Nevesta Erika: „Celý čas, ako som išla uličkou, sme sa pozerali jeden druhému do očí. Bolo to magické…“

  • 4. júl 2017
  • Alžbeta Martišková
  • Filip Matuska Photography

Dnešná nevesta Erika si pre svadbu vybrala priam magické miesto, ktoré nám učarovalo svojou atmosférou. Výzdoba sa niesla vo folklórnom duchu, rovnako aj nevestin a ženíchov outfit, ba dokonca aj svedok a svadobní otcovia mali na sakách folklórne zdobenie. O ďalších premyslených detailoch sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Aký ste pár? Čo robíte, odkiaľ ste a koľko ste spolu? Obaja pochádzame z Piešťan a spoznali sme sa počas maturitného ročníka prostredníctvom spoločných kamarátov. V náš svadobný deň sme oslavovali 10. výročie. Obaja sme veľmi silné povahy a preto nám priatelia nedávali šancu na dlhý vzťah, ale my sme ich presvedčili o opaku. Počas nášho vzťahu sme študovali v iných mestách, letá sme trávili v iných krajinách, ja som sa na 2 roky odsťahovala do Dánska…

Toto všetko nám pomohlo náš vzťah utužiť a vybudovať na silných základoch. Sme najlepší priatelia a skvele sa dopĺňame – on je matematik a logik, ja mám vzťah k jazykom a hudbe. Ja rada varím a pečiem, on rád upratuje. On rád rozpráva vtipy, ja sa rada a nahlas smejem. Naučila som ho piť víno, on mňa pivo. Skrátka, sme parťáci. 

Aké bolo požiadanie o ruku? Splnilo to tvoje očakávania? Požiadanie o ruku prebehlo na vrchu Snilovského sedla, kde sme si vyšli na turistiku. Je to jeho obľúbená činnosť a ja to, diplomaticky povedané, akceptujem. Napriek tomu, že sme spolu dlho, bolo to úplné nečakané a najprv som nechápala, čo sa deje. Manžel si vybral odľahlé miesto s krásnym výhľadom a tam pokľakol.

Trvalo mi asi 10 sekúnd, kým som sa spamätala a musel sa ma opýtať tu otázku dvakrát, aby dostal odpoveď. Myslím, že pre každú ženu splní požiadanie o ruku očakávania, pokiaľ je to od milovaného človeka a spôsobom jeho vlastným. Martin miluje prírodu a ja ďaleké výhľady, takže to tam všetko zakomponoval. Naše zásnuby sme šli osláviť haluškami a zákvasom :).

Akú svadbu ste teda začali plánovať? Keď sme sa v minulosti o svadbe rozprávali, vedeli sme, že nebude práve najmenšia. Martin ma veľkú rodinu a ja veľkú partiu priateľov z detstva. Našou spoločnou záľubou sú folklórne festivaly, na ktoré jazdíme po celom Slovensku. Hneď, ako sme sa zhodli na dátume, začali sme riešiť "tému". Akosi prirodzene sme začali inklinovať k slovenskej tradičnej svadbe s prvkami folklóru a "boho" štýlu. Najťažšie bolo nájsť vhodné priestory a naozaj nás to hľadanie potrápilo.

Po spočítaní hostí sme prišli k číslu 140, a tým sme väčšinu pekných priestorov eliminovali, nakoľko nás nevedeli všetkých vpratať. Náhodou som na sociálnej sieti našla fotky z Meridiany v Bojniciach a už o hodinu na to sme mali dohodnuté osobné stretnutie. Náš termín bol pôvodne zajednaný iným párom, ale o týždeň neskôr sa rezervácia zrušila a my sme boli ďalší v poradovníku. Asi osud alebo náhoda, ale vďaka tomu bola naša svadba presne podľa našich predstáv.

Čím ste svadbu prispôsobili tak, aby sa hodila k vám dvom? Čo boli také vaše svadobné "špeciality", ktoré často na svadbách nebývajú? V prvom rade som riešila šaty – chcela som na nich čipku ako od starej mamy a doplniť ich folklórnymi prvkami. Zelinda od Maggie Sottero vystihli to, čo som hľadala. Wow efekt sa dostavil až na poslednú skúšku pred svadbou, kedy som mala k dispozícii aj opasok, topánky a malú partu ako náhradu za živé kvety. Preto aj iné nevesty: nebuďte smutné, keď tá husia koža nenaskočí hneď prvýkrát, po pridaní všetkých doplnkov to celé začne zapadať.

