Nevesta Anitka: „Pre mňa bol najkrajším momentom, keď ma obaja rodičia objímajúc viedli k Jurkovi a prvýkrát sa naše pohľady stretli.“

  • 29. jún 2017
  • Alžbeta Martišková
  • Helena Jankovičová Kováčová - HMfoto

V dnešnom rozhovore sa dozviete, ako sa organizuje naozaj veľká svadba pre 160 hostí a určite vás inšpiruje dokonalá výzdoba, ktorú si nevesta pripravila. Anitka nám tiež prezradila, koľko asi svadba stála a aké rôzne vychytávky si pre svadobčanov pripravili.

Kto sú Anitka a Jurko? Čo majú spoločné a čo naopak rozdielne? S Jurkom sme spolu ôsmy rok. Zoznámili sme sa počas lekárskej prehliadky v jednej firme, kde sme boli obaja zamestnaní. Prvé rande prišlo až po vyše roku, keď sme šli iba ako kamaráti na kávu. Večer sme však boli obaja pozvaní na narodeninovú oslavu spoločného známeho – a tu sa to už všetko začalo.

Obaja sme veľmi spoločenskí ľudia, čo značí aj to, že polovicu z takmer 160 svadobčanov tvorili naši kamaráti. Veľmi radi cestujeme a spoznávame nové miesta, Jurko je aj vďaka svojej profesii často v zahraničí. Spoločné chvíle sa snažíme využiť čo najlepšie a najkreatívnejšie, buď ideme na krátky výlet, sadneme si von s kamarátmi alebo športujeme, len aby sme nesedeli doma.

Charakterovo sme trochu odlišní, ja som skôr pedant, musím však všetko dokonale naplánované a pripravene, Jurko je zas pravý opak, je to strašný "kluďas" a všetko berie úplné v pohode. Je to fajn, lebo sa veľmi pekne dopĺňame.

Kedy a ako ste sa zasnúbili? Ako ste to potom oznámili najbližším? Zásnuby sme mali 26.12.2015. Jurko mal už dlhší čas kúpený prsteň, najprv plánoval zásnuby počas spoločnej dovolenky v lete, ale nenašiel tú správnu chvíľu. Až to vyriešil po svojom… Posledný deň Vianoc sme sa boli prejsť na vianočných trhoch v maďarskom meste Győr, neskôr sme navštívili ešte kamarátov a ja som samozrejme nič netušila, keďže zásnuby počas Vianoc zvyknú byť väčšinou na Štedrý večer.

Až večer, keď sme obaja ležali v posteli a pozerali telku, to už nevydržal, vytiahol krabičku a kľakol si v adamovom ruchu vedľa postele s otázkou, či budem jeho ženou. Najprv som veľmi nechápala, čo sa to vlastne deje, ale samozrejme som zo seba vysúkala áno a začala od dojatia plakať. Mamine som volala ešte hneď vtedy večer, svokrovcom sme to oznámili na ďalší deň.

Akú ste mali predstavu o svadbe? Čo bolo pre vás dôležité a čo naopak, vás až tak netrápilo? Svadbu sme poňali ako veľkú oslavu našej lásky. Chceli sme, aby sa každý dobre cítil a ľudia na ten deň spomínali v najlepšom. Hlavnou organizátorkou som bola ja a keďže sme dátum svadby určili až na 17.09.2016, mala som dosť čašu pohrať sa s každým detailom.

Prvým rozhodnutím bolo určenie miesta hostiny. Padlo veľa návrhov, ale keďže sme chceli obrad v záhrade a mali sme veľký počet hostí, okruh sa rapídne zúžil. Nakoniec sme vybrali reštauráciu, ktorá bola na polceste medzi našimi bydliskami a hostia tiež nemuseli veľa cestovať. Potom som sa už pustila do samotnej prípravy výzdoby a ostatných detailov. Predstava bola svadba v modernejšom americkom štýle, čo sa myslím aj podarilo dosiahnuť. Čo sme veľmi neriešili, bol program.

Mali sme síce starejšieho, ktorý viedol celý deň, ale nemali sme žiadne hry. Jediným programom bola malá scénka počas čakania na večeru a hádzanie kytice a podväzku. Keďže pochádzame z južného Slovenska, nebýva u nás zvykom ani čepčenie. Pred redovým tancom sme sa lúčili tzv. sviečkovým tancom, kedy sa zhasnú svetla, mladý par tancuje so sviečkou a ostatní hostia spravia kruh okolo nich tiež so sviečkami v ruke.

