Nevesta Alex: „Vždy ma objíme a povie: Som tu pre teba v dobrom aj v zlom. Vtedy mi je proste jasné, že on, jedine on je ten pravý.“

  • 12. sep 2017
  • Dana Imriščáková
  • Jan Ducko

Ani neviem, kedy si získala moje priateľstvo. Pôsobila milo, empaticky a pozitívne. Hneď mi bolo jasné, prečo sa do nej jej Janko zamiloval ☺. Svadobné prípravy si užívala a svojimi hand made sa stala inšpiráciou aj pre ostatné nevesty. Milé nevesty, zoznámte sa s Alex a prečítajte si jej svadobnú spoveď…

Každá láska má svoj príbeh. Aký je ten váš? Náš príbeh sa začal cez písmenká. Janko mi jedného dňa napísal cez sociálnu sieť a netrvalo dlho, aby som vedela, že s ním je to o niečom inom.

Prvýkrát sme sa stretli na Vianoce a dodnes neviem, či to bolo mnou, alebo skôr mojimi vianočnými koláčmi, ale prakticky od tejto chvíle sme boli už stále spolu. Po nejakej dobe som si pri ňom spomenula na svoje dávno zabudnuté sny. Poznáte ten pocit, keď ako malé dieťa snívate o svojom princovi, dávate mu kvality, ktoré je ťažké nájsť v dospelom mužovi, vidíte, ako vás chráni a bezpodmienečne miluje? No potom sa stane to, že dospejete, prejdete si pár nevydarených vzťahov a postupne uberáte zo svojho zoznamu kvalít, až kým na neho úplne nezanevriete.

A presne v tejto chvíli mi vstúpil do života Janko, aby mi ukázal, že nie je len mojím vysnívaným mužom, ale človekom, ktorý chce pri mne stáť, či prší, fúka vietor alebo svieti slnko. A zrazu všetko z minulosti dávalo zmysel a ja som si viac bez neho nevedela predstaviť svoj život.

Bola to láska na prvý pohľad? Janko mi stále hovorí, že od prvého momentu vedel, že som tá pravá. Mne však vstúpil do života, keď som si zrovnávala životné priority a hľadala cestu, ako ďalej. V tom období som si nebola istá, či vôbec chcem ďalší vzťah. Ako sme sa však postupne spoznávali, netrvalo dlho, aby som zistila, aký úžasný muž to je, a že si ho jednoducho nemôžem nechať ujsť.

Čas pomaly plynul a nás stretávali rôzne životné situácie. Janko mi v každej chvíli dokazoval, že je tu pre mňa. Pri ňom som mala vždy ten pocit istoty, že všetko, do čoho sa spolu pustíme, proste vyjde.

Kedy si prišla na to, že Janko je tvoj pravý „žabí princ“? ☺ Keď sa jeho slová stali skutkami. Má dar premieňať obyčajné okamihy v niečo magické a robí ma šťastnou spôsobom, ako to nikto iný pred ním nedokázal. Nebolo ťažké zistiť, že Janko je môj vysnívaný princ, aj preto sme zvolili tú symboliku so žabiakom. Cením si na ňom, že sa za svoje city nehanbí a že ma dokáže utešiť a podporiť, keď je najhoršie. Vždy ma objíme a povie „Som tu pre teba v dobrom aj v zlom“. Vtedy mi je proste jasné, že on, jedine on je ten pravý, s ktorým chcem stráviť zvyšok svojho života a zostarnúť.

A čo požiadanie o ruku? Bola to ťažká romantika? Ani nie ☺. Bolo to celkom komické. Vybrali sme sa na víkend do poľských Tatier. Musím priznať, že som niečo tušila. Pomaly sa ale blížil koniec nášho pobytu a stále sa nič nedialo. Až v posledný deň, po večeri, keď som sa prejedená nevládala ani len pohnúť na posteli, si predo mňa kľakol a položil tú otázku s prsteňom v ruke. Doteraz si robí srandu, že tento okamih zvolil práve preto, aby som mu s plným bruchom nebola schopná utiecť ☺.

Až neskôr som sa dozvedela o pár nevydarených pokusoch, keď mi napríklad napísal otázku „vezmeš si ma?“ v srdci na zarosené kúpeľňové zrkadlo. No, ako to už u mňa býva, kým som si to všimla, zrkadlo sa odrosilo a bolo po romantickom požiadaní o ruku.

