Nevesta Kveta: „Pri svadobných prípravách som si neraz povedala, že sme si mali svoje áno povedať radšej na pláži…“

  • 11. apr 2017
  • Alžbeta Martišková
  • Kristiana Vavreková (svadobný deň), Martin Šveda (portrétové fotenie)

Dnes vám predstavíme krásnu svadbu prevoňanú obľúbenými kvetmi nevesty, hortenziami. Tie sa stali hlavným motívom elegantnej svadobnej výzdoby Kvetky a Marcela. A ako uvidíte na fotografiách, perfekcionalizmus nevesty, nekonečné prezeranie svadobných inšpirácií a dôsledné, aj keď trochu hektické prípravy do posledného dňa stáli rozhodne za to!

Kedy a ako prebehlo vaše zasnúbenie? Môj manžel ma požiadal o ruku v predvečer Mikuláša, teda 5. 12. 2015. Boli sme spolu už zopár rokov, ale že sa to udeje práve v tento deň, to som nečakala. Tu sa nezaprela tá chlapčenská časť duše môjho manžela, keďže som si snubný prsteň našla v kindervajíčku.

Bol klasický sobotný večer, mikulášske balíčky si dávame do čižiem večer pred Mikulášom, takto to bolo aj vtedy. Ja som bola unavená z celodenného varenia a upratovania, patrične "upravená", jednoducho klasická sobota. Manžel prácne vypreparoval kindervajíčko, do žltého obalu vložil prsteň a čokoládu z vajca opäť roztopil a spojil, celé to zabalil naspäť do farebného alobalu. A keď sa okolo desiatej večer už snáď piatykrát opýtal, či sa nepozrieme, čo nám doniesol Mikuláš, balíček som rozbalila. Kindervajco sa medzitým trocha rozpadlo, podozrievala som nemenovaný obchodný reťazec, prípadne nevychovaného zákazníka, že už bolo rozbalené a ja ho určite nechcem. Manželovi vtedy vraj nebolo všetko jedno. Ale nakoniec som si "hračku" v kindervajci otvorila, a ani by mi nenapadlo, čo sa potom udeje. Teraz na to obaja s úsmevom spomíname. Bolo to originálne, milé, intímne a nezabudnuteľné.

Koľko času si mala na prípravu svadby a čo bolo vaším prvým krokom? Prvým krokom pri spustení svadobných príprav bolo rozhodnutie, či budeme mať svadbu "do roka a do dňa" po zásnubách, alebo trochu počkáme, navýšime rozpočet a všetko sa udeje až v roku 2017. Mne tento rok nebol (číselne) sympatický a predstava, že budem plánovať svadbu (a stresovať sa) dva roky mi pripadala trochu zvláštna.

Začiatkom roka 2016 sme s manželom prešli pár pekných zariadení, ktoré sme si vytipovali ako možné miesta svadobnej oslavy, ale až do marca nebolo isté, či do toho ideme. Predbežne som si zisťovala obsadenosť dodávateľov, a keď sme definitívne vybrali miesto oslavy, povedali sme si, že svadba nakoniec bude v roku 2016. Termín sme stanovili na piatok 9. 9. 2016, takže aj s dodávateľmi to napriek neskorému rozhodnutiu nebolo také kritické. Plánovala som teda postupne priebežne od marca do septembra, pričom posledný mesiac bol najviac hektický.

Ako si zladila koncept svadby a farebnú paletu? Mali ste vo výzdobe niečo netradičné? Nemali sme určený konkrétny koncept svadby alebo tému, ja som len chcela, aby to všetko bolo elegantné, jednoduché a tak trochu iné. V tomto mi veľmi pomohla naša dekoratérka Magdalénka z Flover.

Milujem hortenzie, dá sa povedať, že boli možno motívom svadobnej výzdoby, výber hlavných kvetov bol teda jasný. Sú farebne rôznorodé, nakoniec sme vybrali odtiene modrej a fialovej, ku ktorej sme doladili strieborné akcenty a sklo. To, ako vyzerala svadobná sála, má na 100% na svedomí práve Magdalénka. Má zlaté ruky a cit pre detail. Viac menej všetko som nechala na ňu a bolo to výborné rozhodnutie. Predtým sme si však na whatsapp poslali asi 200 obrázkov inšpirácií a zopárkrát sme sa stretli na káve.

