Malá eco-friendly svadba kreatívnych tatérov Bumpkin Tattoo

Lucy a Richie sú úžasne kreatívny pár, známy najmä nádhernými tetovaniami. Eco-friendly svadba tatérov Bumpkin Tattoo bola nádherná. Keďže patrím k ich obdivovateľom, zaujali ma aj ich svadobné fotky. Viete si predstaviť moju radosť, keď súhlasili s rozhovorom? Prezradili mi recept na lásku i malú svadbu, ktorá šetrí našu planétu.

Kto sa skrýva za kreatívnym párom Bumpkin Tattoo? Lucia: Lucy a Richie. Lucia a Richard. Dvaja ľudia, ktorí sa stretli asi len pre to, aby tvorili. Prípadne, aby sa naučili mať vzťah v extrémnych podmienkach… Napríklad tak, že začnú spolu podnikať. Eco-friendly svadba Bumpkin Tattoo má svoj príbeh.

Ako ste sa zoznámili? Lucia: Richard mi napísal v roku 2006 na Pokeci. Napísal mi: „Ty musíš byť krásny človek“. No a ja som sa skoro roztopila. Potom mi ešte poslal pesničku od Damien Rice Delicate, a to už bola ruka v rukáve, noha v noháve, hlava v oblakoch, kura v trúbe… Mám ale pocit, že to bol jeden z mála romantických prejavov, ktoré od neho poznám. Ak nie prvý a posledný. (smiech) Ale dobre, tak to malo byť, v správny čas na správnom mieste. Bolo to teda dávno, ťaháme spolu už 13-ty rok a už sa mi ťažko spomína. Stretli sme sa potom osobne, v Nitre, no predchádzalo tomu to, že vôbec nechcel prísť a vyhováral sa.

Úprimne, naštvalo ma to, lebo ja už som sa nemienila odľúbiť, a som žena činu, takže som mu napísala, že príde na stretko a basta. A prišiel. Ale večer pred tým vypil urologický čaj. Naše rande teda bolo sprevádzané hľadaním záchodov. Našťastie sme ich našli. No a potom išiel domov a ja tiež. Ešte dvakrát sme sa stretli u nás doma, keďže pochádzam zo stredného Slovenska, musel za mnou asi až dvakrát z Trnavy prísť… Poriešili sme to teda tak, že rovno po mojich promóciách som sa k Rišovi a jeho rodičom prisťahovala. Naivná dievka, zaľúbená, po troch mesiacoch a troch stretnutiach som išla k nim bývať. Vôbec sme sa nepoznali. Ale nik to neriešil, bolo to akoby sme sa znovu stretli : „Čauko, zas som na teba v tomto živote narazil, tak ako to poriešime teraz?“ No a snažíme sa to riešiť. Tak po svojom. Obyčajne.

Ako prebehlo vaše zasnúbenie? Lucia: Zasnúbenie? Na dvakrát. V roku 2009 sme sa dohodli – áno, dobre čítate – že sa vezmeme. Ani jeden z nás si na romantiku nepotrpí. Je to pre nás bublina, pozlátko, a to keď dáte dole, nemusí to znamenať, že ten druhý vás ľúbi len preto, že vám pripravil niečo romantické, prípadne vám pripravil zásnuby, o akých sa vám ani nesnívalo…To nie je záruka šťastia ani dlhotrvajúceho vzťahu. Dopadlo to však úplne inak. Rodina nám oznámila, že rôzni rodinní príslušníci na svadbe nesmú chýbať. Príde ten a tamten s tou a onou. A nám ostalo mdlo. Vzťah a láska, to je blízkosť, intimita, súkromie. Nie cirkusové vystúpenie s holubicami.

A tak sme za zľakli. Ostalo ticho. Ak mám byť úprimná, ja som sa nikdy nechcela vydávať. Prišlo mi to zbytočné. No ale prišiel rok 2018, Rišo prišiel domov a povedal mi: „Lucia, vezmeme sa čím skôr, a nediskutujem o tom…“ Myslela som si, že ma porazí. Chytila ma panika. Ale akýmsi zázrakom som mu 2. septembra doniesla starý zásnubný prstienok ešte z toho roku 2009, nech mi ho teda nasadí na prst. Bol vo vani a nahý. A ani nepokľakol. Hoci tvrdí, že v tom 2009 pokľakol… Ja mu verím, a tým pádom je to v poriadku. On je celý v poriadku, inak by som nepovedala áno a nevzala si ho predsa… A keď silno zavriete oči, trochu romantiky je tam cítiť, či?

V akom duchu sa niesla vaša svadba?