Čo bol pre teba počas plánovania svadby najtvrdší oriešok? Najzložitejšie bolo asi stáť si za svojim názorom. Nedovolili sme napríklad pozvať na svadbu hostí, ktorých nepoznáme, len preto, že sa to patrí. Našťastie sme mali okolo seba ľudí, ktorí to rýchlo akceptovali, a tak celé naše prípravy prebiehali v pohodovom duchu. Ťažký bol taktiež posledný týždeň pred svadbou, ale to už by bol námet na ďalší článok ☺.

Alex, keď si pozriem tvoj svadobný album, vidím tam kopu tvojej práce. Čo všetko si vyrobila sama? Je to naozaj tak. Vzhľadom k tomu, že nám jednak prišlo zbytočné objednávať svadobnú agentúru a jednak sme chceli, aby naša svadba odrážala naše osobnosti, vyrábali sme si prakticky všetko samy. Začalo to svadobným oznámením, drobnosťami do výzdoby, až sa z toho stala hand made svadba.

Janko poctivo pomáhal, dokonca ma prekvapil hojdačkou, lebo som mu kedysi spomínala, že po nej túžim. Taktiež z dreva vyrobil stojan na zasadací poriadok, debničky do candy baru a stojan na zrkadlo, ktoré som využila pri prípravách. Keďže sme chceli pobaviť hostí, všetky nadpisy na smerových tabuliach a zapichovačiek do koláčov boli po východniarsky. Obdobie príprav pred svadbou som si naozaj užívala. Keďže sme sa nikdy nesnažili vytvoriť niečo dokonalé, ale v prvom rade osláviť našu lásku, pri prípravách sme zažili veľa zábavy.

Aké miesto ste zvolili pre svadobné portréty? Vo svadobný deň sme sa fotili pri drevenom kostolíku, kde sme sa zároveň prvýkrát pred obradom videli. Moje šaty boli magnetom nielen pre ženícha, ale ako sa zdalo, aj pre rôzny hmyz. K tomu som nedopatrením stúpila do mraveniska, tak mi to mravce spočítali o 30 km ďalej, v kostole ☺.

Ďalšie fotenie sme absolvovali už v iný deň. Bolo to nad vodnou nádržou Starina. Obe z týchto miest majú pre nás čaro a bežne tam radi chodíme načerpať stratenú energiu.

Boli aj tvoje svadobné šaty láska na prvý pohľad? V tomto som pravdepodobne iná, ako väčšina neviest, keďže som si na výbere šiat až tak nezakladala. Možno to bolo aj preto, lebo som veľmi nerozhodný človek, a tak trochu som nechcela riskovať, že sa moje hľadanie predĺži na obdobie niekoľkých mesiacov ☺.

Šaty som si dala šiť na mieru v jednom svadobnom salóne na Ukrajine. Do jedného z modelov som premietla svoje návrhy v podobe dlhých rukávov, srdiečkového výstrihu, pridali sme vrecká a spolu s ďalšími úpravami boli za mesiac na svete. Sú jedinečné v tom, že je to jediný originál a hoci som k výberu pristupovala skôr z praktického hľadiska, ani na chvíľu som neváhala, že sú to pre mňa tie správne šaty.

Podeľ sa s nami o váš najkrajší okamih z vašej svadby… ☺ Tých okamihov bolo určite viac, no najdojemnejší bol pre mňa moment, keď sme sa vo svadobný deň prvýkrát videli. Stretli sme sa pri drevenom kostolíku, kde ma Janko, ako správnu nevestu, už dobrú hodinku čakal. Keď ma prvýkrát uvidel, objal a stále dookola opakoval, aká som krásna, cítila som neskutočné šťastie a lásku. Vlastne, až v ten okamih som si uvedomila, že je to všetko skutočné a my sa dnes berieme.

Ďalší z týchto okamihov nastal v nedeľné ráno, keď sme sa vedľa seba prebudili už ako manželia. V tom momente som bola neskutočne vďačná za všetko to šťastie a lásku, ktorú som od života získala, nielen v podobe Janka, ale aj v nových rodičoch. A zrazu som sa začala tešiť na všetko, čo nás spolu čaká. Viem, že to nebude vždy ľahké, ani vždy ružové, no s človekom, ktorý pozná všetky vaše slabosti a predsa vo vás vidí krásu, sa kráča najlepšie.

Viac fotografií zo svadby Alex a Ján:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré! —- 

Komentáre

    Pridaj príspevok