Čím ste prekvapili alebo potešili hostí? Pre hostí sme pripravili viacero drobností, čím sme sa snažili spríjemniť im náš deň ešte viac. Ešte počas rautu pred obradom si mohli vziať svadobné noviny, kde sa mohli dočítať niečo o nás a kde boli popísané niektoré vychytávky zo svadby a návod k nim. Na stole ich čakalo malé prekvapenie v podobe koláčikov šťastia, deti mali prichystaných malých plyšáčikov.

Taktiež som im spravila aj malé svadobné omaľovánky, tie ich však veľmi nezaujali, keďže boli celý čas vo fotokútiku pred selfiematom. Ten sa spolu s candy barom tešil naozaj veľkej obľube, dostať sa k nemu si vyžadovalo vystáť rad. Na fajčiarskom stole mali páni niekoľko druhov cigár, nuž a večer sa dámy mohli prezuť do papučiek, keď už nevládali tancovať vo vysokých topánkach.

Aký bol váš obrad? Čo si pri ňom zažívala? Obrad sme mali civilný v záhrade reštaurácie, kde bola aj hostina. Samotný nástup bol veľmi emotívny, orchester nám počas neho hral skladbu Canon in D od Pachelbela, ktorá patrí medzi moje obľúbené. Pravdupovediac som bola v takom tranze, že som ani veľmi nevnímala, čo nám pani poslankyňa a notárka hovorili, po celý čas mi Jurko stískal ruku a usmievali sme sa na seba, neviem ani ako to zbehlo, ale bola som naozaj veľmi šťastná.

Aký bol váš prvý svadobný tanec? Akú pieseň ste si vybrali? Na prvý tanec sme si vybrali pieseň Love me tender od Elvisa Presleyho v podaní orchestra, ktorý nám hral aj počas rodičovského tanca. Rada počúvam modernú hudbu v inštrumentálnom prevedení a keď som túto skladbu ukázala Jurkovi, bolo rozhodnuté.

Podarilo sa vám dodržať váš rozpočet na svadbu? Rozpočet sme nemali fixne daný. Keďže som svadbu plánovala a pripravovala dlho a kopu vecí som si vyrábala sama, nemám všetky výdavky ani poznačené. Hlavné položky ako skupinu, reštauráciu, starejšieho, foto s videom a časť výzdoby nám pomohli zaplatiť rodičia. Ostatné detaily okolo výzdoby a moje výmysly sme hradili my.

Rozpočet nám zachránila hlavne reštaurácia, pretože nám povolili priniesť si vlastné víno a domácu pálenku – a pravé tá domáca bola dôležitá, pretože v poslednom čase ju pije veľa našich známych a kamarátov. Svadba nás takto vyšla vyše 14 tis. €, ale presnú sumu neviem.

Čo na vašej svadbe najlepšie hodnotíte vy dvaja? Čo boli pre vás také top momenty? Svadbu sme si obaja naozaj užili, vďaka patrí hlavne našim rodičom a hosťom, ktorí s nami oslavovali až do rána. Myslím, že sa všetkým páčilo, veľa ľudí chodilo za nami so slovami, že na tak krásnej svadbe ešte neboli, dokonca aj čašníci mi povedali, že takúto nevestu ešte nezažili  a vypýtali si po jednom tlačive z našich novín. Snažili sme sa vychutnať si naozaj každý moment a byť s našimi najbližšími, myslím, že sa nám to aj podarilo.

Pre mňa bol najkrajším momentom, keď ma obaja rodičia objímajúc viedli k Jurkovi a prvýkrát sa naše pohľady stretli. Nechceli sme sa pred obradom vidieť, takže to bol naozaj silný moment, vidieť ako sa na mňa usmieva so zarosenými očami. A úplne najviac ma potešil, keď mi ráno po 8-mej hodine, keď odišli poslední hostia povedal v taxíku, že sa takto ešte na žiadnej svadbe nezabavil ako na tej našej.

Viac fotografií zo svadby Anitky a Jurka:

Ďakujeme za rozhovor, Anitka!

Komentáre

    Pridaj príspevok