Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Život pred svadbou

Priateľ sa necíti na spoločné bývanie. Čo ďalej?

lillsssiii lillsssiii

Autor diskusie

13.01.2016

Ahojte,chcela by som od vás objektívny názor na vec,lebo už sama neviem čo bude.S priateľom sme spolu 5 rokov,z toho sme vyse tristvrte zasnubeny(samotna svadba nieje pre nas prirotna) ale trapi ma niečo celkom iné.Je mi velkou oporou vo vsetkom,pomocnou rukou,jednoducho stoji pri mne ale nezhodneme sa v tom, ako chceme aby nas zivot pokracoval a co sa zivotneho stylu tyka.Obidvaja mame pracu a ja som sa uz dlhsie pred zasnubenim pohravala s myslienkou spolocneho zivota(byvania v jednej domacnosti) priatel mi vsak povedal ze on sa na byvanie ako take neciti,neprisiel ten spravny cas,doma mu to zatial vyhovuje,chapem,kazdy sme inak nastaveny a dostavame sa do istych veci v urcity cas no potom mi povedal ze sa mu zda ze som v tychto veciach popredu a ze sa boji ze sa na taku uroven nikdy nedostane.Rozpravame sa o detoch,o svadbe ale vsetko len v teoretickych rovinach a mne toto prehlasenie pride proste zvlastne.Nebrala som to tragicky,povedala som ok mozeme si teda uzivat,cestovat a potom sa rozhodneme.On so mnou nezdiela ani to cestovanie,vzdy sa najde vhodna vyhovorka preco toto miesto nie.Po celu tu dobu sme nikde v zahranici neboli,aj ked zarabame a ine vydavky na vyvanie napr.nemame.Som nanho dusevne velmi naviazana,je to tazke ale fakt neviem co mam robit...vdaka za precitanie

Odpovedať

pet224 pet224

13.01.2016

@lillsssiii ahoj. Toto je celkom haluz, co pises. Ako ja tu nebudem nakladat o tom, ci to je alebo nie je dobry vztah, situacia sa takto hodnotit neda, po 5 rokoch vies dobre, preco si s nim a do vztahu vidite len vy dvaja. A toto zavisi od veku, resp. zrelosti emocnej, aj mentalnej. Ale skusala by som zistit, preco mu to takto vyhovuje a preco sa na spolocne byvanie neciti. Nechcem to tu nejako bagatelizovat, ale trosku mi to pripada, ako keby mal strach, taky podvedomy a nepriznany. Za tym moze byt hocico, ak je medzi vami ozaj nesebecka laska a dovera, som si ista, ze sa to riesit da. Ak chces, napis do spravy.

Odpovedať

mimca77 mimca77

14.01.2016

Ja tomu vobec nerozumiem, ste spolu 5 rokov, skoro rok zasnubeni, ale on sa neciti na spolocne byvanie? A svadbu neriesite. Aku pointu teda malo vase zasnubenie? Tazko hodnotit situaciu ked nepozname okolnosti, ale zhrnula by som to asi tak, ze nie je 5 rokov ako 5 rokov, ak ste spolu od 16 tak je to ina situaciu ako ked mate 28 napriklad. Skus prezradit viac. .

Odpovedať

nika_m nika_m

14.01.2016

@lillsssiii jedna vec je rozprávať sa o budúcnosti v teoretickej rovine a druhá naozaj podniknúť nejaké kroky...myslím, že ste dosť dlho spolu a je pravda, že len ty vieš ako to medzi vami je ale aj mne príde hláška typu "ja sa na spoločné bývanie ešte necítim" dosť divná...záleží to aj od vášho veku, ale kedže pracujete tak pravdepodobne nebudete mať 20 a pol :) skús sa s ním porozprávať a povedať mu, že ty by si s ním naozaj veľmi rada bývala...potom môžu prísť ďalšie udalosti ako svadba, deti a neviem čo ešte...ja som sa nasťahovala s frajerom do spoločného podnájmu po 4 mesiacoch chodenia (bol u nás ale aj tak denno-denne) a absolútne to neľutujem :) teraz sme spolu 2 roky a v máji sa berieme..:)..skús s ním hodiť reč a uvidíš :)

Odpovedať

lillsssiii lillsssiii

Autor diskusie

14.01.2016

@pet224 @mimca77 @nika_m ďakujem za spätnú väzbu.Pravda je taká že obidvaja máme 22.Preto som písala,že svadba momentálne nieje prioritná,obidvaja pracujeme len ja plus navstevujem ext.studium.Ja naozaj chápem ze je mlady,ze pravdepodobne ma naozaj nejaky podvedomy strach.Ale ten jeho postoj nechápem.Požiadal ma o ruku s neviem akého dôvodu lebo sme sa dohodli že svadba ešte nie,povedala som mu že vnutorne cítim,že by som sa chcela osamostatniť a odísť z domu,že by som si vzala hypo na jednoizbák,on že či s ním do bud.nerátam a ja že ale samozrejme ale chápem že sa neciti pripravený,to neznamená že ja si založím ruky doma a budem čakať na jeho iniciatívu,keď sa bude na to citit budeme to riesit spolu.Povedal ze ok ci moze chodit ku mne prespavat...Po psychickej a dusevnej stranke sme si velmi sadli,samozrejme pozname sa aj s rodicmi s rodinami, vzdy ked bol problem nasli sme kompromis,preto nechapem taketo reakcie.Ked nadhodim tuto temu povie nieco v zmysle ze vela rozmyslam...ach

