Začiatky spoločného bývania

27. nov 2014330

Kočky, mňa by zaujímalo, ako Vám to šlo kým ste sa s partnermi zabývali, stalo sa Vám, že ste sa zo začiatku hádali, mali na seba nervy, mysleli si, že sa k sebe nehodíte, alebo Vám všetko spolu ladilo od prvého okamihu spoločného bývania? Ja som so svojím polovičiakom už skoro 9 rokov, za ten čas sme spolu zažili kopec dovoleniek, chatovačiek, akcii, boli sme spolu na zahraničných brigádach, kde sme spolu bývali,ale stále to nebolo také ozajstné bývanie, na to sa chystáme až v lete. Ako to bolo u Vás? Sú tie začiatky naozaj také ťažké, je to normálne?

  • my sme spolu zdielali "domacnost" vdaka zahranicnym brigadam no to najviac 4 mesiace... po 5 rokoch sa ku mne nastahoval, ja som este rok chodila do skoly denne, takze sme na vikendy chodili k rodicom - kazdy k svojim 🙂 tak to bolo akoby sme spolu byvali na intraku 😃 mal vtedy riadne stresy v praci, takze na hadky ohladne byvania nebol nastastie priestor... aj ked mi zlc stupala kvoli mnohym veciam 🙂 k tomu sme neboli na byte sami, takze to nebolo take ozajske byvanie... po skonceni skoly prislo leto, dovolenka, pohovory, stresy a od oktobra som pracovala uz aj ja... stale sme mali podnajomnicky, takze stale veselo.. potom sme sa zasnubili, o necele 4 mesiace vzali a po lete sa k nam nastahovala uz len 1 podnajomnicka... a by som povedala, ze je to teraz take ozajske byvanie a je super.. no stale ma vedia rozculit "vetrajuce sa ponozky", spinave pradlo hodene do nespravneho kosa a podobne zenske vymysly, na ktore muzi kaslu 😃 a ano, na zaciatku som mala krizu, no neviem presne, ci z jeho problemov v praci alebo spolocneho byvania... nesprav tu istu chybu, co ja... snazila som sa byt "super" zena, najradsej som si spravila vacsinu veci sama - aby to bolo tak ako ja chcem a kedy ja chcem a odmietala som asistenciu ci pomoc... no potom sa uz ziadna asistencia a pomoc nenukala... 🙂 treba nieco obcas nechat na chlapa aj v tom pripade, ze vies, ze keby si to spravis sama, je to lepsie a vo vhodnejsi cas (aspon podla teba 😃 )

  • @olliviaa  jooooooooooj no ja som mala take nervi 😃 stale spolu ani troska sukromia 😃 islo mi to chvilu na mozog ale potom sa to ustalilo. bola to taka skuska ohnom. a to nerobil nic take co by bolo zle nenormalne akurat, ze bol stale tam 😃 potom som si zvykla, ale on bol v pohode cely cas

  • @olliviaa  my sme zo zaciatku mali take malinke nedorozumenia... ale to bolo naozaj len o hlupostiach... drahy bol zvyknuty na svoj stereotyp a zrazu som prisla ja a mala svoje veci v kupelni, v spalni a tak... troska bol z toho vykolajeny, ze uz nie je sam, ale zvladli sme to - a ked bolo treba nieco riesit, tak sme si sadli a porozpravali. Mojho draheho totiz mama cely zivot cepovala a povedala by som mierne sikanovala k neskutocnemu poriadku. Podla mna az chorobnemu - no nastastie, troska pri mne zvolnil. Mame vzdy upratane - ale urcite nie som otrok domacnosti 🙂

  • Sponzor fóra
  • @olliviaa všetky začiatky sú ťažké, je to v pohode.. hlavne keď ste obaja osobnosti (nikto nie je submisivny) potrebujete "obrusiť hrany".. veľa šťastia 🙂

  • @olliviaa  a este som zabudla napisat - ze ked sa tak viac menej dohodnete, kto bude mat co na starosti, tak bude pohoda...

