Zúfalá...

Ahojte dievčatá, priznám sa, že toto je môj prvý príspevok do akejkoľvek diskusie, ale ako tak niekedy čítam Vaše problémy a názory, dúfam, že aj mne sa vďaka vám podarí na svoj problém pozrieť z inej perspektívy, či lepšie pootvoriť oči.. S priateľom sme spolu už dva roky, začali sme spolu chodiť pomerne skoro po tom, čo som ukončila predošlý dlhodobejší vzťah a presťahovala sa do nového mesta. Spočiatku bolo všetko fajn, bola som zamilovaná, aj keď nepatrím medzi ženy, ktoré by mali ružové okuliare. Od začiatku som vnímala na priateľovi vlastnosti, ktoré mi prekážali (viac či menej). Bolo mi však s ním dobre a čo je hlavné - dal mi to, čo som tak veľmi potrebovala - pocit domova (keďže v novom meste som takmer nikoho nepoznala a cítila som sa opustená a sama). Mesiace plynuli a dostavili sa prvé vážnejšie hádky a nedorozumenia. Väčšinou boli postavené na tom, že priateľ nieje naučený (ani z domu, ani z predchádzajúcich vzťahov) komunikovať, rozprávať sa o problémoch. Ja som úplný opak, som veľmi vnímavá a citlivá, veľa vecí mi dokáže ublížiť. Vždy som dúfala, že nájdeme cestu ako spolu vyjsť aj v momentoch, keď sa ja potrebujem len tak porozprávať - keď ma niečo trápi. On je však hrozný pragmatik, moje uvažovanie nazýva špekulovaním a že vždy som s niečím nespokojná. Ako tak čas ubiehal a problémy sa kopili, dostavil sa aj problém v sexe ( z mojej strany). Prestala som mať na neho chuť, aj keď sa mi ako muž stále páči. Svoje určite zohrala rolu aj moja vyčerpanosť z práce (pracujem cca 10-11 hod. denne) a pod. Už niekoľko mesiacov žijeme v akomsi divnom vákuu, mám pocit, že na niektoré veci som už rezignovala, niektoré mi asi aj prestali vadiť (nemá poriadne žiadne koníčky, nerozumiem si veľmi s jeho priateľmi a dosť často si nevedie ustriehnuť "hladinku" alkoholu, keď je niekde von s kamarátmi ). Každý deň bojujem s tým, či má tento vzťah ešte zmysel alebo nie. Viem, že sme v mnohom rozdielni, no viem aj to ako nám je spolu pekne keď sa nehádame. Už som naozaj úplne zmagorená z toho čo je vlastne vo vzťahu to podstatné (viem, že ho ľúbim, no neviem či natoľko aby som s ním prežila celý život - to však zase neviem, či tieto myšlienky niesú spôsobené tým ťažkým obdobím ktoré máme už takmer 8 mesiacov)...
Odpovedať
Môj názor je, že tento vzťah skôr, či neskôr skončí....a ak to budeš odďaľovať bude to stále ťažšie. Ak rozmýšľaš, či s niekým vydržíš celý život, tak to nie je "ten pravý". Keby bol, ani by ťa nenapadlo nad tým rozmýšľať. Bolo by to jasné. Vo vzťahu je komunikácia to najpodstatnejšie a keď sa nekomunikuje, nevyriešiš nič, preto si myslím to, čo som napísala vyššie. Veľa sily!
Odpovedať
Profilova fotka
Napíš si na papier dve kolonky - pozitíva a negatíva, ale úprimne. A nakoniec si ich porovnaj... Podľa výsledku vieš čo urobiť...
Odpovedať
cize pocit domova, ktory ti dal na zaciatku vztahu je plus minus cele jeho pozitivum, ktore si v poste spomenula ... nechcem to zlahcovat, ani napisat, ze je to malo (lebo nie je) ... ale pocit domova by si nasla skor alebo neskor aj sama (v pripade, ze by si nebola s niekym inym), takze tomuto "jeho pozitivu" by som velku vahu nedavala ... ked mate v dvojrocnom vztahu takto nakopene problemy, ktore on nemieni riesit ... tak ake problemy z toho narastu, ked budete spolu dlhsie ? a uz to, ked po dvoch rokoch kazdy den bojujes s tym, ci je ten pravy a ci ten vztah ma zmysel, je jasnym ukazovatelom, ze zmysel nema ...
