ale nejak to vždy nevyšlo... a teraz sa stretáva s tou bývalou, ktorá ho požiadala vtedy o ruku... ale vraj je to len tak kamarátsky, výlety, obedy a pod. ... aj keď ona by to ešte chcela dať dokopy, on ju má rád, je mu s ňou dobre a príjemne, ale vraj to nie je také, že "waw"... zatiaľ... no uvidíme, čo z toho bude, berie ju na našu svadbu ... ja som sa o tom dozvedela až o dosť neskôr vtedy, povedal mi to len tak mimochodom, zrejme to pre neho nemalo nejaký špeci význam... ale vypočul si teda odo mňa zato svoje

ja svojho hej...uz som to niekde pisala ...tento rok na Valentina...sice on ma poziadal o ruku prvy na Vianoce 2005, ale ja jeho tento rok...aj ruzicku som mala a aj prstienok ...a hned rano ako som sa zobudila a on este spal, tak som si isla tiiisko po ruzicku s prstienkom a romanticky som nanho skocila ako maly tank s otazkou "Vydas sa za mna?" a on sa usmial okolo celej hlavy a "aaaaaANOOOO!" ...potom sme sa objali a boli sme uz obaja v statuse "poziadana/y o ruku.."

Babenky, tak draheho by som o ruku neziadala v ziadnom pripade, je iba na chlapovi, ako sa k danej veci postavi. Mam uz sice 4 kriziky a jednu svadbu uz aj zabudnutu za sebou,20 rocnu dceru, ale u vas je to ais ine, ide sa vydavat po prvy raz, ale pokial by ste na poziadanie o ruku mali cakat neviem ako dlho, radsej sa pokuste nejakym sposobom dotlacit ho k poziadaniu o ruku.Samozrejme to musi vyzerat tak, ze to bol napad iba jeho

asi zalezi od daneho paru...ja som si ista, zz to ANO by u nas zaznelo aj v opacnom poradi ...mozno je taka moderna doba emancipovana dnes...ale ja neviem, ja so svojou povahou by som pri takom skvelom chlapovi akeho mam, necakala na jeho poziadanie ani v stredoveku, aj keby som mozno skoncila na hranici (a on by ma z nej uniesol a zili by sme stastne...) ... a neviem, akosi neviem stravit to, ze treba chlapa k niecomu tlacit...ved bud sa zenit chce, alebo nie..a ak ano, tak by NIE nemalo zazniet z jeho ust, aj keby ho partnerka v poziadani predbehla...to je moj nazor

ahojte ja si neviem predstavit, ze by som priatela ziadala o ruku. Aj ked sme sa o svadbe uz parkrat bavili a viem, ze si ma chce vziat, prva by som s tym asi neprisla... ale obdivujem baby, ktore nieco take dokazali

Ved ano, zalezi to od chlapa, ci sa zenit chce, alebo nie, ale mala som na mysli napriklad ona a on su rozvedeni,kazdy z nich ma z prveho manzelstva uz skoro dospele deti,maju okolo 45 rokov, je jasne, ze spolocne dieta uz neplanuju, ale ziju spolu. Takze moja odpoved bola adresovana hlavne babenkam, ktore sa idu vydavat prvy raz a dlho trva, ak s aich drahy rozhybe.Lebo uznaj, v mojom veku uz ani ten sobas nie je podstatny, podstatny je nas vztah ako taky.

Ani ja by som chlapa nikdy nepožiadala o ruku....to je to posledné, zdá sa mi to ponižujúce a cítila by som sa ako keby som ho dotlačila k svadbe...

kaktusi,kris557: tak toto by som baby nedokazala ani ja a to uz som dost stara a nieco za sebou mam

a preco by to malo byt na chlapovi? nerozumiem zenam co o tom roky snivaju, kedy ich konecne poziada a len tak cakaju. ked nieco chcem, tak za tym idem! ja som o svadbe s tym mojim zacala rozpravat, a potom mu to doslo.. vybrali sme prstienok, boli na romantickej veceri.. takze vlastne poziadal sam, ale vedela som o tom

neviem...rozhodne som si nepripadala ponizujuco...asi iny uhol pohladu ...v com som mala byt ponizena? ved sa milujeme navzajom...tak aky je rozdiel v tom ci muz alebo zena?

sklamana - rozumiem...aj ja sa idem vydavat prvykrat...sme spolu dva roky a nikto nikoho k nicomu nemusel tlacit...rozhodne nam to nie je lahostajne a svadba nam nepride ako nutnost kvoli nejakym "vyhodam"...proste to chceme z lasky a tam mi akosi odmietnutie nepasuje a vlastne ani tlacenie partnera do sobasa...

kazdy mame iny nazor ,neodsudzujem to, je to OK ak si je zena ista, ze chlap povie ANO, lebo sa moze stat aj to, ze povie NIE? ako dovod cas na deti,skola napriklad,je vela faktorov, na ktore sa dokaze chlap odvolavat nie?

ale aj tak s ami pacilo, ako to vyriesila jedna babenka, ktorej prispevok som citala, len soi neviem spomenut, ako sa vola, ale bola zlata,povedala drahemu, ze ak si ju este v tom roku nevezme, ide si hladat niekoho, kto si ju vezme Bola zlata a neskutocne mi zlepsiela naladu a bolo mi jasne, ze takymto jej pristupom nebolo mozne, aby jej drahy povedal, ze NIE