  • @olliviaa  je normalne, ze na zaciatku to moze trocha skripat...my ked sme zacali spolu byvat, mali sme za sebou vela rokov vztahu, spolocne vikendy, chaty, dokonca par tyzdnov co som byvala u nich a jeho rodicia chodili len kazdy druhy vikend...ale to bolo ine, tam som sa necitila doma. treba si nejak rozdelit prace, lebo zrazu bolo treba robit veci,na ktore nebol ani jeden z nas zvyknuty, obcas sme sa chytili ale casom sa to utriaslo...samo ze ja teraz po dlhsom spoluziti ma vie vytocit spinavymi ponozkami pohodenymi na zemi a podobnymi chlapskymi "specialitkami" ale tak to uz patri k zivotu 😃

  • my zijeme spolu v Anglicku v jednej izbe uz cca 2,5 roka takze sem tam ponorkova choroba bola kedze aj ked sa pohadame nemame kam ist vychladnut, musime len sediet vedla seba a čušať 😃 ale ked tie roky zoberiem ako celok tak je to pekne a celkom nam to funguje takze sa uz tesim ked budeme mat raz vlastne byvanie, chceme toto leto brat uver a kupit byt tak dufam ze nam to vydá.. vam drzim palce aby vam to fungovalo co najlepsie, nechcem napisat dokonale lebo to je asi aj nemozne ale aby vam to fungovalo proste tak aby sa vam spolu dobre zilo, a boli stastni a spokojni 🙂

  • Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal Pravidlá prispievania do fóra.

  • ci to tu uz odznelo neviem ... ale je to velmi individualne 🙂

  • @olliviaa
    Nase zaciatky v jednoizbaciku boli velmi pekne 🙂 a rada na ne spominam. Zacali sme spolu byvat po styroch mesiacoch vztahu, to uz sme boli zasnubeni. Moja naj kamoska ma od toho trochu odhovarala, ze to bude hr a ze nam hrozi, ze prilis skoro sklzneme do rutiny a ze by som si mala ponechat nejake to "tajomno" okolo seba. Ani ja som nebola o tom zo zaciatku presvedcena, spolocne byvanie bola vyslovene jeho iniciativa. No ale nechala som sa "presvedcit" a vobec nelutujem 🙂

    Vsetko slo strasne hladko a prirodzene, az som mala obavy, ze ci je to normalne, ze nie su ziadne hrany na obrusovanie 😃 Nastastie moj teraz uz manzel zil rok predtym v zahranici, sam (teda,mal spolubyvajucich, ale myslim tym, ze nezil v mamahoteli), takze sa vedel o seba postarat. A ja som neurobila tu chybu, ako niektore zeny, ze by som starostlivost o domacnost zobrala vylucne na svoje plecia. Pekne sme si to podelili - on rad vari, takze nejak mu prischlo chystanie jedla a na mne bolo upratovanie (dokonca bol tak mily, ze mi sam povedal, ze ak je nejaka cinnost v domacnosti, napr. umyvanie WCka, ktora mi je odporna a nechcem ju robit, tak ze on to bude robit, ale mne to neprekazalo)... 😵

    Vyhodu sme mali (a mame ) napr. v tom, ze mame podobne niektore "zvyky" ci ako to mam nazvat - obaja sme nocne sovy a mame problem so vstavanim, dlho nam trva, nez sa rano preberieme a zacneme komunikovat a tak isto ked prideme domov z prace, tak sa potrebujeme dat najprv do kludu. Myslim, ze toto su priklady takych "malickosti", kde sa da narazit, ak su ti dvaja opacne "naladeni" 😉

    Ale zas aby som z neho nerobila uplneho svatca, on sa niekedy vie zabudnut pri compe, hlavne ak si rozohra nejaku hru, tak to sme sa nejako dohodli na pravidlach 🙂 tak to bol priklad niecoho, co bolo treba riesit a hladat kompromis. Mozno boli aj ine veci, ale na tie si nespominam, takze asi to boli nepodstatnosti 😉

