Rodičia bránia svadbe. Ako na to?

Zobraz úvodný príspevok
Ahojte kocky. Mam taky problem.. S mojim priatelom sme zasnubeni uz vyse roka a moji rodicia stale nechcu pochopit ze to myslime vazne a ze sa skutocne vezmeme. Strasne ma mrzi ze sa tak k tomu stavaju a nechcu s nami o tom ani rozpravat jednoducho nas neberu vazne. Viete mi niekto poradit ako na to?
Odpovedať
1
2
mikinka uplne s tebou suhlasim..
Odpovedať
Kočky, nemam takyý problém, aby mi naši v svadbe bránili, ale jedno, čo môžem povedať určite je, že keď s rodičmi nebývate, vzťahy sa zlepšia. Ja mám úžasných rodičov a celé detstvo to bolo super, ale po ukončení strednej školy nemohli pochopiť, že som už dospelá osoba a chcem si robiť veci po svojom. Bolo to hrozné, skoro sme sa ani nebavili, ale potom, ako som sa odsťahovala, pochopili, že som dospelá, mne dodalo sebavedomie to, že sa viem o seba postarať a postupne sa dalo zasa všetko do poriadku a zase sú to tí najlepší rodičia na svete.Neviem, možno to nefunguje vždy, ale u mňa to zafungovalo.Trvalo to síce niekoľko rokov, ale predsa...Držím palce...
Odpovedať
sharlotta, nieco podobne sa stalo aj mne. Od 17-tich nebyvam s rodicmi. Od 19-tich som zacala chodit s mojim teraz uz manzelom, rodicom to neprekazalo. Po roku, ked uz nas vztah zacal byt vazny, zrazu sa nieco zlomilo a boli proti nasmu chodeniu - nedokoncim VS, budem mat dieta, tak sa studovat neda, on ma iba ucnovku (vtedy uz zmaturoval a chystala sa na VS), blablabla. Zaslo to az tak daleko, ze uz ma nechceli ani vidiet a ani ja ich. takto to trvalo 3 roky. vtedy sme s manzelom zacali uvazovat o vlastnom byvani - byvali sme na internatoch - kazdy na inom. ked som to predniesla rodicom, ich reakcia nebola dobra, ale nechali si to ulezat v hlave a dokonca nam pozicali peniaze, pomohli pri vybavovackach a postupne si zacali zvykat, ze ich dievcatko uz vyrastlo...a ked sme im oznamili termin sobasa, tesili sa s nami. trvalo im to niekolko rokov aj so stavmi, ze na svadbu mi nepojdu, ale chce to len cas. ked ste presvedcene o svojej laske, oplati sa bojovat! ;-)
Odpovedať
o svoju lasku sa oplati bojovat to je pravda ved my si vyberame partnera na cely zivot.. my s nim budeme zit cely zivot nie nasi rodicia sharlotta: hlavne ze sa vasi spamatali.. len keby to tak bolo vo vsetkych pripadoch tucik: je dobre ze si mala moznost sa odstahovat.. podla mna to bolo spravne ze si sa mohla naucit co je zivot na vlastnej kozi.. skoda ze ja taku moznost nemam (ale dufam ze to pride coskoro)
Odpovedať
tucik: ja som rodena bratislavcanka, a nezhody sa zacali uz na vysokej skole (kazdy piatok utekat zo skoly domov lebo treba upratat, lebo 20 rokov predtym sa tiez upratovalo v piatok, tak dalsich 2- sa bude a podobne) potom som dostala rocne stipko ako tretiacka na uni, tak som odisla do nemecka a tam som zazila rok slobody...fuu to bolo inak tazke sa vratit domov naspat... peklo pekelne, bojovala som o kazdy milimeter zivotneho priestoru pre seba a ked som sa v poslednom semestri dozvedela, ze kamoska ide do USA a nema koho dat do bytu na strazenie, tak som sa s nou dohodla ze za najomne jej tam pojdem....idealna prilezitost dostat sa prec...nasi to nechapali, nedokazali to prehltnut :-( mama tyzden plakala kade chodila, foter sa so mnou nebavil...ani sa tam nechcel ist pozret a to