Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Život pred svadbou

Vydať sa, či nevydať sa?

Dobrý deň, potrebovala by som poradiť. Mám 20 rokov a som študentka na vysokej škole. Môj priateľ má 27 rokov a dokopy sme sa dali za trošku zvláštnych okolností: spoznali sme sa totiž pred rokom presne v tomto čase, on mal vtedy 4-ročný vzťah, s priateľkou boli zasnúbení a brať sa mali tento september. Ale volával mi, písal, chodieval za mnou - proste som cítila, že vyhľadáva moju spoločnosť. Je pravda, že sme spolu nič nemali, k ničomu fyzickému nedošlo. A veľmi dobre sme si rozumeli a mne sa veľmi páčil. A v duchu som sa pýtala Boha, prečo chlap, ktorý je pekný, veľmi inteligentný, dobrý, vtipný...proste taký, akého by som chcela - ale zadaný. Veci sa však zvrtli tak, že začiatkom februára sa oni dvaja rozišli. On mi stále tvrdí, že aj tak by sa rozišli, že mali medzi sebou problémy, atď. ale raz sa mi priznal, že keby nie mňa, možno by aj mal ochotu tento ich vzťah ešte zachraňovať. Ale spoznal mňa a proste vedel, že ja som to, čo chce. Je nám spolu dobre, ale pociťujem vekový rozdiel medzi nami. Nie v komunikácii, ale v pohľade na niektoré veci. On si predstavuje, že sa kedykoľvek pozbieram a pôjdem k nemu, ale ja má 20 rokov a moji rodičia to nie veľmi akceptujú. Predsa, študujem a stále som závislá na rodičoch... Teraz sme spolu cca 10 mesiacov a ja vidím a cítim, že by si ma chcel vziať. Ja sa nebránim spoločnému bývaniu, ale na svadbu sa mi to zdá ešte skoro. Aj kvôli môjmu veku, aj kvôli tomu, že sme spolu trocha krátko....povedal, že snubný prsteň a zásnuby nie sú problém, len sa mám vyjadriť, či to chcem. A ja to chcem...ale desí ma veľa vecí: 1. mojej rodine by sa to určite nepáčilo a ja si ich nechcem znepriateliť a ísť proti nim. 2. pochádzam z neúplnej rodiny - moji rodičia sa rozviedli, brali sa po 8 mesiacoch...a my sme spolu 2 mesiace viac (čiže 10)...bojím sa, že je to krátka doba na to, aby sme sa dobre poznali, bojím sa, že zažijem to, čo moji rodičia. 3. nebránila by som sa nášmu spoločnému bývaniu, ale môj priateľ nechce spoločné bývanie - vraj až po svadbe. Viem, píšem chaoticky, ale...presne tak, aký stav mám teraz v hlave. Milujem môjho priateľa, je veľmi zodpovedný, starostlivý, skvele si rozumieme, ale nie je rpíliš empatický a chápavý. Preto väčšina kompromisov vychádza z mojej strany...ale nechcem urobiť kompromis - vydám sa za teba, lebo chcem s tebou žiť. Chcem s ním žiť, ale so svadbou by som ešte rada počkala... Prosím, poraďte, vyjadrite sa. Ja nemám nikoho, s kým by som sa o tom mohla porozprávať. Ďakujem
Odpovedať
Tvoje argumenty mi pripadaju uplne normalne a logicke. Nebala by som sa mu ich povedat. Presne to, co si napisala tu. Nech pocka, ked ta tak chce. Ked nepocka, bude to znamenat, ze ta az tak nechcel
Odpovedať
Profilova fotka
@escada18 rozhodne by som este pockala.. uz len preto, ze on chce aby si sa ty vyjadrila a az potom bude riesit zasnuby. To po prve a po druhe - uzivaj si este studentsky zivot, nikam sa neponahlaj - nemas vobec kam. Ja ked si predstavim, ze by som sa vydavala v 20 - to by asi moc dobre nedopadlo. Aj ked existuju aj vynimky - ja som si pocitom, ze sa chcem vydat a ze mam vedla seba toho praveho chlapa bola ista az teraz takmer pred tridsiatkou. A o nic som neprisla :) A co sa tyka spolocneho byvania - ja aj napriek tomu, ze som veriaca by som si nezobrala niekoho s kym by som predtym aspon chvilu nebyvala v spolocnej domacnosti. To si clovek este vie kopec veci overit, odsledovat a tak.. Je to take neromanticke, ale tak co uz :) No a co sa tyka doby chodenia - ja asi nie som nejaky super priklad, my sme sa brali ked sme boli spolu rok a pol... Ale hovorim, obaja sme uz mali dost rokov, nejake skusenosti a hlavne ujasnene co od zivota a partnera chceme.