  • @kaktusik
    @zabka88
    @monikapilova1
    @livulienka
    @elizita
    @laleeta
    @janka_89
    @yukiki  velmi pekne vam dakujem za vase vyjadrenia 🙂 pevne verim, ze aj my sa v byvani zohrame, tiez sme spolu boli takymi spolubyvajucimi na brigadach v zahranici,raz sme vsak mali stravu v hoteli, nakolko sme v nom pracovali, vtedy bola pohodka,ale ked sme boli spolu na uplne prvej brigade na dva mesiace, kde sme si museli varit, prat, upratovat, kym sme sa tam zladili, bolo to tazke a myslela som ze nas to rozdeli,ale nejak samo to preslo a zrazu to fungovalo, kazdy nam odporuca zit spolu pred svadbou, vraj ci si to nerozmyslime 😃 ale sme spolu dlho a viem jeho muchy a chyby, tiez bolo bezne pohodenie ponoziek, spinave veci na zemi 5 cm od kosa na pradlo, naco by sa unuval hodit to rovno tam😃 ja som varila, tak on nech umyva riady a naopak, vecer chcel spat a ja este citat knihu, vadila mu zasvietena lampicka 😃 tak vtedy mal cirkus ze az, naco su potom nocne lampy 😃 a podobne srandy, je to o tom, ze kazdy si do vztahu prinasa co to z domu, svoje zvyky, a kym sa to zjednoti, tak to byva vselijake 🙂 drzim vam palce 🙂

  • @olliviaa  tak tu je nas pribeh..s tomim sme sa dali dohromady v aprili 2010 a o dva mesiace som mala u neho uz skoro vsetky svoje veci..k rodicom som este chodila ale coraz menej a menej a po styroch mesiacoch chodenia som k rodicom chodila uz iba kazdy druhy vikend, niekedy len raz za mesiac, takze byvat sme spolu zacali dost skoro, vzhladom na dlzku chodenia aj vzhladom na nas vek a este k tomu aby toho nebolo malo, byvaju s nami aj svokra a svokoro..a ake to bolo? perfektne, svokra je moja super kamoska, svokor by mi zniesol modre z neba, poziadali ma o tykanie asi po troch mesiacoch co ma poznali, jeho rodina si ma hned oblubila..a ake to je teraz? spolu takto byvame uz skoro 3 roky a chcete vediet kolkokrat sme sa pohadali za cely cas co spolu byvame? viem to presne...jedenkrat!!! a to neprehanam ani si nevymyslam 😃 bud je to tym ze sme spolu udajne podla niektorych zavistlivcov kratucko alebo sme si jednoducho sudeni...sme zohrata dvojka, ked sa mne nechce umyt riad umyje on, nechava si sice spodky a ponozky na zemi ale pomaly ho ucim ze miesto na odkladanie je kos v kupelni 😃 s varenim mi vzdy chce pomoct a vzdy sa pritom zabavime, ked zehlim tak mi robi spolocnost alebo mi pusti moju oblubenu hudbu, ked je chory on tak sa o neho staram, ked som chora ja, tak sa o mna stara, nikdy sa nenudime...ale to ze mame takyto super vztah a preco nam to spolunazivanie tak klape ma jednoduchy dovod..tolerancia...treba si hned na zaciatku povsimat co ti vadi a co vadi jemu a vsetko si to pekne povedat narovinu a vklude a navrhnut ako by sa to dalo zmenit..takto mi on povedal zo zaciatku ked som sa este neorientovala v domacich pracach ze by som mohla toto a hento a takto som ho ja upozornila na jeho bordelik na zemi alebo na nocnom stoliku..a este jedna rada..my sme si zaviedli malu hru..v pravidelnych intervaloch asi raz za stvrt roka hrame otazkovu a uprimnu hru...pytame sa jeden druheho otazky ktore by sme sa normalne neopytali zo strachu alebo preto lebo sa hanbime a hovorime tomu druhemu co nam vadi...nesmieme zvysit hlas alebo sa nahnevat ci urazit...a vdaka tomu si vzdy vsetko povieme a vysvetlime, ospravedlnime sa a napravime to a zbytocne predchadzame hadkam alebo tomu co je pri spolunazivani niekedy velka pricina hadok...dusenie..nie dusenie sa navzajom 😃 dusenie negativnych veci ci postrehov v sebe, az kym sa z nas nestane jeden nafuknuty nahnevany balon ktory praskne v tej najnevhodnejsej chvili 🙂 takze usmev na perach, ziadne obavy, ste spolu 9 rokov, to je dlhaaa doba, takze pochybujem ze spolocne byvanie vam na tom vasom dlhom peknom vztahu nieco pokazi 🙂
    @laleeta
    @monikapilova1
    @janka_89
    @elizita
    @livulienka
    @kaktusik