som tam byvala uz skoro pol roka..proste som frnkla asi 2 tyzdne po promociach a dlho sa s tym zmierovali,a le pokladali to za docasne, mysleli si, ze ked sa kocka vrati z usa, ja nabehnem domov, ale holt to sa uz nestalo, nasla som si iny podnajom a teraz uz vyse roka byvame spolu s drahym a nasi su uplne spokojni, mama zabrala vsetky nase skrine :-D :-D a aj celkovo si to nevedia vynachvalit, su radi, ked tam prideme raz za 2 tyzdne na obed v nedelu (kym som nemala draheho, chodila som kazdy tyzden) a ten vztah sa krasne upravil..a to iste aj s bratom, kym sme byvali spolu doma, stale sme si skakali do vlasov ale odkedy sa vidame menej casto, mame super vztah :-D
Odpovedať
No, spamatali sa nasi, ale musim povedat, ze aj ja. S odstupom casu som prisla na to, ze aj ja som urobila vela chyb, ale to si clovek uvedomi az po case, ze vsetko mohlo byt inak, keby...Ale ked sa raz clovek dostane do toho kolotoca, potrebuje ziskat cas a nadhlad, aby to vedel posudit. Mozno aj Vasi rodicia to nemysli zle, len si teraz nerozumiete a mozno to chapu vsetko uplne inak, ako to myslite... :-|
Odpovedať
hmmm, sharlotta, aj ja som si uvedomila, ze som spravila vela chyb. ale kto ich nerobi???? niektore veci ma mrzia strasne... :-(
Odpovedať
Ahojky!Ja chodim s mojim milacikom uz dva roky a tri mesiace a zijeme spolu rok aj 4 mesiace.Pre troma mesiacmi sme sa zasnubli.Zasnuby dopadli tak ako dopadli.Chceli sme aby sme sa stretli moji,jeho rodicia a my a trochu to oslavili.A zaroven sa aj zoznamili.Ale vdaka mojmu buducemu svokrovi k tomu nedoslo.Tak sme si s mojimi rodicmi len pripili.A asi styri dni potom som bola s mojou mamou osamote a povedala mi,ze si s ocom nemyslia,ze je to pre mna ten pravy.A ja blba a naivna som si myslela,ze ho vida ako ja-super chlapa na ktoreho sa mozem vzdy spolahnut a ktory vzdy stal pri mne a staral sa o mna a ktory ma miluje a ja milujem jeho.Omyl.Moja mama mi vyhadzala na oci vsetky jeho negativa.Tak keby som mala pozerat na negativa,tak by som si asi ziadneho chlapa v zivote nezobrala a mna by si nezobral ziadny chlap.Ved kazdy mame urcite negativne vlastnosti.No proste som bola sklamana z jeho aj s mojich rodicov. Ale na svadbu sa my dvaja strasne tesime.Budeme tam mat ludi,ktorych mame strasne radi a tesime sa ako sa s nimi zabavime.Svadbu si budeme financovat sami,aby nam do toho nikto nekecal.Bude sica az na jesen 2008 ale uz teraz mame vybrate oznamenie. ;-) A strasne sa tesime.
Odpovedať
zmrzlinka - k tomu len tolko, ked som doma povedala, ako na mna reagovali draheho rodicia, reakcia mojej mamy tiez bola v style, ze ved mojmu otcovi sa moj drahy tiez nejak extra nepaci, ale ze mi do toho nekeca a je to moja vec. z coho som bola velmi prekvapena, lebo dovtedy ani slovom ani naznakom nedal nic take najavo. A ani nikdy potom az doteraz...a ja som to ani nikdy po tom nespomenula, ani som to neriesila... takze to neries ani ty, kasli na rodicov, ved zit budete spolu vy dvaja a nie vasi rodicia....hlavne je, ze sa vy mate radi. drzim palceky! ;-)
Odpovedať
Ahoj kacenqa! :-) Ja si to teraz uz tak nebrem,ale bola som stasne sklamana.Myslela som,ze sa budu vsetci s nami tesit z nasej lasky.Zvlast ked vedeli,ze sme to zo zaciatku nemali lahke,lebo bolo medzi nami 700km a nam obidvom bolo strasne smutno.Ale zvladli sme tu vzdialenost aj to,ze sme raz nevideli pol roka.Nasa laska vydrzala a chceli sme to s milacikom aj s rodicmi oslavit a oni sa zachovali tak sa zachovali. :-( Takze teraz to uz nejak neriesim.A som stastna,ze mam takeho super chlapa a ze nam spolu krasne :-D
