Nevesta Anička: „Sama som bola zo seba prekvapená, ako som si náš deň od rána až do odchodu posledných hostí užívala…“

  • 2. máj 2017
  • Alžbeta Martišková
  • Martin Šveda

Dnešným rozhovorom sa vrátime do novembrových dní s prvým snehom, ktorý dotvoril atmosféru svadby Aničky a Mareka. Svadba dopadla výborne, čoho dôkazom sú reakcie svadobčanov, ktorí svadbu chválili a dojali tým mladomanželov. A čo išlo na svadbe na dračku? Naozaj krásne vyzerajúce zákusky!

Ako ste sa dali dokopy s manželom?  Dokopy sme sa dali cez internetovú zoznamku, a to trochu komicky, keď jedna z mojich najlepších kamarátok raz pri vínku zmenila môj názor z "na Badoo sa nikdy neprihlásim" na "no dobre, dobre, ale aj tak sa odtiaľ po týždni odhlásim"… Odhlásila som sa odtiaľ dokonca po dvoch dňoch, lebo Marek mi napísal hneď prvý večer a ja som po prvej správe cítila, že to je ten pravý. Na druhý deň sme si vymenili čísla, po asi dvoch týždňoch sme sa stretli, môj prvotný pocit sa len prehlboval a po dvoch rokoch sme sa stali manželmi. 

Kedy a ako prišli zásnuby? Zásnuby prišli približne po roku od zoznámenia. Aj napriek tomu, že som dúfala, že k tomu nepríde niekde na verejnosti a nejaké letmé rozhovory o zásnubách už medzi nami prebehli, bol to pre mňa v tom okamihu šok. Keď som raz prišla z víkendovej nočnej služby, že sa ešte pritúlim k nemu do postele, on ma čakal s ružou a sviečkami v izbe, pokľakol a opýtal sa ma, či budem jeho žena! Keď som sa spamätala, povedala som áno a namiesto spánku som od dojatia preplakala s prestávkami celé doobedie a užívali sme si v objatí túto krásnu chvíľu…

Aká bola vaša predstava o svadbe? Pre aký dátum ste sa rozhodli a prečo správe ten? Čo sa týka mojej predstavy o svadbe, najpodstatnejšie pre mňa bolo, že náš deň chcem osláviť najmä s celou našou veľkou rodinou. Mám veľa bratrancov a sesterníc, s ktorými máme vynikajúce vzťahy a nevedela som si tento deň bez nich predstaviť. Ďalej som chcela, aby svadba bola niekde mimo rušného mesta, najlepšie v okolí Záhoria, odkiaľ pochádzam. Manžel je z Bratislavy a jeho mamina nám dala tip na ideálne miesto pre našu svadbu na Záhorí a pritom kúsok od Bratislavy, Baštu Pajštún, o ktorej sme dovtedy vôbec nepočuli a očarila nás na prvý pohľad. Manžel nemal žiadne špeciálne podmienky, jemu stačilo, že miesto bolo krásne a prístup personálu profesionálny.

Čo sa týka dátumu, z praktického hľadiska sme nechceli letný termín kvôli horúčavám, zvažovali sme preto soboty v októbri 2016 alebo apríli 2017. Nakoniec sme si povedali, že nebudeme čakať do roku 2017, ale kým sme sa rozhýbali, októbrové termíny boli plné, tak nám ostal dátum 12.11.2016.  Nie je v ňom žiadna symbolika a v tejto chvíli zodpovedne vyhlasujem, že som šťastná, že už to je za nami! Svadobný deň bol síce úžasný, ale to čakanie a vybavovanie pred ním by som nechcela znovu vrátiť, teraz si užívame kľudný manželský život a svadobné prípravy nám nechýbajú.

Aká bola výzdoba? Vyrábali ste si niečo aj sami alebo ste všetko zverili odborníkom? Výzdobu nám robili v Bašte, väčšinu vecí mali v inventáre oni, nejaké veci sme zabezpečili my a len sme ich tam deň vopred priviezli a ďalej sa o všetko postarali. Mali moju plnú dôveru, ktorú nesklamali. Kvôli výzdobe som sa vôbec nestresovala, ani som ju v deň svadby nijako extra nekontrolovala, neriešila, nepovažovala som ju v tej chvíli za dôležité. Len raz som vošla do pripravenej sály asi dve hodiny pred obradom a presne si pamätám ten okamih a pocit, ako mi prešiel mráz po chrbte a tisli sa mi slzy do očí, keď som tam stála čerstvo oblečená v svadobných šatách a uvedomila som si, že prišiel ten deň, kedy poviem áno svojmu vysnívanému mužovi.