Výsledný obraz bol ešte lepší ako moje predstavy. Manželovi, svedkovi a svadobným otcom sme dali vyšiť na košeľu folklórne olemovanie. Výzdoba bola z rôznofarebných kvetov a zelenej girlandy z ruckusu, aby čo najviac pripomínala lúky a lesy. Prestieranie bolo bez obrusov, keďže Meridiana má krásne drevené stoly, ktoré bol hriech zakryť.

Svadobné koláče sme vyberali podľa témy a chuti – moravské koláče, bábovka, ovocné kysnuté koláče s drobenkou, šamrolky, štrúdle… Čašníci nestíhali dokladať. Do švédskych stolov sme začlenili domáce údeniny, slovenské syry a zabíjačkové špeciality. Okrem vína, piva, rumu a koňaku sa podávala slivovica, marhuľovica a hruškovica. Hostia sa stretávali na mieste obradu (a zároveň aj hostiny) už hodinu pred začiatkom.

Podávali sa jednohubky, vybrané druhy nápojov a podmaz hralo sláčikové kvarteto. Tak mali hostia možnosť spoznať sa trochu aj pred svadbou a dostať sa do tej správnej slávnostnej nálady. Obrad bol vonku na terase pod brezami a kvarteto nás sprevádzalo aj týmto dôležitým okamihom. O svadobnú veselicu sa postarala cimbalovka a zakončil to folklórny súbor z Prievidze polhodinovým vystúpením a čepčením. O zábavu do 6 ráno sa postaral DJ.

Hostinu ste mali naozaj na krásnom a zaujímavom mieste… Na svadbu sme vyslovene hľadali niečo "stodolovité". Najprv sme začali s hľadaním v okolí Piešťan, aby sme nemuseli toľko ľudí presúvať do ďaleka. Po neúspechoch sme hľadanie rozširovali a rozširovali, až sme sa dostali po Bojnice. Meridiana so svojim dreveno-kamenným interiérom nás doslova ohúrila. Hneď, ako sme vošli prvýkrát do sály, s Martinom sme sa na seba pozreli a začali sa usmievať od ucha k uchu.

Bolo rozhodnuté!  Pôvodne sme chceli náš civilný obrad umiestniť do mestského parku oproti reštaurácii, ale to sa nám nepodarilo. Tak sme si zvolili druhú najlepšiu variantu – obrad na terase pod stromami a holým nebom. Aranžéri z Kasoliny nám celý objekt vrátané obradného miesta perfektne vyzdobili. Hostia si nefotili ani tak nás, ako ten priestor.

Podľa tvojich slov bola vaša svadba: "Svadba bola jednoducho emotívna, úžasná, zábavná, dojímavá, usmievavá…" tak skús aspoň pár momentov povedať, kedy ste sa zasmiali, kedy ste možno aj plakali a čo v tebe zanechalo tie najkrajšie emócie až do dnes. Najemotívnejší moment svadby bol určite príchod k oltáru, sľub a výmena prstienkov.  Martin vôbec nevedel o mojom svadobnom outfite a prvýkrát ma videl až pred oltárom (svadobné fotenie sme si nechali na pondelok po svadbe). Kvarteto nám hralo Don´t wanna miss a thing od Aerosmith a ľudia nahlas smrkali. Po celý čas, ako som išla uličkou, sme sa pozerali jeden druhému do očí. Bolo to magické…

S oddávajúcou sme sa dohodli na našich vlastných sľuboch a to nám aj splnila. Samozrejme, najprv povedala tie zákonom stanovené vetičky, ale potom nám dala priestor a mikrofón. Počuť jeho vlastné vyznanie lásky ma neskutočne dojalo. Na to budem určite spomínať do konca života. Potom sa pomýlil a nastokol mi svoju obrúčku, takže aj úsmevný moment bol.

Druhy úžasný moment bol, keď sa môj ocino postavil pred cimbalovku s mikrofónom a zaspieval nám svadobnú pesničku, ktorú pre nás zložil. Potajomky si to vopred s cimbalovanmi nacvičil a hosťom rozdal vytlačené papiere s textom, aby sa mohli pridať. Ku koncu spievala celá sála. Na našej svadbe by som ani sekundu nemenila a užila som si ju na 100%.

Viac fotografií zo svadby Eriky a Martina:

Ďakujeme za rozhovor, Erika!


Komentáre

    Pridaj príspevok