Odpovedať
Profilova fotka
@escada18 Ja by som zvažovala aj skútočnosť že bol schopný pustiť k vode 4-ročný vzťah, záväzok ktorý dal - zasnúbenie, a hneď sa pustil do ďalšieho.. uvedom si že prvé dva roky vzťahu máte nasadené ešte ružové okuliare a nepoznáte sa aj vo vypätých situáciach.. uvažovala by som aj nad tým, že keď tie ružové okuliare zloží a zistí že každý - aj ty, má chyby, či by neurobil zase to isté, čo urobil svojej snúbenici po 4 ročnom vzťahu
Odpovedať
Nikam sa neponáhľaj ! Užívaj si študentský život a mladosť, lebo tá sa ti už nikdy nevráti. Na manželský život máš ešte čas - ak ťa dotyčný chce - tak si na teba počká. Držím palce a všetko dobré prajem
Odpovedať
@nalla @majiskoo @kaktusik @erika04 .....súhlasím s babami....
Odpovedať
musis sa porozpravat v prvom rade s nim :-) zamysli sa preco vas vztah vadi rodicom a preco by boli proti tomu..zo svojej skusenosti viem, ze casto vidia veci, ktore som ja prehliadala..ved svadba nemusi byt hned po zasnubach..mozete si dat cas an dalsie spoznavanie..preco ty s nim chces byvat a on nechce pred svadbou spolocne byvanie?
Odpovedať
@escada18 ahoj, vidim, ze v tom mas trosku chaos a poviem to mozno natvrdo, ale jednoducho - nevydavaj sa... prave preto, ze v tom mas zmatok, aj preto, ze sa bojis, ze sa ti stane to, co rodicom podla dlzky chodenia, ty si ta mladsia a 'menej skusena', ale si to ty, kto robi kompromisy...keby si mala pocit, ze do toho mas ist, lebo je to ten pravy a ze manzelstvo splni tvoje ocakavania, tak asi tolko nevahas, ale ty si este nie si ista ani tym vztahom (este ste spolu nezili a za tak kratku dobu asi vela toho nepreskakali), nie to este manzelstvom. Povedala by som, ze daj sancu vztahu ako takemu, on moze byt ten pravy, ale musis ho poznat a absolutne si za nim stat (tak aby rodina nebola problem). Proste sa spoznavajte, zistite o sebe nielen to krasne, ale aj to, co vam mozno na tom druhom vadi a aj to, ako to ustat. Obaja mate tolko casu, kolko potrebujes ty ;)
Odpovedať
inac to je tiez pravda, ze ak nechal svoju snubenicu po 4-rocnom vztahu, ako vies, ze to neurobi aj tebe? Ved aj ju ked ziadal o ruku, zrejme si bol isty, ze s nou chce stravit zvysok zivota. A potom si to rozmyslel a hned o par mesiacov si chce vziat teba... Ja neviem, bola by som opatrna. Tes sa zo vztahu. Potom casom sa ti ujasni, ci ho chces navzdy alebo nie
Odpovedať
ja ti nebudem hovorit ci sa mas alebo nemas vydavat..... podla mna tu nejde o vek ani o to ci si mas uzivat studenstky zivot..jak uživať študenstký zivot? ja tu vetu nechapem co ked sa vydam nemam už zivot? nemozem si nic užívať?.... neviem no tato veta mne osobne nedava zmysel.... a nenavidela som ked mi to niekto vravel..... ja mam 22.... ale vydať za mojho sa chcem už strasne dlho, lebo sme spolu dlho a velmi ho milujem viem ze je pre mna ten pravy aj keby som mala iba 20... ale kedze mas pochybnosti tak si si uz sama odpovedala :) počkaj.... sama to vieš najlepšie :)
Odpovedať
@alinka717 :-) nie, manželstvom nekončí život, ale nastupujú isté povinnostia a zodpovednosť, ktoré bez manželstva nemáš :-D užívať študentský život znamená - užívať si tú voľnosť a bezstarostnosť, keď ti ešte stačia na vyžitie brigády a občasná výpomoc zo strany rodičov, keď nemusíš riešiť spoločnú kasu, spoločné problémy, ktoré v manželstve vzniknú, atď.