Odpovedať
Hmmm... dobré čítanie... babenky... =-) ja chvalabohu nemám takéto vyhrotené vzťahy s budúcimi svokrovcami.... aspon zatial... komunikačná úroven normálne funguje... asi preto, že sa tam u nich objavím iba raz za čas... (lebo bývame od seba 120 km...) , ale viem aj to, že keby som mala s nimi bývať... akože sa po svadbe k nim nasťahovať... to by nedopadlo dobre... :-N ]-( . Sami sa raz pred miláčikom vyjadrili, ked sa bavili na tému...že kde budeme bývať... tak mojmu milému povedali, že sú síce radi, že sme sa našli... ale bývanie v spoločnej domácnosti by nefungovalo... :-) .. Takže ked to sami povedali,...(ja som mala takýto pocit od začiatku, že síce sú milí, ale vrelé a vrúcne vzťahy z toho asi nebudú... :-D )... takže ked sa tak sami vyjadrili, tak som si vydýchla.... ;-) :-N Lebo miláčik by možno bol aj chcel u nich bývať... v podkroví, ktoré práve dokončovali... lebo sme vtedy nemali vo vyhliadke nič iné... ale ja som si to nevedela predstaviť... žiť takto blízko pri nich... :-| . Ale teraz sa vás opýtam, či ste zažili niečo takéto (ako som to mala ja na dennom poriadku... :-N ) že vám vo svadbe bránia starí rodičia...? :-( ]-( Lebo ja mám starých rodičov z otcovej strany, ktorí sa aj mojim rodičom, ked ešte pred rokmi a rokmi začali spolu chodiť...a chceli sa vziať... plietli do života.... ]-( ]-( ]-( ... A moja mamka mi raz povedala, že robili také veci, že ona do poslednej chvíle nevedela, že či vôbec svadba bude... :-S :-( ...A celý celučký život sa im snažili miešať sa do života... hoci to mamka stále zatrhala... a aj otec nemal rád, ked sa im miešali do života, ale vždy, ked už starí rodičia zavolali, otec sa stále rozčulil, a už sme vedeli, že celá domacnosť bude mať zlú naladu... ]-( ... Takže takýto vplyv mali starí rodičia na mojich rodičov... a teraz sa už pletú do života aj nám ... deťom...t.j. vnúčatám... :-| Brat sa ženil pred rokom a pol.... a to ste mali počúvať tie ich reči.... (pred svadbou videli švagrinku... iba raz !!! a to ju stihli tak okomentovať, že nie je pekná... že má taký a hentaký nos...a blablabla :-D... no hrúza , des...) Ale brat sa naštval... povedal im, že teraz nie je 50 rokov dozadu... a že teraz už starí rodičia nemajú čo do toho hovoriť... ]-( a že on ju má veľmi rád... a že ju chce za manželku... a je mu jedno... či sa im to páči... alebo nie... ]-( ]-( ]-( To bolo super...!!! :-N ...Ked videli, že nemajú u brata šancu, tak začali kampaň u nášho ocka... ]-( ... ale ten im (vtedy ešte žil...) povedal, že oni s ňou žiť nebudú... ale braček áno... a ked ju ma rád, tak si ju vezme... :-D Uf...uf... :-N A basta... ]-( A teraz, ked som ja oznámila, že sa budem vydávať... tak to bol zase ten istý kolotoč... :-S ... Doteraz môjho milého ani raz nevideli... a pritom raz mali možnosť ho vidieť...! .. lebo sme s ním cestovali k nám domov a išli sme aj okolo dedka... tak som zastavila auto pri plote pred dedovým domom... s tým, že som im odniesla vyprané veci... a že ked chcú, tak sa môžu prísť s mojím Petrom zoznámiť... lebo sedí s nami