Nevesta Andrea: „Chceli sme ten náš krásny deň využiť a trošku pomôcť aj zvieratkám v útulku.“

Reálne svadby

18. okt 2017
Alžbeta Martišková
Pavol Delej Photography

Dnes nám o svojej svadbe porozprávala Andrejka. S družičkami si užila krásne dopoludnie pri fotení a skrášľovaní, zatiaľ čo ženích sa zabavil so svojimi kamarátmi-družbami. Svadba v novozrekonštrovanom kaštieli v Bernolákove bol nevestin detský sen a splnil sa jej teda so všetkou parádou!

Aké okolnosti vytvorili z vás dvoch pár? Prvýkrát si ma môj drahý všimol na sociálnej sieti. Dlhšie sme si písali, kým sme sa konečne stretli. Prvé stretnutie sa odohralo na Bratislavskom hrade, kde som bola s rodičmi a s ním som si písala. Zrazu sa ma spýtal, či nechcem, aby ma prišiel zachrániť. Za chvíľu bol tam a prežili sme spolu bláznivý večer plný smiechu.

Odvtedy sme boli spolu denne v kontakte, navzájom sme sa podporovali pri učení na štátnice a po štátniciach sme spolu trávili každý jeden deň. Kino, jazerá, nákupy, diskotéky… Najprv sme sa spoznali ako kamaráti. Potom prišlo obdobie, keď sme neboli spolu pár mesiacov a vtedy nám obom došlo, že medzi nami to nie je len tak, že tam je veľká láska a bez seba to už nejde. Odkedy sme sa opäť stretli, už sme sa od seba nepohli.

Čo na svojom manželovi najviac miluješ a čo on miluje na tebe?

Andrea: Milujem jeho zmysel pre humor, vždy ma dokáže rozosmiať. Toto je trochu smiešne, ale strašne mám rada jeho vôňu a jeho hlas. V tých najhorších chvíľach môjho života stál pri mne a pomohol mi ich prekonať. Ako jeden z mála ľudí ma dokáže prekvapiť. Zbožňujem, ako sa na mňa vie zaľúbene pozrieť, vtedy zabúdam na všetko. Tak… je toho viac 😀
Ivan: Milujem ju celú aká je. Je veľmi starostlivá, oddaná, milujúca, krásna žena, ktorá myslí viac na druhých ako na seba. Zároveň je veľmi kreatívna a šikovná.

Čím boli výnimočné vaše zásnuby? Boli také, ako si si vysnívala? Ja som o zásnubách nikdy nesnívala. Keď ma požiadal o ruku, bolo som veľmi prekvapená, vôbec som nečakala, že tak skoro to spraví. Zásnuby boli veľmi romantické. Požiadal ma o ruku na dovolenke pri mori, večer pri splne mesiaca na balkóne s krásnym výhľadom. Zložil mi báseň, bola o mne, o našom vzťahu, o tom, čo sme spolu prežili, áno, bola to dlhá báseň. Na jej konci si kľakol a spýtal sa ma, či sa stanem jeho ženou…. Bolo to úplne najviac "wau"!

Čo hralo úlohu pri výbere priestoru svadby? Svadbu sme mali v Bernolákove v novozrekonštruovanom kaštieli. Naša svadba v tomto kaštieli bola úplne prvá. Dlho sme si neboli istý, či stihnú kaštieľ do našej svadby otvoriť, ale riskli sme to. Tento kaštieľ som od malička zbožňovala a veľmi som si želala, aby ho opravili a ja som sa tam mohla vydávať. Osud zariadil, že mi to vyšlo :-). Pre mňa to bola skôr srdcová záležitosť.

Ako prebiehalo vaše svadobné ráno s družičkami? Vyšli vám krásne fotografie Fotenie s družičkami a družbami prebiehalo v deň svadby. Viac-menej je hlavne o svadobných prípravách, ktoré pre družičky začali o siedmej ráno. Družbovia prišli neskôr, okolo jedenástej. My dievčatá sme sa chystali vo svadobnom apartmáne. Družbovia mali tiež nachystanú izbu, ale fotenie nakoniec nebolo. Fotili sa na terase kaštieľa.