Odpovedať
@majiskoo áno, aj to mi vŕta v hlave... :-|
Odpovedať
@nalla Ďakujem :-)
Odpovedať
Článok sa načítava...
@nalla no ja študujem aj teraz.... a praveze riešim kasu, problemy s pracou, s podnikanim už teraz, lebo chodim externe.... a navyse riesim aj to ci vobec budem mat za co studovat dalej....a nemyslim, že po svadbe sa mi to nejak zmeni... akurat budeme mat viac casu na seba, kedze budeme pod jednou strechou :) zotpovednost, vernost, to mam tak isto stale, kedze som zadana...nijak si tu školu neuzívam..... podla mna sa to moc nezmeni.... ale ked je na dennom je to trochu ine ako vravis nestaras sa o kasu, stačia ti brigadky :) no ja proste nemam rada ked mi niekto povie ze si mam uzivat studenstky zivot :D.... bola by som radsej keby mi hovorili ze si mam uzivat život s partnerom :) ale toto nie je diskusia o tom :) ja len na vysvetlenie
Odpovedať
@pollyanna Ja som toho názoru, že vzťah sa posunie úplne niekde inde, ak spolu dvaja ľudia žijú. Vidia sa v každodenných situáciách, ako reagujú, čo robia...on nechce. Vraj sa bojí toho, že bude všetko chystať, snažiť sa, starať sa a všetko vyjde nazmar. Podľa mňa ide o to, že ja som študentka a je jasné, že ho to niečo bude stáť, keďže nezarábam. A on ma bude živiť rok, rok a pol a nakoniec sa rozídeme. Podľa mňa má strach z toho.
Odpovedať
@escada18 a ak to nie je tajne, preco sa rozisiel s tou snubenicou? Ake problemy mali? Lebo pises, ze keby nie teba, mozno by sa to pokusil zacharnit.
Odpovedať
@alinka717 tak ale ak študuješ externe, tak v tvojom prípade sa o nejakom ozajstom študentskom živote ani hovoriť nedá
Odpovedať
Profilova fotka
Je to urcite len na tebe ale si myslim ze pri tvojom veku a pri dlzke vztahu este mate kopec casu :)
Odpovedať
suhlasim s vacsinou nazorov, co tu boli. Ja by som sa do toho nehrnula. po 1. naozaj, kde mas istotu, ze sa na teba nevykasle rovnako ako na snubenicu predtym, ked mu to nerobilo problem vtedy, preco by robilo teraz? a po 2. ak by som mala takyto chaos v hlave a nevedela by som, ci sa vobec chcem vydat, urcite by som to neurobila. Ja som na naznak svadby cakala 5 rokov, a ked sa ma to opytal, nevahala som ani minutu. Myslim si, ze si musis byt naozaj presvedcena o tom, ze to chces urobit, lebo to nie je rozhodnutie na chvilu
Odpovedať
@drobcek0909 istotu ci to neukonci ako so snubenicou pred tym..ta pochybnost bude vzdy, lebo sa to stalo a spat sa to zobrat neda..takze ak sa na to pozerate z tejto strany nikam sa nepohne... @escada18 my so snubencom spolu pred svadbou byvat nebudeme..ale je o nase spolocne rozhodnutie...vy sa tiez musite dohodnut na nejakom fungovania..mne osobne sa tiez nechcelo do budovania niecoho spolocneho, kym sme nevedeli co a ako...aleje to vase rozhodnutie a skus sa bavit skor s nim ako s nami tu ;-)
Odpovedať
prečo sa ponáhľať? Určite by som počkala pár rokov, aby som sa uistila, či je to človek, s ktorým chcem prežiť život. Prvé mesiace a keď spolu nebývate, tak možno aj roky sme ochotní druhej polovičke odpustiť hocičo, prehliadať veci, ktoré by nám pri spoločnom bývaní prekážali. V dvadsiatich rokoch a po takom krátkom vzťahu by som svadbu vôbec neriešila. Kľudne mu povedz, že ho máš rada, ale na svadbu a manželský život si chceš predsa len pár rokov počkať. Ak by naliehal, mala by som sa na pozore...
Odpovedať
Profilova fotka
Ja som sa zasnubila teraz na Vianoce. Urcite sme sa neponahlali a ako citam mate to celkom komplikovane. S priatelom sme spolu uz 6 rokov, z toho posledny rok spolu byvame a aj tak nemam pocit, ze svadba je 100% dobre riesenie este by som pockala.