Všetky nápady, ktoré boli zrealizované na našej svadbe, boli odniekiaľ „odkukané“ a v trochu pozmenených podobách som ich zrealizovala, takže hovoriť o niečom netradičnom sa asi nedá. Aj keď pre niekoho môže byť netradičný aj candy bar alebo fotokútik.

Čo bolo pre teba pri prípravách najnáročnejšie? A čo si si užívala? Pri prípravách bolo najnáročnejšie najskôr vybrať tých správnych dodávateľov a nakoniec skoordinovať ich prácu (bolo ich cca 25), aby bolo všetko vo svadobný deň na mieste a pripravené na 100%… V praxi to znamená nekonečné prezeranie videí, fotiek, inšpirácií, čítanie recenzií, následná komunikácia, desiatky mailov, osobné stretnutia a dohodnutie podmienok.

Toto všetko zabralo najviac času, lebo sa chcete uistiť, že za zaplatené peniaze dostane to, čo očakávate, a že dodávateľ zhmotní vaše predstavy do dokonalej podoby s pridaním toho niečoho svojho a špeciálneho. Ak sa vám podarí takýchto dodávateľov vybrať, vo svadobný deň sa už nemusíte o nič starať a presne to som chcela dosiahnuť počas predsvadobných príprav. A aj napriek tomu, že to znie celkom náročne, každú jednu vec týkajúcu sa príprav som si užívala. A s odstupom času to hodnotím tak, že to všetko stálo za to.

Ktorí z vašich dodávateľov ťa najviac potešili a vystihli tvoju predstavu? Keďže výber dodávateľov bol dosť precízny, vedela som, že sa na nich všetkých môžem viac menej úplne spoľahnúť. Samozrejme, prihliadalo sa na naše predstavy a ich skúsenosti, lebo majú väčšinou čo-to odsvadbované, vás čaká vlastná svadba, ktorá je prvá a posledná zároveň.

Ale musím vyzdvihnúť talent a bezprostrednosť našej fotografky Kristiany Vavrekovej, s ktorou sme si sadli aj po ľudskej stránke. Všetkých 600 fotografií, ktoré nám odovzdala, bolo nádherných, zachytila každý dôležitý moment a emóciu, a hlavne z nás urobila krajších ľudí a vyzeráme na fotkách ešte lepšie ako v skutočnosti. 🙂

O to sa veľmi výrazne postaral aj Suši, takže aj jemu zo srdca ďakujem, lepšieho vizážistu som si nemohla vybrať. To pekné podčiarkol, skryl nedostatky a navyše z mojich piatich vlasov vytvoril bohatý účes. A bonusom bolo, že som to stále bola ja (aj o šiestej ráno!).

Rada by som spomenula aj hudobnú časť svadobnej oslavy, DJ Patrik Kmeťo sa postaral o skvelú zábavu a hral presne podľa našich predstáv, žiadne odrhovačky typu repete a Helenka V. Už na svadbe sme na na neho dostali výbornú spätnú väzbu a odporúčame ho všetkými desiatimi.

A keďže sme západniarsko-východniarsky pár, trocha neobvykle sme v rámci tradícií zvolili aj čepčenie, aj tzv. redový tanec. Pri tejto príležitosti chceme poďakovať manželom Židovým, ktorí sa s ľudovou hudbou postarali o skvelý profesionálny zážitok.

Aké boli manželove úlohy pri plánovaní? A čo si si zariaďovala sama? Manžela som s prípravami veľmi zaťažovať nechcela, myslím, že už len pretrpieť moje svadobné nálady si zasluhuje veľký rešpekt a minimálne zlatú medailu za odvahu. Hlavne sa mal dostaviť. 🙂 Ale nie… Mal na starosti napríklad obrúčky, svadobné vínko, banketky a všetky tie logistické záležitosti, lebo má veľké auto. 🙂

So svadobnými šatami mi veľmi pomohli moje najmilšie družičky, s ktorými som ich vyberala a ktoré ešte vo svadobný deň na ne pohotovostne prišívali korálky. Väčšinu finálnych povinností mali v deň „S“ pod palcom a bez nich by všetko nefungovalo na 100%. Nemôžem zabudnúť na maminu, sestru a môjho svokra, to boli tie morálne podpory. A čo sa týka tých praktických vybavovačiek, všetko som si koordinovala a zariaďovala sama.