  • @olliviaa  naozaj cloveka spoznas,az ked s nim zacnes zdielat domacnost.ludia su aj po rokoch prekvapeni,lebo zaziju partnera tak,ako sa ho da zazit len 'doma'.preto sa odporuca vyskusat si to uz pred svadbou 🙂 zelam vam vesele a pokojne zjednocovanie 🙂

  • ja som sa so svojim teraz uz snubencom prestahovala najprv do podnajmu (1i byt) po cca 4 rokoch chodenia...tam sme boli rok (vtedy som chodila este na VŠ)..ked som do skoly prestala chodit, nasla som si pracu a kupili sme si 3i byt kde byvame teraz. Mame teda spolocnu hypoteku, aj ked spolocne meno budeme mat az tento rok🙂......my sme si vyjasnili veci uz ako sme isli do podnajmu...napr. ze som neni otrok a nebudem vsetko robit sama, tak sme si to podelili, resp. pomaha v tom, co poviem. Fungovalo to vazne super, az na nejake malickosti, ktore som ho doteraz nenaucila (napr. ze spinave ponozky idu do kosa na pradlo)...pohadali sme sa napr. pri vareni, kedze pre mna to bolo samozrejme a pre neho vobec, kedze jeho mama ho nenaucila v kuchyni nic...tusim ani zemiaky supat (vsetko robi doma sama)....ale ked som mu to vysvetlila, ze cestoviny treba miesat, ze bez soli to nepojde alebo nieco ine, uz to islo...aj ked...varit nevari dodnes a ani nikdy nebude..zato supanie zemiakov, jablk do kolacu a spol je vylucne jeho praca🙂.....ja navrhujem obrnit sa trpezlivostou ale hlavne! si treba hned na zaciatku ozrejmit, aka bude delba prace, kym sa este da....prajem vela uspechov🙂

  • no my sa snazime zabyvat zrovna, no su to obcas poriadne nervy, aj hadky a to poriadne, ale urcite to chce cas, aby sme sa vkyompenzovali ako povahy, pretoze chodenie je ine a manzelstvo zasa ine, snazime sa obaja, ale mile slovo padne kazdemu, ja neznasam to on zase tamto, ale tak upozornenia neviem, ci zrovna dohody, ale upozornenia neublizia

  • Sponzor fóra
  • My sme s drahým začali bývať po 5,5 rokoch vzťahu. A tiež sme mali za sebou dovolenky, chaty, intrák ale to nie je ono..Bývať sme spolu začali takpovediac zo dňa na deň 🙂 Ako hovoria baby začiatky sú vždy ťažšie nabehnúť na nejaký režim ktorý vyhovuje obom...Kedže máme kúpelku spojenú s WC tak to bolo zo začiatku pekne o nervy keď ja som sa potrebovala chystať do práce a môj drahý spokojne 20min. čítal noviny na záchode 😃 Najväčšia skúška bola pre nás zariadiaňovanie bytu, lebo nebolo vždy lahké nájsť kompromis medzi vecami, ktoré sa páčili mne a jemu 😃 ale to je to najmenej... Hlavne si vždy všetko treba vydiskutovať a ide to...teraz bývame spolu skoro dva roky a už sme total zohratý, sú ešte momenty keď ma dokáže prekvapiť ale tak to je normálne 🙂