Odpovedať
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal Pravidlá prispievania do fóra.
Profilova fotka
Aj mne sa zdá, že iba ten "pocit domova", ktorý ti na začiatku vzťahu dal, v tebe stále uchováva predstavu, že ho ľúbiš a mala by si s ním zostať. Kamarátka mala ten istý problém, len s tým rozdielom, že s partnerom bola dlhú riadku rokov. Čiže aj zabudnúť bolo ťažšie. Radím ti neurobiť tú istú chybu a ukončiť vzťah skôr, než upadneš ešte hlbšie do zúfalstva.
Odpovedať
Profilova fotka
To nevyzera velmi ruzovo :-| z toho co pises mi nieco chyba... Ale nepozname naozajstnu realitu.. No skor sa pridavam ku kockam vyssie =-)
Odpovedať
Ahoj, ak Ti mám poradiť, tak nepýtaj radu tu na fóre....tu majú baby tendenciu radiť vo veľkom ako najväčšie odborníčky a najčastejšie radia, že treba so vzťahom hneď skoncovať :-D mudrlantky....super ozaj....do Vášho vzťahu nikto nevidí, nepoznáme ani Teba a ani jeho...Ty si napísala Váš problém zo svojej strany, ale jeho názor sme nepočuli, takže nie je šanca na objektívny názor :-) ....to, že Ty si citlivá je také ženské, a to, že muži sú pragmatickí je také mužské :-) ....u nás je to tiež takto, ja chcem rozoberať veci a on nie...najprv som sa rozčuľovala nad tým, že sa so mnou nechce rozprávať a riešiť problémy a potom som časom aj sama pochopila, že to čo ja riešim v svojej ženskej hlave on vôbec tak nevníma...je citlivý aj on, aj sa ma snaží chápať, ale bohužiaľ muž nikdy ženu celkom nepochopí....s tým sa stretneš v každom vzťahu a ak Ťa tu niekto bude presviedčať, že ona má muža, ktorému po večeroch rozpráva svoje výlevy a špekulácie a vkuse niečo rieši a chlap ju chápe a je v pohode, tak si vymýšľa, alebo má za muža gaya :-) ...To len k tejto veci no....ale každopádne platí to, že s týmto Ti nikto nepomôže, musíš sama vedieť či ho chceš a či chceš jeho.....a ináš nesúhlasím ani s tým názorom, že ak je to pravý, tak nie sú pochybnosti...to je blbosť, ženy pozerajú veľa romantických filmov :-D ...pochybnosti sú normálna ľudská vlastnosť, ktorá posúva človeka , núti rozmýšľať a prehodnocovať...na tom nie je nič zlé a neznamená to, že človek málo miluje, alebo ten druhý pre neho nie je ten pravý....ooooch, niekedy žasnem nad tým, čo tu čítam :-/ ...prajem veľa šťastia pri rozhodovaní....a toto čo píšeš tu adresuj radšej jemu, padne to na úrodnejšiu pôdu ;-)
Odpovedať
Profilova fotka
Ahoj, Z toho, čo píšem mám pocit, že láska sa dávno premenila na zvyk. Ľudia si radšej vyberú niečo zlé, na čo sú zvyknutí ako keby mali riskovať zmenu. Nie každý má dostatok odvahy, aby zatvoril dvere za tým, čo ho už nenapĺňa a oddal sa do náručia nepoznania, ktoré váčšinou prináša oveľa väčšie naplnenie. Keď na neho nemáš chuť to pravdepodobne znamená, že tvoj rešpekt k nemu ako mužovi mierne vyprchal. Osobne si myslím, že je otázkou času kedy sa tento vzťah rozpadne. Otázne je ak odlho si ochotná ešte tápať. Určite sa rozhoduj podľa seba, najlepšie podľa pocitov a nie logiky. Iba ty môžeš cítiť, či ťa daný vzťah napĺňa radosťou, alebo ticho závidíš šťastným kamarátkam a pýtaš sa samej seba kedy sa aj tebe pošťastí podobný vzťah. Moja rada pre teba znie: Rozhodni sa tak a rob veci, ktoré ťa činia šťastnou. Na ostatné kašli.
