no ak mate byvat s partnerom spolu, tak urcite nie u jeho alebo tvojich rodicoch. na to treba sukromie, aby ste si to vyskusali a pochopili ci vam to spolu pojde. to je tiez dolezite. inak hrozi ze sa pohadate pred jeho rodinou koli malickostiam (co k tomu patri na zaciatku) alebo sa po case neznesies s jeho sestrou alebo svokrou. urcite skuste najprv vlastny podnajom, a ked vam to pojde spolu byvat, tak porieste kupu vlastneho bytu.
mi sme najprv boli v stadiu ze ja som prespavala u neho alebo on u mna... ale velmi rychlo nam doslo ze nechceme byt nikomu na obtiaz, tak sme sa jedneho dna zbalili a prenajali si vlastny bytik. a to bolo nieco uplne ine, ked sme tam boli len mi dvaja, nemuseli sme sa nikomu prisposobovat, urobili sme si vlastny rezim, navzajom sme si varili, spolocne upratovali... to bolo krasne obdobie :)
V 19. Vypadla som do sveta a bolo mi dobre. Vztah s rodicmi to iba zlepsilo. Nechapem, ako moze niekto byvat s rodicmi aj do 35-ky... V dome rodicov vzdy platia ich pravidla, ale myslim, ze dospely clovek by sa mal svetu postavit zoci voci a zit podla svojich pravidiel.
v 20 sme sa sťahovali s kamoškou do jedného domu, tam sa k nám nasťahovali aj naši chlapi a po pol roku spolunažívania, ktoré nebolo vôbec ružové sme sa spolu už teraz s manželom presťahovali do domu kde sme bývali už len my. Minulý rok bola svadba a ja by som nemenila, pretože sme spolu bývali skôr ako sme sa vzali a tým pádom sme vedeli čo od seba môžeme očakávať a či spolužitie bude mať úspech :) :) :)
aach dievčatá, keby sa bolo kam odsťahovať a hlavne začo potom to bývanie platiť, idem hneď :) rodičia sú síce super ale súkromie nulové, hlavne u priateľa. Btw. ja mám 23 a a on 27 a sme od seba 250 km :D