Lucia: Nemyslím si, že mala nejaký štýl. Priznám sa, že ani neviem, ako odpovedať na tieto otázky, lebo zvyčajne sem chodia nevesty po inšpirácie. Chodia si sem pásť oči a plniť si predsvadobné sny. No, my sme úplný opak. Nemali sme očakávania, ani víziu. Richardovi som povedala, kľudne si daj nohavice a triko s anarchistickým znakom. Jednoducho pôjdeme na pankáča. No elegán v ňom skrytý povedal, že chce oblek. Ja som našla obrázok krátkych šatičiek na nete. Potom sme išli do Studia Fantasy u nás v Trnave, ktoré je, mimochodom, pod naším tattoo štúdiom a bolo vybavené.

Výzdobu som mala premyslenú asi za 10 minút, topánky za 20 minút, výber reštiky za 30 minút. A k tomu celému sa super hodila sekáčová rifľová bunda za dve eurá. Kyticu mi vybrala kamarátka Nika Koki, ktorá pracuje pre Magaelu. Vlasy a účes mi urobila moja svedkyňa Lucka a manikúru? Prepáčte, ohrýzam si nechty. Nebudem sa tváriť jeden deň v roku, že to tak nie…Takže tú som si robila sama. Fotografie nám nafotila a upravila naša klientka Lucka Jesenská. Od radnice po reštauráciu sme iba kráčali a ona si nás cvakala. Aj to, že ma boleli nohy v topánkach. Aj to, že mám vrásky a nožičky ako paličky. Ale skvelé fotky sú to! Koláče som vybartrovala s Lulu´s (Lucka Gažová), pretože ona chcela nejaké nové veci do jej merchu a ja sladké šmakocinky. Slovo dalo slovo a mali sme koláčiky.

Torta bola tiež od Lucky, bez nejakých požiadaviek. Chcela som nejakú tortu. Na jedenie, takú od nej. A asi sa pýtate aj na hostinu a hostí. Tak, milé nevesty a ženísi. Odolali sme a užili si svadbu o 20 ľuďoch. Ja už rodinu nemám a verte, je to dobrý argument na malú svadbu. Boli tam Riškovi najbližší a naši spoloční kamaráti. V akom duchu sa teda niesla svadba? Veľmi intímnom, našom. Niesla sa v takom veľmi duševnom duchu. Trošku vás slovne motám, že? 🙂

Ktorý moment z vášho svadobného dňa vám navždy ostane v pamäti?

Lucia: Keď som prišla pred radnicu a stál tam Richard a svietili mu oči. Nielen láskou, ale na hladný žalúdok si dal Jagermeistra. Viete si predstaviť tú náladičku? Vzala som si muža mierne pod parou…

Vytvorili ste si nejaké svadobné tetovanie? Richard: Nie. Vlastne, ani nám nič podobné nenapadlo.

Aký je váš názor na svadobné tetovania? Máte s nimi skúsenosti? Richard: Ja ani neviem, či som sa s nejakým svadobným tetovaním stretol. Ľudia si dávajú robiť párové tetovania dosť často, ale nemajú so svadbou nič spoločné. Ak áno, tak nám o tom klienti nepovedali. Skúsenosť teda máme len s párovými tetovaniami. Nejaký spoločný symbol, spoločná téma, ktorá má pre nich význam. Skutočný význam je však vždy ich tajomstvom… a to je dobre. Mali sme však obdobie párových tetovaní, okolo ktorých bola akási divná karma. Akoby „do roka a do dňa“ sa tieto vzťahy rozpadli. Prečo, netuším. Možno len náhoda.

Svadbu ste naplánovali celkom rýchlo. Aké rady by ste dali nevestám, ktoré sa rozhodnú pre podobnú svadbu?

Lucia: Nemyslieť príliš veľa, neanalyzovať a nešpekulovať. Byť sama sebou, byť tam, pre ten okamih a pre seba. Nie pre XY hostí. Netúžiť po holubiciach v klientkach a po kilách odpadu, ktorý svadbou možno urobíte. Tak som uvažovala ja. Nič sme nevyhodili, všetko sme zrecyklovali. Výzdobu som si robila tak, aby som mohla stuhy, minerálne kamienky, sušené kytičky znovu použiť a napríklad svadobné kytice som rozobrala, usušila a dávam tie kvietky k objednávkam. Ak si niekto kúpi odo mňa obrázky, lepím ich do balíčkov. Čo sa z kytíc nedalo použiť, dali sme našim dážďovkám… A darčeky pre hostí? Malé sukulenty. Kto chce mať nás dvoch na chladničke ako magnetku? No uznajte…

Na záver by som rada povedala, že kto nás pozná a sleduje, úplne chápe, prečo sme mali takúto svadbu, prečo sme z toho nerobili zážitok na rok dopredu. Sme jednoduchí ľudia, ktorí majú radi jednoduché veci. Po 13 rokoch nám bolo dosť jedno, ako to bude vyzerať, či to bude top-topov. Nechali sme to plynúť, venovala som tomu pár hodín…Toľko, aby som sa tešila a nemala z toho nejakú paniku…

Richard: Ako hovorí Lucy – neurobte zo svojej svadby oslavu márnosti, po ktorej zostane len hromada odpadu.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa lásky a spokojných klientov!

---