Odpovedať
netrúfam si radiť, chcem len povedať, že tiež nesúhlasím s tým, že ak je to ten pravý jediny na celý život, tak pochybnosti nie sú...človek nemôže ani tušiť, čo mu život prinesie, ako sa k niektorým veciam postaví, kým ich nezažije, obdivujem ľudí, ktorí majú aj u seba istotu, že urobia zo zásady toto a naozaj toto urobia a to, že sme si boli pre seba jediní a praví môžme povedať až v pokročilom dôchodku...tiež sme si prešli všeliakými hádkami, nezhodami, pochybnosťami, 1,5 ročným oficiálnym rozchodom, ktorý nás vlastne naozaj neodlúčil...a nakoniec sme sa vzali. tiež som sa koľkokrát sama seba pýtala, prečo nemôžem mať taký vzťah ako má hentá a tamtá a potom sa človek lepšie poobzerá okolo seba (alebo si prečíta diskusie na MS :D) a pochopí, že do spálne nikomu nevidí, že (takmer) nikto nemá perfektný vzťah, ale každý v ňom má svoje problémy a nezhody, lebo ako by povedal môj muž - nemôžme byť rovnaký, sami so sebou by sme nevydržali :) ide teda o to, čo ten vzťah naozaj napĺňa, že je tam láska, dôvera, vernosť, úprimnosť atď a to ostatné sa s týmto už vie nejako časom, skúsenosťami a aj tvrdou prácou na vzťahu doladiť, lebo ani ten pekný vzťah nie je väčšinou zadarmo a do všetkého čo za niečo stojí treba investovať energiu...fyzika proste funguje všade :p
Odpovedať
Profilova fotka
@tulipanik19 v zásade súhlasím s tebou skoro vo všetkom, veď ako sa môžeme vyjadriť keď presne nevieme aká je tam situácia :) oni musia vedieť čo cítia a ako to s nimi bude pokračovať, veď ide o ich budúcnosť :) nesúhlasím s tebou jedine v tom čo si písala že ak niekto tvrdí že muž nebude počúvať výlevy a špekulácie, tak si na omyle ty...pretože môj ma počúva či sa z niečoho teším, či kričím, či som smutná či nahnevaná, alebo sa len tak rozprávame o podstatných aj nepodstatných veciach... tak ako ja jeho počúvam tak aj on mňa.. vždy to tak bolo a aj myslím že bude pretože obaja sme ukecaní a radi sa rozprávame :) a vypočuje si aj moje špekulácie...pretože ja vždy niečo vymýšľam :D buď to príjme, alebo zamietne... :D a nie je gay.. a tiež si myslím že nie som jediná... veď vzťah je hlavne aj o komunikácii... tak len toľko
Odpovedať
Profilova fotka
ahoj kvetinka :), z toho co som si precitala mi to veli pripoina moj vztah s priateloma presne to co som citila este rok dozadu. Boo tokomplikovane a vahala som co uroobit,ci to nieje chyba a ci sme jeden pre druheho stvoreni.bolo to tak ale preto,ze on studoval inde ako ja a ked sme spolu travili menej casi,zacala som to rozoberat ci si rozumieme dostatocne a ci sa k sebe hodime.avsak ked sme spolu cas travili bolo vsetko super,ani som sa nad takym niecim nezamyslala..sme spolu 7 rokov a toto bola kriza a pride mi to tak i u vas..mate asi krizu po 2 rokoch..ako si sama pisala,mas toho vela v praci asi vytazena myslim, ze cim menej spolu toho casu travite,tym sa viacej odsudzujete a nemate sa ani vklude porozpravat..a to suvisi aj s tym sexom..moj nazor na to je teda takyto,radim podla vlastnej skusenosti,uz je na tebe ci si z toho nieco vezmes,ale myslim,ze by ste mali ist na nejaky vylet..nemusi to byt hned dovolenka. staci ak pojdete cez vikend,alebo v nedelu niekam do prirody, poprechadzat sa alebo len tak proste na vylet podla toho co vas bavi..a tam uvidis ako vam to pojde,ked uniknete pred tym kazdodennym stereotypom,ci vam spolu bude fajn a podla vsetkych dojmov na konci dna sa rozhodnes ako dalej a samej sa tito vyjasni:)) tak ti drzim palce,nam to vyslo a sme stastni,prajem Vám to iste a ak aj nie,tak vela stastia do buducna
Odpovedať