v aute... a idem k nám domov na návštevu... Tak to ste mali vidieť... :-S Podotýkam ...bol už večer... takže bola naokolo už viac-menej tma... no a dedo so mnou vyšli až k bránke... s tým, že ani raz sa nepozreli smerom k autu...iba ma vyprevadili... a zamkli bránku... a išli naspať do domu... :-| :-| :-| Vôbec ho nechceli vidieť... :-| A potom po ceste a doma telefonáty nasledovali, že prečo ho beriem k sebe domov, že čo ked je to zlý človek... že čo ked je to vrah, ktorý nás pozabíja... :-D :-N ... no ty kokso... dobrá sila... pre silné žalúdky... ]-( ... a že ja som inžinierka... a ona nemá školy...(on má pritom učňovku... a rozmýšla aj nad tým, že si urobí maturitu... ;-) )... tak že nech si ho neberiem... a nech ho hned idem vysadiť na autobusovu stanicu... nech len pekne ide domov... ]-( ]-( Uf... to vám poviem...ľudia... už som bola od nich zvyknutá na všeličo... ale toto mi rozhádzalo dokonale žalúdočné kyseliny... :-D ... TAaaak som im pekne krasne povedala, že to je môj život... že my spolu chodíme už vyše roka... a že môj milý je skvelý človek... a preto si ho chcem aj vziať... a že hoci mám ten titul... že čo z neho mám... ked robím ako sekretárka... :-( :-| a že radšej chcem takého človeka, s ktorým sa máme radi a vieme spolu vychádzať... ako keby som si mala zobrať nejakého inžiniera alebo doktora... ktorý by bol nadutec alebo nejaký blbec....(tým nechcem nikoho uraziť... ;-)) A že ked mojho milého ešte ani raz nevideli, tak nemôžu hovoriť... aký je ... lebo ho vôbec nepoznajú...!!! ]-( ]-( ]-( ... Tak som im to vytmavila... hoc starý-nestarý človek... muselo to byť... a hotovo... a teraz občas zapotia takéto poznámočky... ale v menšej miere.... a už sa s tým mooooožno aj začínajú vyrovnávať... :-N ...Ale mne je to fuk... nech si myslia, čo si myslia... a ináč moja mamka s mojím výberom súhlasí... takže dedo-nededo... babka-nebabka... :-N ...chcem svojho milého.... a hotovo... ;-) A viem dobre, že každý človek má nejaké tie chyby... a ružové okuliare som už dala dole dávno... :-) .. a viem, aké su milého dobré stránky... ale aj tie negatívnejšie stránky... tak viem, že aj ja mám chyby ...a to koooopec chýb mám...... :-D ... takže ide o to sa vzájomne tolerovať... a úprimne spolu komunikovať.. a vážiť si jeden druhého... tak náš spoločný život bude fajn...a supeeer... ;-) A tiež viem, že keby som si (podľa deda...) možno našla niekoho iného...(inžiniera.... :-D alebo doktora.. :-N ...alebo ktoviekoho s titulom...) tak každý človek má nejaké tie chyby ...a nikdy to nebude ideálny človek... taký nejestvuje... a možno by mi na druhých vadili chyby, ktoré by som nemohla vystáť alebo tolerovať... Takže môjho milovaného Peťka chcem... a veeeľmi... a on mna tiež veeeľmi.chce.. :-D ...takže sa už tešíme na našu svadbu... ale hlavne na náš spoločný život po nej.... ;-) Takže nad "zadebnenosťou"...prepáčte za výraz... sa netreba vôbec pozastavovať...a hlavne si nedať rozhádzať nervy...takýmito neprajnými ľudmi.... oni za to nestoja, ked sa s nami nedokážu tešiť...a nežičia nám... a nemajú nás radi takých, akí sme...a neberú nás se všým všudy... ;-) Toť moj názor... ;-) Isabella
Odpovedať
Sorry, ale tento prispevocek som nejako natiahla... :-| ...no čo už...pekné a "príjemné" čitanie... :-N Isabella
Odpovedať
Článok sa načítava...