Ako vyzeral tvoj predsvadobný týždeň a ráno svadobného dňa? Boli aj nervičky? Predsvadobný týždeň som z časti trávila ešte v práci. V utorok mi volal starejší, že leží v nemocnici a nemôže sa dostaviť na našu svadbu, ale pokúsi sa nájsť za seba náhradu. Vtedy som si povedala, že sa do „dobre“ začína. Každý deň až do piatku sme mali obaja s manželom 100% nabitý, bolo potrebné definitívne skoordinovať všetkých dodávateľov, zabezpečiť dopravu stolov, stoličiek alebo aj zákuskov, vyzdvihnúť moje šaty vo Viedni, pripraviť a napísať svadobný program a sľuby, alebo uviazať 60 mašličiek na výslužky… Deň mal akosi málo hodín, spánku nebolo o nič viac, takže to bolo naozaj veľmi hektické pre nás oboch. Všetko to znie veľmi negatívne, ale s odstupom času to neberieme vôbec tak tragicky. Možno stačilo len trocha upustiť od môjho perfekcionalizmu, možno to nebolo treba tak preháňať, ale z toho kolotoča sa už tesne pred svadbou nedalo vystúpiť. Neraz som si povedala, že sme mali predsa len ísť do toho Karibiku a tam si na pláži povedať „áno“.

Opakujem sa, ale nakoniec to všetko stálo za tú námahu a vynaloženú energiu. Každá jedna povinnosť a minúta obetovaná prípravám. Všetko sa nám vrátilo späť stonásobne. Nervičky, ale aj pocit nesmierneho šťastia sa dostavili vo svadobné ráno, všetko bolo viac-menej hotové, takže sme si mohli aj pospať (samozrejme oddelene – ja u nás doma a manžel u svokra) a potom si užívať každý jeden okamih, od ranných príprav až po spoločné uloženie do mladomanželskej postele o šiestej ráno po svadobnej oslave.

Aký moment sa ti vryl do pamäti z príprav, obradu a hostiny? Tých pamätných momentov bolo počas svadobného dňa veľmi veľa. Tak ako to konštatuje každá nevesta, aj pre mňa je náročné vybrať len jeden. Podnetov bolo mnoho, ale čas napriek tomu ubiehal enormne rýchlo. Pamätám si pocit absolútneho uvoľnenia, keď sa do mojich úprav pustil Suši a ja som vedela, že všetko je už zariadené a už si musím len užívať. Potom si ako silný moment pamätám náš „first look“ a to, ako som nechcela plakať pri kráčaní k oltáru, kde ma viedla mamina, lebo otec sa tejto chvíle nedožil.

Ďalej milé prekvapenie od manželových kolegov, ktorí nám „hasičsky“ prišli zagratulovať do kostola, náš spoločný prvý tanec, uvoľnenú zábavu, keď už bolo po polnoci, po všetkých naplánovaných povinnostiach…

Ale najviac a najvrúcnejšie si pamätám na deň po svadbe, kedy sme s mužom x-krát pendlovali z Modry do Bratislavy a toľko sa o všetkých tých pocitoch a zážitkoch v aute rozprávali, že sme boli večer úplne zachrípnutí. Vtedy sme si definitívne uvedomili, že sme zložili sľub oddanosti a vernosti do konca života, čo nám pripomínali obrúčky na prstenníkoch. Lebo ani svadobné prípravy, ani svadba nie sú až tak dôležité… dôležitá je láska, ktorá, verím, pretrvá navždy. Kiežby sme ten pocit absolútneho šťastia svadobného dňa mohli zažívať v každú jednu chvíľu nášho manželstva a naplnili sa všetky úprimné priania svadobčanov… To želám sebe, môjmu skvelému manželovi a všetkým budúcim nevestám.

Viac fotografií zo svadby Kvety a Marcela:

Kvetke ďakujeme za rozhovor a prajeme len to najlepšie!


Komentáre

    Pridaj príspevok