Ďakujem vám dievčatá za názory aj za vaše skúsenosti. Viem, že rozhodnutie nespraví nikto za mňa a my dvaja najlepšie vieme ako to medzi nami je a s čím bojujeme..ide akurát o to, že už som z toľkých hádok a nezhôd hrozne unavená, stratila som sa sama v sebe a už ani neviem čo cítim. Momentálne som sa odsťahovala na nejaký čas do iného bytu - je to už pár dní a musím povedať, že mi to pomohlo vyčistiť si hlavu a HLAVNE nadobudnúť vedomie toho, že dokážem byť aj sama. Chýbať mi chýba, no stále v sebe riešim to ako sa zachoval v niketorých situáciách..Viem, že každý máme svoje chyby a nikto nieje dokonalý (chvalabohu), ale myslíte, že je normálne (aj keď neznášam slovo "normálne", pretože je tak strašne relatívne až to bolí..) keď sa stala pred časom situácia, že sme boli na výlete, pohádali sme sa (kvôli sexu ako inak..) a on sa dostal do svojej povestnej "vývrtky" a zrukol na mňa "Naser si!"? :-( Áno ospravedlnil sa mi neskôr, ale ja na takéto správanie niesom zvyknutá..Ani z domu, ani od bývalých priateľov.. Aj ja bývam častokrát naštvaná (a to viem teda spraviť pekné teatro), ale štve ma, že keď sa to v ňom nazbiera tak dokáže byť ku mne naozaj odporný.. |-|
Odpovedať
Článok sa načítava...
Na toto bacha :-( ja osobne som na toto alergicka, ked niekto taketo veci dokaze povedat zene....a ked padlo slovo aj o neustrazenej hladine alkoholu.....aj ja som pred par rokmi prezila podobne a prvy a posledny raz......som rada ze sa ku mne moj snubenec sprava uctivo a ja k nemu, o to viac si to viem vazit
Odpovedať
Profilova fotka
môžem ti povedať že sama som bola vo vzťahu, kde po čase tak ako píšeš aj u vás aj u nás "prišiel problém do spálne" a to bol začiatok konca. nechcem tým povedať že na tom je postavený celý problém vášho vzťahu, len že keď už pociťuješ niečo také...zrejme nastal čas byť ku sebe úprimná a spraviť radikálny krok! :-) život máš len jeden a stále si (predpokladám :-)) mladá a krásna, preto sa pozri triezvo do budúcna...o 5-10 rokov...čo vidíš? si tam ty so svojím súčasným partnerom? ak áno, si šťastná? to bude odpoveďou na tvoje otázky :-) a to čo píšeš teraz ako posledné že na teba zrúkol...tak to je moc! Celkom sa v tom čo píšeš vidím a chápem ťa, že to nedokážeš prekusnúť... toto sa prosto milovanej osobe nerobí! :-( milá kvetinka, silno ti držím palce a želám ti veľa síl a dobrých rozhodnutí a nezabudni na to, že máš len jednu šancu na život, preto ho treba prežiť ako najkrajšie sa dá a byť s tým, kto ťa robí šťastnou, nie s tým kto na teba húka! :-) čo ťa nezabije to ťa posilní! :-)
Odpovedať
@tulipanik19 ja zase nesúhlasím s tebou :-D Keď manžel príde z práce / alebo ja, ľahneme do postele a rozprávame si, čo sa stalo v ten daný deň a môžem mu povedať všetky moje scifi výmysly a počúva ma. A o svojom manželovi som nikdy nezapochybovala, že by nebol ten pravý, nikdy som sa sama seba nepýtala, či to s ním vydržím, takže žiadne filmy. Realita. Ale kým som ho nestretla, tiež som tomu neverila ;-)
Odpovedať
@kvetinka101 Zvládneš všetko sama! Keď sme s niekým, zvykneme si, že nemusíme, ale zvládneme. :)
Odpovedať
suhlasim s @mimsc... moj priatel ma tiez pocuva a nie je to len jednym uchom a druhym von, ale vzdy mi k tomu nieco povie, snazi sa ma podporit alebo odburat negativne myslienky... aj ked su to len take "babske" vymysly... niektore su fakt otravne (co uz...pms :-D ), ale ked 100x poviem, ze som tucna, on mi 200x povie, ze som najkrajsia na svete...niekedy som tiez riesila otazku, ako clovek spozna, ked stretne toho praveho... a ked som stretla toho svojho, odrazu som to riesit nemusela...jednoducho si neviem predstavit byt bez neho a ani nechcem pomysliet na to, ze by sme raz nemali byt spolu. Su aj blbe dni, ale ani vtedy nepochybujem. Znie to ako pekna rozpravka, ale clovek to naozaj pochopi, az ked zazije.