Odpovedať
Neponahlaj sa, ked si ta chce vziat, tak ta bude chciet aj o rok, o dva... ak by pristal zatial aspon na spolocne byvanie, tak by to mohol byt pekny kompromis. Spoznate sa v uplne inych situaciach ako doteraz a vasmu vztahu to len prospeje.
Odpovedať
Poviem ti jednu vec. Súhlasím s názorom, že sa máš porozprávať s ním a nie tu s nami. O veciach typu, čo ak to urobil jej, urobí to aj tebe? by som vôbec neuvažovala. To sú len trápne kecy. Ja som mala 6 ročný vzťah, môj už manžel 6,5 ročný a po prvom stretnutí s ním som vedela, že chcem zahodiť ten predošlý vzťah a začať nový. Bola som aj zasnúbená a jednoducho som bola presvedčená, že to tak chcem. Po 2týždňoch sme začali spolu bývať a poviem ti, že už je to nejaký ten rôčik, čo sme denno denne spolu (myslím 24-hodín, keďže spolu aj pracujeme) a stále viem, že som neurobila chybu a že je to naozaj ten pravý. Neoľutovala som absolútne nič. Všetko sa to udialo, keď som mala 23 rokov, takže som nebola ani stará a skúsená, alebo čo. Po 2,5 roku sme sa vzali. Tým chcem povedať asi toľko, že to, či je to muž tvojho života, musíš cítiť ty sama, musíš byť presvedčená, či s ním chceš stráviť života a povedať mu svoje ÁNO. Nezáleží na ničom inom. Možno je to zdĺhavé, ale zo života...môjho života. Držím ti palce!!! ;-)
Odpovedať
Myslím, že nie je správna doba na vydaj.Máš čas (tvoj vek) ale ide hlavne o to , že to musíš cítiť, že to fakt chceš bez ohľadu na čokoľvek.Pokiaľ máš plná hlavu pochýb tak to nerob.
Odpovedať
@escada18 napíšem ti môj osobný názor. Už len to, že o svadbe pochybuješ, je prvým predpokladom k tomu, že ju ešte nechceš. Nechcem robiť nejaké závery, lebo nepoznám celú tvoju situáciu, ale podľa mňa si ešte mladučká, máte kopec času pred sebou...Ja by som počkala, ako si tvoj partner ,,sadne´´ s tvojimi rodičmi. Nechápem prečo chce spoločné bývanie až po svadbe. My spolu bývame skoro 2 roky a svadba bude až budúci rok. Ďalej požiadanie o ruku by podľa mňa nemalo prebiehať formou povedz kedy chceš snubný prsteň :-) Sadnite si k tomu spolu, povedz mu všetko úprimne, tak ako si to napísala tu a možno prídete k spoločnému kompromisu. Držím palce.
Odpovedať
Profilova fotka
@escada18 nemas sa kam ponahlat... najprv dokonci skolu, osamostatni sa a dovtedy uvidis, ako sa to vyvrbi. Zit mozete spolu aj potom. Zatial sa spoznavajte, zisti, ako je to s tymi kompromismi, ci ich naozaj robis len ty a ako to vplyva na vas vztah a na vase fungovanie spolu. (Mimochodom, ze sa rozisiel s frajerkou, ked uz boli zasnubeni, to by som neprecenovala, sam povedal, ze "možno by aj mal ochotu tento ich vzťah ešte zachraňovať"... teda, prilis vela "mozno" a nikde nie je napisane, ze by ten vztah aj zachranil.) @pollyanna ved nemusia nic hmotne budovat... my sme s manzelom zacali byvat spolu v podnajme, naklady sme si delili na polovicu (ako spolubyvajuci) a byt sme si kupili, az ked sme boli manzelia, do bezpodieloveho spoluvlastnictva.
Odpovedať
@escada18 kašli na to, že "si mladá" "máš veľa času" aj na rady, ako by malo alebo nemalo prebiehať požiadanie o ruku - vy ostatné snáď máte patent alebo manuál, ako a kedy je to vhodné a správne a ak to nie je po vašom, tak bude zlé manželstvo? nie všetky potrebujeme moment prekvapenia, kedy princ zrazu pokľakne a ja budem dojatá od šťastia... nežijem v telenovele, takže mne osobne viac vyhovovalo, že môj sa ma tiež spýtal, či chcem a až potom "potajme" organizoval. a o to tu ide - TEBE sa to musí zdať správne a najlepšie a najromantickejšie a neviemčoešte... súhlasím s @katinka87 a ako čítam, tak ty z toho nie si najšťastnejšia. Ide o to, že po svadbe spolu budete CELY ŽIVOT (teda predpokladám, že nijaká sa nevydáva, aby sa potom rozvádzala), čiže ak ťa chce na ten celý život, tak počká toľko, koľko ty potrebuješ, lebo aj tak budete spolu. No v prvom rade by si sa s ním mala porozprávať - to je základ, nielen teraz ale v celom živote. A ešte niečo nepekné, ale reálne - rozvádza sa ťažšie ako rozchádza (ver mi, vidím to dosť často a ako povedal môj kolega - rozchod je o citoch, rozvod o lepšom právnikovi).