Aké ste vybrali svadobné menu? Čo hosťom najviac chutilo? So svadobným menu sme si nerobili veľkú hlavu, nechali sme si poradiť od pani prevádzkarky. Ako hlavný chod sme zvolili klasiku (šunková rolka s chrenovou penou, hovädzia polievka, bravčová panenka v slaninke s pečenými zemiakmi a slivkovou omáčkou), na bufetových stoloch bolo z každého niečo, kuracie aj bravčové rezne, plnené prírodné kuracie mäsko, divinové ragú, bryndzové pirohy, sviečková na smotane, grilovaná zelenina, šaláty, ovocné misy s čokoládovou fontánou pre deti a všetci si pochvaľovali. Ale aj tak najväčší úspech mali zákusky, po tých sa len zaprášilo a ledva nám ostalo pár kusov na ráno k raňajkám, hoci sme mali vyše 7 ks na osobu, tortu a zákusky boli na osobitných stoloch.

Mali ste pre hostí pripravený aj nejaký program? Pôvodne sme mali v programe zaradené len začepčenie s členmi folklórneho súboru z dediny, v ktorej som vyrastala, ale okolo deviatej prišli manželovi kamaráti tanečnici s prekvapivou kultúrnou vložkou vo forme krátkej školy tanca. Okrem manžela zapojili aj zopár hostí, čo malo veľký úspech, bolo to vtipné a príjemné na vydýchnutie medzi tanečnými kolečkami. 

Nevesty často hovoria, že si svoju svadbu nestihli užiť… Ako to bolo u teba, stihla si vnímať všetko, čo sa dialo? Sama som bola zo seba prekvapená, ako som si náš deň od rána až do odchodu posledných hostí okolo 5.30 h ráno užívala. Nerozhodil ma ani dážď už počas zobúdzania do svadobného dňa, veď nám pršalo šťastie! Ani krátky výpadok elektriny počas svadobnej hostiny, ani to, že sa mi neušiel obľúbený majonézový šalát, lebo som vlastne nestíhala jest nič okrem polovice hlavného chodu. Celý čas som sa flegmaticky usmievala, hoci som totálny cholerik, spontánne tancovala, hoci nie som tanečný typ a vnímala a vychutnávala si prítomnosť našich najbližších v tento náš veľký deň, ich srdečnosť a radosť, ktorú s nami zdieľali.

Mali ste aj nejaké svadobné naháňačky, či stresy? Alebo váš deň plynul presne podľa harmonogramu? Aj keď to znie neuveriteľne, v deň D sme nemali žiaden harmonogram. Ešte ráno po zobudení sme kvôli nepriaznivým predpovediam počasia a dažďu nevedeli, kedy absolvujeme fotenie. Všetko sme riešili tak nejako za pochodu, ale bez stresu. Bola som so situáciou vopred zmierená a nenechala som si počasím pokaziť svadobný deň. Keďže ani po tom, ako som bola nalíčená a učesaná neprestávalo pršať, zavolali sme si s fotografom, že fotenie portrétov odkladáme na ďalší deň.

A mala som čas na kávičku s kamarátkou a sesternicou, ktoré mi robili spoločnosť a boli moje pravé ruky. Pomaly sme sa presunuli na miesto sobáša a hostiny, kde mi pomohli s obliekaním. Keď prišiel Marek, prvýkrát sme sa za prítomnosti fotografa videli a zvítali, čo bol tiež krásny a veľmi silný moment dňa a čakali na príchod hostí. Obrad prebehol načas a po ňom už všetko išlo celkom spontánne a plynule, za čo určite patrí veľká vďaka personálu a nášmu fotografovi.

Čo aj teraz po dlhšom čase od svadby hodnotíš ako to najlepšie? A aké boli tie tvoje najkrajšie momenty toho dňa, ktoré si uchovávaš v pamäti? S odstupom čašu som nesmierne šťastná, že všetci, ktorých sme na svadbe chceli a ktorí sú tu medzi nami, na svadbe aj boli. Nestalo sa nám, že by niekto odmietol pozvanie. Všetci sa z nás úprimné tešili a užívali si ten deň s nami naplno. Dostávali sme veľmi veľa krásnych emočných spätných väzieb, ktoré ma ešte dva dni po svadbe dojímali.

Konkrétne top momenty boli pre mňa určite tieto: prvé stretnutie s Marekom pred obradom, jeho prekvapenie a úprimné dojatie, kráčanie v uličke po boku milovanej maminy a zaslzené pohľady na rodinu a najbližšie kamarátky s úsmevmi na perách a tiež so slzami v očiach, skotúľaná slza na Marekovom líci, keď som k nemu od maminy pristúpila a prvý novomanželský bozk. A toto všetko akoby bolo len pred týždňom!

Viac fotografií zo svadby Aničky a Mareka:

Ďakujeme Aničke za rozhovor a prajeme veľa lásky a šťastia do manželského života!


Komentáre

    Pridaj príspevok