Nevesta Ivanka: „Všetci boli očarení nádhernou výzdobou kaštieľa. Toľko kvetov vraj na svadbe ešte nevideli.“

Reálne svadby

13. sep 2016
Alžbeta Martišková
Ján Rábara

V dnešnom rozhovore nám Ivka porozpráva o tom, že zasnúbenie nemusí byť romantika ako z filmu, že plány sú na to, aby sa menili, že skoro nestihla prísť včas na obrad a že počasie dokáže potrápiť svadobčanov, no napriek tomu je to deň, ktorý ostane v pamäti a takéto drobnosti ho robia tým "pravým orechovým".

Kto sú Ivanka a Martin a čo ich doviedlo až k svadbe? Manželia, priatelia, kolegovia, dve milujúce sa osoby, ľudia plní humoru, ktorí radi trávia čas s rodinou a priateľmi, ale najlepšie im je v objatí toho druhého. Spoznali sme sa v decembri 2011 v práci. Dokopy sme sa dali v lete 2012 a v januári 2013 sme už spolu bývali, čo bolo jedno z našich najlepších rozhodnutí a čo odporúčam ozaj všetkým.

K zasnúbeniu došlo na Valentína 2015 a hoci si manžel vybral romantický dátum, až také romantické to nebolo. Veď kto chce povedať ÁNO pri požiadaní o ruku v župane? Zato slová manžela boli také, aké chce počuť zrejme každá žena. O tom, že chceme byť spolu navždy, sme sa rozprávali, ale aj tak to bolo pre mňa prekvapenie. Po zvážení viacerých variant sme sa rozhodli pre svadbu v máji 2016, a to aj z toho dôvodu, že v tom období mali otvárať zrekonštruovaný kaštieľ v dedinke, z ktorej pochádzam.

Aká bola vaša hlavná predstava o svadbe? A podarilo sa vám ju zrealizovať? Svadba mala byť menšia, v kruhu blízkej rodiny a dobrých priateľov, s kopou chutného jedla a pitia. Želali sme si, aby sa hostia cítili dobre, aby sa zabavili a aby to bol pre nich príjemne strávený čas. Dôležité tiež bolo, aby všetko prebehlo bez stresov a v dobrej nálade. Vtipné bolo, že stresu sa najviac obával ženích a nakoniec ten, kto bol v strese, bola nevesta.

Vyše rok pred svadbou som mala v hlave obrad, ktorý sa uskutoční v parku kaštieľa a okolo bude kopec zelene. Avšak vo svadobný týždeň sme museli pozmeniť plány, kedže na mieste, kde mal byť obrad, nestihla narásť tráva a pre hostí by nebolo veľmi komfortné, aby museli chodiť po hline. Takže sme obrad presunuli na nádvorie kaštieľa, čo sa vo svadobný deň ukázalo ako najlepšie rozhodnutie.

Mala si nádhernú kyticu. Z akých kvetov bola? Ďakujem. Kyticu som mala taktiež z agentúry Jedna radosť, ktorú mi spravila šikovná majiteľka Andrejka. Pred svadbou som pozerala neskutočné množstvo obrázkov svadobných kytíc a hoci mnoho z nich bolo nádherných, nenašla som presne tú „moju“. Andrejka však vystihla presne to, čo som nevedela vyjadriť slovami. Boli v nej pivónie, iskerníky, astilbe a olemovaná bola eukalyptom.

Obrad ste mali vonku? Mali ste aj stresy kvôli počasiu? Samozrejme, že sme mali stresy kvôli počasiu. Celý čas príprav som si nepripúšťala, že by nám náš plán na obrad vonku mohlo prekaziť počasie. Na otázky ľudí, kde bude obrad, ak bude pršať, som odpovedala, že pršať nebude. Jednoducho, varianta v prípade zlého počasia nebola až taká romantická, ako som si to vysnívala.

Avšak vo svadobný týždeň som sa musela zmieriť s tým, že to možno nevyjde tak, ako sme chceli, keďže predpoveď počasia nebola vôbec ružová. Skoro celý piatok pršalo, a pršalo aj v sobotu predpoludním. Okolo obeda síce prestalo pršať, avšak stále bolo zamračené. Išli sme sa fotiť do interiéru kaštieľa a stále nebolo rozhodnuté, či bude obrad vonku alebo vnútri. Viete si asi predstaviť, aké som mala pocity. Pani manažérka hotela, dievčatá z agentúry i môj manžel sledovali počasie na internete a nakoniec padlo rozhodnutie, že sobáš bude na nádvorí. Asi dvadsať minút pred obradom začali prichádzať hostia, mohli sa občerstviť šampanským, kanapkami a zákuskami, hral orchester. Ja som zatiaľ čakala v apartmáne.