Družičky, moja maminka a ja, sme mali presne naplánované, kedy sa ktorá bude maľovať a česať, taktiež som pre družičky vybavila zvlášť vizážistky, aby sa to pekne stíhalo. Napriek tomu sa prípravy a ich fotenie natiahlo. Atmosféra bola uvoľnená a plná smiechu, veľmi sme si to všetky užili, vrátane mojej maminky, ktorá tam bola s nami. Keď sa fotil môj manžel s družbami, pozerali sme sa na nich cez okienko vo vežičke, ktorá je súčasťou apartmánu, boli úžasní.

Veľmi som všetkým vďačná za skvelú náladu, ktorou odštartovali ten nádherný deň. Po dofotení príprav a first looku sme mali pripravené občerstvenie, ktoré padlo veľmi vhod. Nasledovalo portrétne fotenie, ktoré sa uskutočnilo v parku kaštieľa, ktoré tvorí golfové ihrisko. Najprv sme sa fotili s rodičmi, potom s družičkami a družbami a nakoniec už iba my. Nie je nad to mať celý deň pri sebe úžasných ľudí, ktorí vám s radosťou so všetkým pomôžu a spravia ten deň pre vás ešte výnimočnejší.

Čím neobyčajným alebo špeciálnym ste potešili svojich hostí? Okrem klasických darčekov ako fľaštičku tvrdého pre pánov, cukríky pre dámy a mackov pre deti, sme mali pre hostí nachystaný fotobox, ktorí si veľmi užili. Ako prekvapenie pre všetkých, ale najmä pre môjho už manžela, prišla bubenícka show Tambores, ktorá spravila skvelú náladu. Hlavne pánska časť si ich veľmi užila.

Chlapi boli doslova ako odtrhnutí z reťaze. Ale najviac nám hostia chválili čepčenie. Dokonca niektorým chlapom vrátane môjho otca ušla aj slzička (môjmu otcovi menší potok sĺz). Boli nadšení z toho, že sme mali na svadbe niečo tradičné slovenské, navyše skupina, ktorú nám čepčenie robila, bola úžasná.

Čím by sa mohli nevesty inšpirovať, čo ste vymysleli také špeciálne? Chceli sme ten náš krásny deň využiť a trošku pomôcť aj zvieratkám v útulku. Svadobných hostí sme v pozvánke poprosili, aby neveste nekupovali žiadny kvietok. Počas welcome drinku družičky ponúkali biele ruže, ktoré si mohli hostia kúpiť za symbolickú cenu. Vyzbierané peniažky sme chceli poslať do útulku, ale keďže máme super rodinu a kamarátov, vyzbierali sme takmer 400 €, ktoré sme rozdelili medzi dva útulky. Veľmi sme sa z toho tešili.

Čo si si najviac zo svadobného dňa užila? Všetko. Bol to najkrajší deň v mojom živote. Od rána až do večera som sa smiala, s mojím drahým sme sa stále bozkávali a vymieňali si zaľúbené pohľady. Keď sa spätne obzriem, najviac sa mi myšlienky zastavujú pri prvom tanci, ktorý sme si sami vymysleli a prvýkrát bez chyby zatancovali pred zrakmi našich hostí, potom prekvapený a veľmi šťastný výraz môjho manžela, keď zbadal, ako vošli Tambores a úplne najviac svadobný obrad.

To, ako som kráčala k nemu, sláčikové kvarteto hralo Pachelbel a ja som si uvedomila, že sa to už naozaj deje. On tam stál a mal ten zaľúbený, odovzdaný pohľad, ktorý milujem :-). Stále sme sa na seba museli pozerať a usmievať sa. Potom prišla tá chvíľa, držali sme za ruky, pozerali sa na seba a neprekonateľne isto sme si navzájom povedali: Áno :-).