isabella, tak to sa ti teda cudujem, ze si reagovala takto v celku pokojne, lebo ako seba poznam, tak by som pekne vybuchla a povedala by som im mozno aj skarede veci ]-( ]-( ]-( ja som si od malicka nedala velmi kecat do zivota a preto som aj mala niekedy problemy...a k tomu som velmi impulzivna, takze najprv konam a potom rozmyslam... :-| Niekedy ma to aj potom mrzi, ale aj tak si myslim, ze som mala pravdu. Netreba si nechat kecat do zivota. Ak nam chce niekto poradit, OK, ale ak sa niekto stara len preto, ze si mysli, ze on to vie najlepsie... ]-(
Odpovedať
Profilova fotka
ahoj babenky, chápen o čom píšete, lebo som to z časti zažila. Bola som a aj som otcov miláčik, a nechcel dovoliť, aby sa ku mne čo i len na 1meter priblížil nejaký chlap. Nakoniec som to vybavila nočnými "útekmi" z domu, aby som sa mohla stretnúť s mojím miláčikom teraz už snúbencom a čochvíľa už aj manželom. Nakoniec sa celá historka so skrývaním a útekmi skončila tak, že to už moja mamina nevydržala,a povedala pred otcom, že ak mám niekoho tak ho musím "priniesť" domov a predstaviť im ho. Nakoniec to všetko veľmi dobre dopadlo, až nadmieru. Nakoniec som sa stala miláčik č.2 a môj drahý je miláčik č.1 pre môjho tatíčka. Verím, že aj Váš prípad sa skončí minimálne tak ako ten môj. Tak teda veľa štastia a sili pri riešení takých nepríjemných vecí ako je táto.
Odpovedať
To sharlotta... :-) ja som tiež veľmi výbušná povaha...býk... ale snažím sa krotiť... a nestáva sa mi už tak často, že ma niekto vytočí... ale ked niekto to fakt preženie... a toto bol ten prípad... tak som dedovi povedala, čo si myslim... samozrejme aj s "dobrou intonáciou hlasu..." :-D ... ale tu sa tá intonácia do príspevku nedá dať... :-D :-D :-D Preto som aj milému povedala, že si neželám, aby ani z mojej ani z jeho strany sa nám rodičia veľmi plietli do života... akože pomôcť, poradiť (dobré veci....) tak to áno... ale nie vtedy, ked to má zasahovať do nášho života... a negatívne ho ovplyvnovať... :-| ... Ja som za dobré rady... od rodičov, starých rodičov...atd atd... ale za negatíva... tak to veru nie som... ]-( ... a nechať si kecať do života... alebo mať zlé rodinné ovzdušie... pre telefonaty, návštevy... napr. od deda... , resp. rodičov... to nieee... ]-( A miláčik suhlasill... :-N ... to som radaaaa.... x-) Isabella
Odpovedať
Profilova fotka
Ahojky, tak ja som stastna prestastna, ze u nas to prebehlo s drahym celkom hladko. Nasi boli v podstate radi,ze som vobec niekoho domov doviedla, lebo uz sa bali :-o , ze ostanem na ocot, kedze uz som v "starodievkovskom veku" :-N Kus boli problemy s tym,ze drahy je inej viery a mama sa s tym velmo nevie zmierit :-. ale ked som jej slubila, ze jej vnucatka budu katolici a ja nemam absolutne ziaden umysel prestupit na inu vieru tak sa uspokojila. S rodicmi, hlavne mamou nevychadzam, kedze mama je domased a ja som vecne rozlietana niekde po lesoch alebo pri konoch a tak su furt nejake problemy a ticha domacnost :-D Vsetkym co maju problemy s rodicmi tak im drzim prsty nech sa cez to nejak prehryzu a zivot si zariadia podla vlastnych predstav. Tufa
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 1 roku
mirkatumka • Dnes o 18:21 ahojte baby....baby mate aj vy skusenosti s tym,ze vasa rodina nechce prijat vasu polovicku.A to len kvoli blbosti.Dufam,ze vy tuto situaciu neprezivate.Mne je z toho do placu.Pekny vecer
Odpovedať
Profilova fotka
anaxamon a preco ho nechu prijat? maju na to aj nejake dôvody?
Odpovedať
ivka pytala sa mirkatumka nie ja ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj...nahodou sa nepozname?
Odpovedať
ano, preco ho nechcu prijat?