  • My sme s priatelom mali rok vztah na dialku takze sme sa videli skoro len cez vikend a to on cestoval za mnou ale pekne sme to vydrzali tak sme fungovali rok a potom si kupil byt tak uz sa to dalo castejsie aj sme mali viac sukromia. o nieco neskor som sa k nemu nastahovala aj ja a nemali sme ziadne velke nezhody zeby sme sa museli zosuladit sice je pravda ze chvilu tu bol sam tak on sa musel naucit prisposobovat tomu ze sa mi venoval ale inak nic hrozne a rad vari co je super takze tu fungujeme a teraz uz sme na seba tak nauceni ze ked idem k mojim rodicom na 2-3 dni tak uz sa ma pyta kedy dojdem ze mu je smutno a ze je tam ticho 🙂 ale na par dni ist prec je dobre kazdi mame svojich kamaratov a ked sme od seba mozeme sa pohode venovat im a v nicom sa nemusime obmedzovat. a co sa tyka financii tak to mame rozdelene tak ze ja prevazne kupujem do domacnosti ako su cistiace prostriedky a pracie a ine blbovinky lebo on na to neni moc a on zas bezny nakup potravin samozrejme ze aj ja platim ale to len niekedy ked sa dohodneme proste. sme dobre zohrata dvojka 😃

  • My sme sa nehádali, najprv sme solu bývali pár mesiacov u priateľových rodičov, všetko bolo v poriadku, ale mne aj tak chýbalo to pravé súkromie a tak a cítila som sa ako u vlastných rodičov, leho jeho mamka už je na dôchodku a varila vždy, hovorila že ona sa predsa nudí keď je doma a ja som chdoila do práce, tak že nech si oddýchneme keď sme doma a teda nám aj prala a žehlila, proste "mama hotel" ako sa patrí pre oboch. Potom sme odišli na podnájmu a boli skutočne len my dvaja, to už bolo o niečom inom a paráda, po asi pol roku sme si už kúpili vlastný byt a tak si žijeme už vo svojom (teda náš bude až o 20 rokov) 😃 ale kvôli domácnosti sa nehádame, samozrejme nájde sa občas nejaká hlúposť akože je neumytý riad a priateľ zabudne vyvešať prádlo keď mu poviem, že sa perie a ja nie som doma a podobne, ale aj tak si neviem vynachváliť spoločný život 🙂

  • @olliviaa  my sme začali spolu byvat, a cca po 2 mes som proste vybuchla pretoze s nicim nepomohol, nic si nedomyslel, o nic zaujem co sa tykalo domacnosti... zacali hadky az tak ze som mu chcela kufre pobalit... a to bola v podstate jedina taka hadka 🙂 potom sa vsetko zmenilo nasledovala svadba rok nato a teraz mame domcek 🙂

  • ...ja som sa so svojim bývalým nasťahovala do garsónky po siedmych rokoch chodenia... nevedeli sme sa spoločného bývania už dočkať... miesto romantiky a radosti zo spoločnej domácnosti ale prišli hádky, nedorozumenia a absolútne odcudzenie... každý sme si tam žili vo svojom kútiku sám a nie spolu... debaty sa zúžili na to, čo sa bude variť, kto povysáva a kto umyje záchod...
    po skoro 11 mesiacoch spoločného bývania sme sa rozišli...

    takže asi tak... a to sme pred tým u seba prespávali, chodili na dovolenky a pod., poznali sme sa fakt dobre.....