Odpovedať
Profilova fotka
Keď tak čítam tvoj príbeh, vychádza mi z toho, že obidvaja máte nevyriešenú minimálne jednu otázku - a to predchádzajúci vzťah. Never tomu, že na tom nezáleží. Z tvojej a aj z jeho reakcií je jasné, že niečo nemáte vyjasnené. On zápasí so strachom, že to, ako on opustil svoju bývalú priateľku a začal nový vzťah sa môže zopakovať - ale s tvojej strany. Preto toľké prípravy a strach. A ty? No podľa mňa sa celkom správne pýtaš, či nie je skoro. S tvojimi pochybnosťami je nad slnko jasnejšie, že skoro je. Ale to nie je nič strašné! Však život máš pred sebou. Nikdy sa nenechaj dotlačiť do ničoho! Si slobodná bytosť, schopná robiť rozhodnutia a zachovať sa v danej situácii podľa svojho sociálneho kontextu atď... Neskutočne veľa faktorov vplýva na to, ako sa rozhoduješ. Práve preto nemôžeš nič nechať na náhodu. Lebo skôr či neskôr sa taká istá situácia zopakuje a potom znova a znova. Otázka je, ako sa ty k tomu postavíš. Takže teraz šup, ako ti baby povedali, rozprávajte sa, hádajte sa, rozplač sa - proste komunikujte. Musíte. NIKTO iný to nevyrieši. Ani jedna tvoja akokoľvek dobrá kamarátka. Aby si to mala jednoduchšie, navrhujem ti, aby si mu to, čo si napísala dala prečítať. Lebo si to napísala z hĺbky svojo srdca a bez obáv. A toto musí vidieť tvoj priateľ - aká si, aké máš obavy a čo sa ti nezdá. O tom je celý manželský život. Nemá zmysel sa na niečo hrať. Žiadna tzv. láska nestojí za to, aby si sa celý život trápila a potláčala to, čím si v skutočnosti a aká je tvoja osobnosť. A verím tomu, že žiadny muž, ktorý ťa miluje, toto nechce. On chce teba s tvojimi obavami a strachom. Preto ťa miluje. Toto si ty. A nie prehnane, či umelo sebavedomá baba, ktorá to má všetko nadiktované. Je inak úplne fajn, že sa obávaš. Lebo to znamená, že ti na vzťahu záleží. A tvoj priateľ nemôže mať z ničoho iného väčšiu radosť ako z toho, že vidí, že ho ľúbiš a nechceš ho sklamať tým, že sa bezhlavo vrhneš do niečoho, čo jeho napadne. Smelo do toho. Veď sa ľúbite :-)
Odpovedať
@katinka87 Pravdupovediac, keby sa ma opýtal, či si ho chcem vziať - povedala by som áno! Lebo aj napriek tomu, že si uvedomujem jeho chyby a "muchy", ktoré má (ktoré máme každý)...veľmi ho milujem a vidím sa po jeho boku. A to, že to, čo urobil svojej ex-snúbenici urobí aj mne - áno, obávam sa toho. Ale možno keď spoznal mňa zistil, že ona nie je to, čo chce - ale som to proste ja 8-) Dokonca mi povedal, že ešte s nikým si nikdy nerozumel tak, ako so mnou...a pre mňa to znamenalo viac, ako keby mi povedal...A4 romantických slov, alebo neviem čo...a čo sa týka ex-snúbenice, tak kým bol s ňou, my dvaja sme sa síce stretávali, videla som, že je mu so mnou dobre a chce ma spoznávať, ale k ničomu medzi nami nedošlo. Takže si myslím, že ho ku mne priťahuje niečo hlbšie, než len to fyzično. Ale rozum mi vraví kopu iných vecí, obávam sa reakcií rodičov, obávam sa toho, že mám len ružové okuliare a čo ak po pár rokoch zistím, že tento krok bol chybný?.... :-(
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?