Alebo napríklad...kamoška sa opýta a ako ťa ten tvoj požiadal o ruku? ......to muselo byť ale romantické......
a čo by som potom povedala, že to ja som bola iniciatívna....zhodila by som jeho a ja by som sa cítila trápne, že on sa možno ešte nechcel, ženiť ale teda čo už...

kriss557: ved hej, uznavam, mas pravdu,ale zasa roky sa cakat zasa neda na druhej strany , musis uznat.

no neviem...kris, ja by som to rozhodne nebrala tak tragicky - a uz posledne, co by napadlo mne by bolo to, co by si o tom mysleli kamarati - ved to nie je o prestizi ako to bude vyzerat pred inymi...je to o nasej laske...
a ved ani chlap si nemusi byt vzdy isty, ze zena povie ANO ...je to podla mna vyrovnane...Ano, vzhladom na to, aky my mame harmonicky a vyrovnany vztah som vedela, ze ma neodmietne...ale samozrejme je to o dennej komunikacii...zijeme spolu, vieme ako sme zabezpeceni, ze chceme deti...atd.

ale ano, kazdy mame iny nazor...ten moj je uz vyssie spominany

Tak potom tomu mužovi nezáleží na tom mať rodinu, usadiť sa, ale chce si ešte "užívať" voľnosť, čo je myslím, si dosť sebecké...keď sa už spolu vláčia niekoľko rokov....
Jasné, že je to každého vec.

julova,kriss557: dobre, ako by ste teda riesili tych dvoch 40-tnikov hore vyssie spominanych?pretoze je to aj moj pripad,zijeme spolu, mame dospele deti z predoslych manzelstiev,ale drahy moj nazor na sobas ako taky pozna, nehrniem sa do toho, lebo uz mam strach po mojej skusenosti......,takze?

julova- no veď práve, ani mne nezáleží na tom, čo si myslí okolie (ak to nie je vážna vec) ale asi by som to mala celý život na rozume, že prvý krok som spravila ja.

neviem sa vzit do takej pozicie, kedze este nemam za sebou sklamanie z nevydareneho prveho manzelstva, sklamana...ale mam za to, ze v takom pripade by isto bolo dolezitejsie, ze mate harmonicky a pekny vztah, hoci neuzakoneny manzelstvom...mozno svadbu "vyriesite na stare kolena" a dozijete svoj zivot ako manzelia, ktory vsak aj po rokoch budu mat to najcennejsie - lasku...len z Tvojich prispevkov mi nie je celkom jasne, ci tu svadbu chces Ty a on nie, alebo naopak, alebo uz pre Vas nie je taka dolezita..

julova: presne uz nie je pre nas taka velmi dolezita, aj ked poziadana o ruku som uz bola, to priznavam,ale mne to uz nic nehovori akosi.

strasne ako sa vedia zakorenit pradavne zvyky a obycaje ...a preco by ste na ten Tvoj prvy krok nemohli pozerat s usmevom na tvari a spominat ake to bolo krasne a netradicne?

sklamaná42- no keby som bola na tvojom mieste, že by si sa chcela opäť vydávať a on stále nič, tak by som sa ho pri vhodnej príležitosti spýtala, že aké má plány do budúcnosti, alebo či je spokojný so svojim životom, či by nechcel niečo zmeniť....alebo nejak tak....snáď to pochopí....a z jeho strany to bude vyzerať tak, že on začal o svadbe rozprávať ako prvý.
Ale to je fakt ťažké, keď sa neviem vžiť do takej situácie.

kriss557: no mozno raz ma to bude mrziet, ze som nepovedala ANO, ale mne to staci takto ako to je.Zatial teda.

sklamana - ved ak si povedala ANO a mam za to, ze to Tvoje ANO nebolo povedane do vetra, je uz podla mna uplne jedno, kedy zvazok zoficialnite...u nas je to o laske a asi je v tom aj kus tuzby zazit "ten pocit manzelsky" - tiez by som mozno reagovala inak v Tvojom pripade...zaklad, aby ste si rozumeli...

julova - presne ako píšeš, spomínali by sme s úsmevom a čo sa týka zvykov, prečo by som niektoré nemohla zachovať? Nech aspoň niečo zostane po našich predkoch
Alebo keď sa napríklad strašne pohádame a on by mi vykričal,že si ma vôbec nechcel brať ?

julova,kriss557: no som zvedava, aky najdete kompromis julova, co ak po nejakom nedorozumeni povie drahy kriss557,ze si ju brat este vobec nechcel?Idme na cigu, pridem kuk.

Ahojte, ja by som toho svojho o ruku nežiadala...keby som sa ja už chcela vydávať a on stále nie, tak by som to riešila asi tak, že by som mu nejak naznačila, že by som chcela svadbu...a snáď by sa rozhýbal...ale dúfam, že toto riešiť nebudem musieť, keďže o svadbe vždy začne rozprávať on
A obdivujem odvahu tých dievčat, ktoré dokázali chlapa požiadať o ruku...

sklamana42 - myslím, že tvoj partner to neberie ako odmietnutie. Prežili ste už sklamanie aj jeden aj druhý a určite to neberie tak, že si ho nikdy nebudeš chcieť vzať, len potrebuješ viac času, aby sa to zase náhodou nepokazilo....neviem, koľko ste spolu ale určite skončíte niekedy pred oltárom