  • no tak v garsonke sa ani necudujem to by sa pozabijal asi kazdy 😃
    @bona_dea

  • @matulka2610

    to nie je pravidlo 🙂 my s priateľom a dvomi veľkými psami žijeme už šiestym rokom na 32 metroch štvorcových 🙂 Zatiaľ všetci žijeme, i keď musím priznáť, že pár krát už bolo namále 🙂)

  • @matulka2610 🙂 to nebolo tou garsónkou, i keď to samozrejme tomu zrejme neprospelo 🙂 obávam sa, že v našom prípade by nám nepomohol ani 6 izbový mezonet 🙂

  • @calvera25  heh tak to je dobre ze zijete ja mam len fobiu z tesnych priestorov 😃

  • My sme rok bývali u našich, teda nie trvalo, ale väčšinu času... V jednej izbe a potom sme si kúpili spoločný byt, kde teraz bývame cca 9 mesiacov... Hádky neboli vôbec... Keďže môj drahý je naučený pomáhať... Sú veci ktoré robí výlučne on, ako upratovanie kúpeľne ( hlavne drhnutie sprchovacieho kúta), pokiaľ to spraví, ja upracem celý byt 😃, niekedy mám nervy že mu to dlho trvá, ale som rada že to urobí 🙂. Väčšinou aj vysáva, a keď treba aj navarí. Pomaly sa učí. Veď zapne tablet a ide 🙂 a sú veci, ktoré neznáša napr. utieranie prachu, polievanie kvetov, či umývanie podláh. To mi hneď povedal, takže to nikdy nerobil, ani nerobí 🙂 som rada že mi pomáha, lebo sama by som to robila snáď celý deň, keby to chcem dať nakomplet do pucu... Keď sme zariaďovali tak sa moc nestaral, teda nechal mňa sa realizovať alebo pridával návrhy ako to zlepšiť 🙂 spoločné priezvisko budeme mať až od apríla, ale zatiaľ si to nemôžeme vynachváliť 😉 podotýkam že dokopy sme spolu momentálne 2 roky, čiže nie moc dlho 🙂 teda ako pre koho 😃

  • @beckie ...keď sa tak zamyslím... s bývalým sme si tiež vedeli domáce práce rozdeliť... on vysával, ja som varila, nakupovala, on umýval kúpeľňu, ale občas aj ja, záležalo na tom, kto mal koľko práce mimo domácnosť... u nás bol problém zrejme inde... vraví sa tomu vraj "prechodený vzťah"...

  • @bona_dea  ja osobne si myslím, že osud vzťahu nezáleží aké je začiatočné spolužitie...stať sa môže hocičo, v hociakom dlhom, či krátkom vzťahu... Keď spolu dvaja ľudia byť majú, tak budú, keď nemajú tak nebudú... Prechodných vzťahov mám vo svojom okolí kopec. Vzťah potrebuje nové impulzy, ale zas na druhej strane... Spoločné bývanie, svadba, deti....a potom čo? Potom nič po vnúčence? Tak prečo to naším rodičom vydržalo tak dlho? Láska musí existovať. 🙂

  • @beckie  jasné... ja som si toho vedomá... u nás už žiadna láska a vzájomná úcta nebola... dlho... moja chyba, že som to neukončila skorej... on v tom problém veľmi nevidel... jemu to tak nejak vyhovovalo...

  • U nas boli zaciatky tiez tazke, byvali sme spolu v jednoizbaku, ale postupne sme sa nejako zladili a teraz je to super..aj sme si hovorili, ze ked sme vydrzali 3 roky v jednoizbaku, tak uz vydrzime vsetko...
    Takze zaciatky mozu byt hocijake, ale dolezite su tie kompromisy z jednej aj z druhej strany.

  • @lulu0123  neni to jedno či v jednoizbáku, či v trojizbáku? Teda ja mám pocit že u nás by aj bolo, aj tak sme na 99% v jednej miestnosti 🙂 nanajvýš on v obyvke, ja v kuchyni 🙂

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém
    Odporúčaní dodávatelia
    Vitajte na našej stránke! Naša agentúra sa zaoberá kompletnou organizáciou svadieb. Chcete, aby vaša svadba bola výnimočná? Radi vám pomôžeme 🙂
    Organizujeme svadby, stužkové, plesy, rodinné oslavy, firemné večierky a iné spoločenské podujatia.
    OZNÁM TO!
    Bratislava
    Moderné svadobné tlačoviny pre Váš svadobný deň.