Odpovedať

novalienka novalienka

14.01.2016

deti, užívajte si život zatiaľ ako sa len dá. priateľ má pravdu ..... času máte dosť .......... ja skôr myslela, že máte aspoň po 35 r. ......................... takže pohoda ..... :)

Odpovedať

mimca77 mimca77

14.01.2016

@lillsssiii V tom pripade, ak mate 22, tak by som z toho az taku velku dramu nerobila, keby mal 27, tak ti poviem, aby si ho kopla dakam :-) Ale tomu, preco ta poziadal o ruku, ale na spolocne byvanie sa neciti, aj tak nerozumiem. Asi je este nezrely na riesenie takych vaznych veci ako je hypoteka a rodina, no na zasnuby sa z nejakeho mne neznameho dovodu citil. Podla mna ked si vezmes hypo na maly byt, tak to skonci tak, ze v podstate tam aj tak budete byvat spolu, resp. vacsinou bude u teba, akurat vsetky formality a naklady budu na tebe. Skus sa s nim porozpravat ako si to predstavuje a co tym mysli, ze ci moze k tebe chodit prespavat.

Odpovedať

mimca77 mimca77

14.01.2016

@lillsssiii Este mi napadlo, ci by nebolo lepsie si na nejaky cas spolu nieco prenajat, aby ste si vyskusali spolocne byvanie, ale aby priatela netraumatizovala predstava hypoteky. Viem, ze su to v zasade vyhodene peniaze, ale z toho co pises mi to pride ako jedno z moznych rieseni. Drzim palce, nech sa veci pohnu dobrym smerom :-)

Odpovedať

lillsssiii lillsssiii

Autor diskusie

14.01.2016

@novalienka keby si aspoň užívať chcel so mnou,cestovali by sme ale ani o to nemá záujem. @mimca77 ja to chápem aj vek aj prečo to tak cíti,zasnúbeniu nechápem ani ja,zdôvodnil mi to tak že mal pocit že by sme sa mali vo vzťahu pohnúť ďalej ale nie svadbou len zasnúbením:D ja zas niesom "žeravá" riešiť svadbu alebo bývanie(jedine sama) ale skôr mi vadí že on nemá záujem naozaj o nič len o to čo mu vyhovuje...

Odpovedať

mimca77 mimca77

14.01.2016

@lillsssiii Hm, chlapov dakedy tazko pochopit :-) Nebudem rezolutne vyhlasovat, ze sa mu mas vykaslat na hlavu alebo ho tlacit k muru, kedze to vasho vztahu nevidim, ale nejaky kompromis aj z jeho strany by bol fajn, skus mu navrhnut ten podnajom aspon na chvilku, alebo ze ty si vezmes hypo a on moze u teba nejako ciastocne byt (tym ho podla mna aj tak casom vlastne nenapadne dostanes k tomu, ze s tebou bude byvat bez toho, aby si to poriadne uvedomoval), ale zas mohol by sa aspon ciastocne podielat na nakladoch alebo trebars robit nakupy potravin. Zas ma 22 a ste spolu 5 rokov, nema 16, tak skakat okolo neho ako okolo malovaneho vajca, aby sa nahodou nevystrasil, to tiez nie je podla mna najlepsia taktika, lebo kludne moze prejst dalsich 5 rokov a jeho postoj sa nemusi vobec zmenit.

Odpovedať

nika_m nika_m

14.01.2016

@lillsssiii @mimca77 má pravdu...skús navrhnúť podnájom..aspoň zatiaľ...ten je dajme tomu, že cenovo dostupný a kedykoľvek sa dá odstúpiť od zmluvy, čiže to neberieš ako taký vážny záväzok ako je hypo a vlastný byt..:) možno sa mu to zapáči :D každopádne ak máte iba 22 tak trochu chápem,, že má buď strach alebo nemá pocit, že by sa chcel už osamostatniť - chlapi :D na mňa to tiež prišlo keď som mala 22 ale kedže mám o skoro 7 rokov staršieho partnera, tak on to bral úplne prirodzene.

Odpovedať

soave soave

14.01.2016

utekaj kade lahsie. Bude s nim nuda a budes si buchat hlavu, ze si skoncila s pohodlnym zapecnikom.

Odpovedať

tinusik20 tinusik20

21.01.2016

chapem mate 22 urcite neutekajte od seba uzivajte si spolu zivot chodievajte na vylety chlapec potrebuje urcite dozriet a urcite pride aj na to spolocne byvanie. mam kamosku a kamosa su spolu 8 rokov minuly rok bolo zasnubenie tento rok budu mat obaja 23 nikam sa nezenu a su stastni spolocne obaja dozrievaju chodia na vylety pracuju

Odpovedať

Článok sa načítava...

•

Diskusia pokračuje po 2 mesiacoch

•

zuzu108 zuzu108

04.04.2016

začla som bývať sama, keď som mala čosi po 20tke... budúci manžel so mnou začal chodiť zhruba v tom istom čase, ale napriek tomu, že som už bola vo svojom prenajatom bytíku, spolu sme začali bývať až po 3ročnom vzťahu (podotýkam, že on je odo mňa o 7,5 roka starší) - ale skôr sme sa na to spoločné bývanie akosi necítili ani jeden a donútili nás k tomu až okolnosti... ak máte 22, tak potom sa mu ani nečudujem - chalani v takom veku sú šťastní a spokojní, keď môžu využívať možnosti "MAMA-hotelu", takže bez paniky... ono to ešte príde :) prečo to siliť? navyše - vieš koľko povinností by ti tým pribudlo? sama mám toho vyše hlavy popri ext. štúdiu...