Odpovedať
Profilova fotka
luciferova ahoj....poslala som ti postu...mozno to bude viac osobnejsie
Odpovedať
Profilova fotka
mna apriori odmieta milacikov otec...co uz
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj holky...ten to problém mám i já....tchýně říká že mě miluje,ale svatbu si nepřeje ;-( nevím proč!! Můj přítel to řeší tak že si mě bere ON!!ne ONA....ale mě je to blbý cítím se fakt blbě... |-|
Odpovedať
Profilova fotka
...no baby, my sme sa vzali a poslali sme domov len svadobnú foto (naším aj svokrovcom) pred odletom na svadobnú cestu :-) Trochu šok, ale po času to prekusli a nám to bolo úplne jedno lebo my sme sa mali rada a vzali sme sa bez slova. Mali sme malú oslavu s priateľmi a bolo super, všaetko sme si zabezbečili sami a dokonca sme museli brať pôžičku, ale už je splatená a aspoň nemáme pocit, že pre nás niekto niečo urobil, ale všetko sme si vybavili sami. Nemenila by som ani teraz, úplne mi to vyhovovalo a keďže niektoré rodiny sú dosť odlišné, nemala som ani za potreby prípadne nevhodné chovanie na svadbe a byť v strehu, čo kto povie. Fakt to bolo super, za mesiac a pól od stanovenia dátumu, sme to zmákli a bolo :-D
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 1 roku
Ahojte baby. Neviem ci tato tema este funguje lebo vyse roka tu nikto nebol ale kedze tu este je tak asi ano funguje len ju treba trosku oprasit .. ;-) Tak mam cest zacat ako prva v tomto roku :-) Tema sa vola ze rodicia brania svadbe .. Ja neviem ci brania alebo nebrania tej nasej lebo som sa ich este na to nepytala resp. este ani nevedia o nasej svadbe. A to je moj problem lebo neviem ako na nich, neviem ako im povedat ze mami, tati na buduci rok sa berieme a uz mame rezervovanu aj salu. Pred par tyzdnami sme sa zasnubili a aj to bol pre nich riadny sok.. Mamka sa len smiala a neverila tomu ze to co mam na ruke je zlate a ze je to snubny prstienok. Neivem preco sa tak smiala prislo mi to divne ale co uz .. reakcie su rozne .. Uz zrejme vedia ze sa budeme niekedy brat ked sme sa zasnubili ale myslim a urcite viem ze necakaju ze uz na buduci rok. Ja som im uz pred casom spomenula ze po skole by sme sa chceli vziat ale to bola taka dobra naladicka a neviem ci ma mysleli vazne. Po skole to znamena v roku 2011 ale ja som to pred casom presunula o rok dopredu :-D cize na 12.6.2010 kedy budem este len koncit stvrty rocnik na VS. A na tento datum uz mame aj rezervaciu saly. Ja este nie som zamestnana ale moj snubenec uz pracuje a aj v tom vidim problem. Keby nam nasi odmietli prispiet na svadbu (pretoze teraz maju ine financne vydavky) tak nechcem aby vsetko bolo na snubencovi. Ja mam tiez samozrejme nejake uspory ale to urcite nebude stacit na pokrytie svadobnych nakladov. Urcite si teraz myslite ze naco sa chcem vydavat ked na to nemam.. Ale my uz chceme byt spolu, lebo nas uz nebavi chodit kazdy den hore dole raz k nemu a raz ku mne.. Ale nejde len o to ved sa chceme zobrat lebo sa milujeme a chceme zit nas spolocny zivot pod jednou strechou. Tak poradte baby ako na rodicov aby z toho aj oni mali rsdost a nie len my? A ako im to oznamit? Budem vdacna za kazdy nazor. Dakujem
Odpovedať
Ahoj... podobne nieco som aj ja prezivala... vies ako som to oznamila? Na nieco sme si doma pripijali, uz neviem co to bolo...alebo si pripijali len rodicia a ja som do toho zahlasila...no tak na moju svadbu....!!! mama bola v soku, otec to presiel mlcanim.... mama sa potom vyzvedala ze kedy to bude...a ja ze tak na buduci rok... to ju ukludnilo a dalej sa nepytala ze co ako kedy...ved na buduci rok mohlo byt aj v januari... potom sme boli na jednej oslave 50 narodenin a tam sa ma dost ludi pytalo ze kedy sa vydavam tak tam som vsetkym vravela, ze v maji a tak sa dostal datum k mojim rodicom.... tiez ma nebrali spociatku velmi vazne ked sa ani nestarali za\e ktory mesiac to bude no proste sa nadychni a povedz to... a ked mas problem s financiami tak si urobte malinku svadbu...ja dodones lutujem ze som sa nechala ovplyvnit a neurobili sme si malu svadbu ;-) kazdopadne ti budem drzat prsty...napis potom ako to dopadlo
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?