Odpovedať
Je fajn spísať si plusy a mínusy, ako písala už predtým @vlcik1. Nikto z nás nevie presne, čo prežívaš, ako vyzerajú Vaše spoločné dni atď. Ak by ste na tom zapracovali obaja, boli by ste ochotní sa navzájom počúvať a zmeniť niečo vo svojom správaní a prístupe k tomu druhému, určite by ste to dali dokopy (na žiadnom problémy nikdy nemá zásluhu len 1 z dvojice, vždy obaja, hoci ten pomer môže byť pokojne 95% na jednej strane a 5% na druhej). Otázne je, či sa Vám do toho chce a nakoľko odlišné sú Vaše názory, pohľady, záujmy a plány do budúcnosti. Držím prsty, nech si šťastná a spokojná (či už s ním, sama, alebo niekým úplne iným). PS: Pozor na ten alkohol, možno priateľ už má s týmto problém a veci sa odvíjajú aj od toho. Ak by si chcela s tým poradiť, napíš mi správu.
Odpovedať
Profilova fotka
Suhlasim s dievcatami. Hmm, ja to mozno vnimam len jednostranne a to mozno nie je dobre, ale pre mna by bol problem s alkoholom jednoznacnom stopkou. Mozno je to mojim detstvom a mojim tatkom-alkoholikom, ale v tomto pripade, mohol by byt chlap aj zo zlata, ale ak by tam bol alkohol, vypinam srdce a zapinam mozog. Nikdy by som nechcela znovu zazit to co som zazila. Strach v akom stave pride domov a co bude nasledovat a uz nikdy by som nepripustila, aby to zazili moje deti
Odpovedať
@kvetinka101 muži väčšinou nie sú citlivky... vyriešia problém a hotovo. to ženy rady všetko dramatizujú. inak, ja by som tiež bola zúfalá, keby som denne robila dvanástky. v prvom rade by som zmenila prácu na menej náročnú, a vo voľnom čase skúsila viac času tráviť s priateľom... alebo by si chcela takého, ako bol ten precitlivený trtko vo filme zmluva s diablom? :-D :-D
Odpovedať
Zeny sa casto prejavuju slovami, zatial co muzi skutkami. Neviem ci si citala knihu "5 jazykov lasky". Pre teba je dolezite sa porozpravat, ale kazdy clovek to ma inak, pre neho je asi dolezite nieco ine. Mozes postupne objavit co to je a tak isto jemu povedat ako je pre teba dolezite sa porozpravat.
Odpovedať
neviem ako veľmi si citlivá ty ale ja som veľmi ... takže keď sa pohádame tak maximálne hodinu sa nebavíme ... pre mňa by 8-mesačné vákuum znamenalo koniec ... úplne ...
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 6 mesiacoch
je nieco nove ? zaujma ma to
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 7 mesiacoch
Ahojte dievčatá, až teraz som sa dopátrala k zabudnutému heslu. Ďakujem Vám všetkým za reakcie a názory. Ako pozerám, čas neskutočne letí... S priateľom o ktorom bola táto diskusia sme sa už dávnejšie rozišli, momentálne som už niekoľko mesiacov šťastná s mojim súčasným priateľom (okrem iného môj šéf, s ktorým sme si od začiatku ako sa poznáme - 3 roky, veľmi blízky). A minulý týždeň ma požiadal o ruku. :)
Odpovedať
Profilova fotka
@kvetinka101 gratulujem...pekný happyend :)
Odpovedať
Profilova fotka
@kvetinka101 to je skvele, ze to nakoniec takto skoncilo :-) sranda je to presne o tom ze osud veci zariadi presne tak ako maju byt :-)
Odpovedať
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal Pravidlá prispievania do fóra.
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?