Plán obradu bol taký, že manžel mal ísť uličkou na pieseň Hallelujah a mňa mal k nemu odviesť otec na tóny svadobného pochodu. Ale keďže som sa nejako pozabudla v apartmáne, manžel sa dopredu neponáhľal a čakal, kedy prídem. Už hral svadobný pochod a nevesty stále nebolo. Našťastie som to stihla a prešla som uličkou na krásny svadobný pochod. Ten jedinečný moment mám v pamäti, za čo som vďačná. Aj keď nástup nebol taký, ako som to naplánovala, nikto si to nevšimol. Obrad bol rýchly, emotívny, a s tónami orchestra. Čo však bolo najkrajšie – vyšlo slnko a obrad vonku mal úžasné čaro.

Aká bola výzdoba? Čo bolo jej hlavnými prvkami? Za výzdobu, ktorá bola naozaj nádherná, som vďačná agentúre Jedna radosť. Bol to môj splnený sen. Hlavnými prvkami boli kvety – hortenzie, pivónie, iskerníky, ruže a eukalyptus.

Moja predstava bola jarná, jemná, bielo-ružová výzdoba, ktorá dokonale zapadne do priestorov kaštieľa. Do výzdoby boli taktiež zakomponované naše spoločné fotky a fotky rodičov z ich svadby a drobnosti objednané zo sashe.sk. Výzdoba bola pre mňa dokonalá a aj hostia boli očarení, vraj toľko kvetov na svadbe ešte nevideli.

Mali ste na svadbe aj špeciálny program? Žiadny špeciálny program, ani hry sme nemali. Orchester hral počas toho, ako prichádzali hostia, počas obradu a počas večere. Ďalej sme mali pripravenú choreografiu na prvý tanec, ktorú väčšina hostí od nás nečakala a večer nám prišli zahrať heligonkári. O program sa dostatočne postaral náš 6 ročný synovec, ktorý bavil všetkých naokolo a bol najväčší lev parketu.

Na akú pieseň ste tancovali váš prvý tanec? Na náš prvý tanec sme si vybrali valčíkovú úpravu piesne od One Republic – Secrets. Ako som spomínala, mali sme nacvičenú choreografiu a čas strávený na skúškách stál za to.

Aké bolo svadobné menu? Ty ako nevesta, aj si zvládala všetko ochutnať a zjesť? Menu sme sa snažili vybrať univerzálne, aby každému chutilo. Ako predjedlo sme mali kačacie prsia s mätovým vinegretom na šalátiku, polievka bola klasika – vývar a hlavné jedlo bola bravčová panenka plnená sušenými slivkami a pečené zemiaky. Jesť som našťastie zvládala, stres zo mňa počas fotenia opadol a chcela som aj vedieť, čo pre nás a hostí kuchár pripravil.

Čo hosťom najviac chutilo a čo najviac chválili? Všetci chválili pohodovú atmosféru, skvelú organizáciu i nádhernú výzdobu. Hosťom všeobecne chutilo, ale veľmi si chválili sladký bar a taktiež sa im páčili domáce limonády. Je skvelé počuť, že sa hosťom páčilo. Je to také zadosťučinenie, že čas strávený prípravami stál za to.

Koľko ste vlastne mali hostí a aké svadobné dary ste dostali? Aj vás niečo prekvapilo? Mali sme 43 hostí a väčšinou sme dostali peňažné dary. Prekvapil nás dar od mojej sestry, ktorá nám namaľovala obraz so začiatočným písmenom nášho spoločného priezviska.

A čo by si na záver zaradila medzi tie momenty, pre ktoré to stálo za to? Asi ako pre väčšinu neviest bol pre mňa krásny moment, keď sme sa prvýkrát uvideli, keď ma otec viedol uličkou na obrad, ako i to, ako sme zvládli prvý tanec a potlesk hostí. Rada by som si zapamätala úsmevy hostí i slová manželovej sesternice pri gratuláciách: „Želám Vám, aby ste sa ľúbili celý život a verte, že sa to dá.“