Nevesta Marcelka: „Celý koncept svadby sme pasovali do jednoduchého a minimalistického štýlu.“

  • 18. dec 2018
  • Alžbeta Kovárová
  • Maroš Markovič Photography

Jednoduchá svadba Marcelky a Jakuba sa niesla v znamení minimalizmu. Mladomanželia nechceli zbytočne plytvať a nakupovať veci len kvôli svadbe, no napriek tomu sa im podarilo vytvoriť slávnostnú atmosféru, ktorú podčiarkla elegantná výzdoba. A ako dopadol prvý tanec? Tak, že spomienky naň im vyčaria úsmev na tvári. 😊

Akí ste vy dvaja? Ešte pred tým, ako začnem vymenovávať naše kladné a záporné stránky, by som chcela povedať, že ja som Slovenka z Piešťan žijúca v Prahe a môj manžel je Pražák. Takže, i keď by sa zdalo, že Česi a Slováci sú rovnakí alebo veľmi podobní, opak je častokrát pravdou. Ale už k tomu, akí sme my dvaja. Sme úprimní, priateľskí, dobrosrdeční, ale aj pedantní a tvrdohlaví. 

Čo vás charakterizuje a aké vlastnosti si na sebe navzájom vážite? Máme spoločné lásky ako sú hudba, umenie, cestovanie, šport (bike v teréne, surfovanie, yoga) a nie sú nám ľahostajné otázky ako ochrana životného prostredia a cirkulárna ekonomika. Na sebe si navzájom vážime predovšetkým úprimnosť, spravodlivosť, otvorenosť, trpezlivosť, mravnosť, schopnosť prijímať kritiku a rovnaký názor na politiku.

Ako ste sa zasnúbili? Manžel ma o ruku požiadal v septembri 2017 na Fashion Markete v Prahe, kde mi kúpil suprový, ale veľmi jednoduchý dizajnový prsteň z plastu. Po zaplatení mi ho dal spolu s otázkou, či si ho vezmem. Jasné a hlasné áno som vyslovila rýchlosťou blesku, ešte mierne v šoku a ihneď som prešla na inú tému. My sme vedeli, že sa chceme vziať, ale to bolo všetko, žiaden koncept svadby alebo dokonca dátum, sme nikdy neriešili.

Našu svadbu nakoniec zariadil osud, veľmi smutná rodinná udalosť, vlastne pre mňa najsmutnejšia a najťažšia situácia, s ktorou som sa kedy musela popasovať, a to úmrtie mojej drahej babičky Méri. Ako jediná z rodiny som ju stihla vidieť tesne pred tým, než navždy odišla. Asi najdôležitejšia z posledných vecí, ktoré som jej stihla povedať bola, že som jej oznámila, že budeme mať v lete svadbu a že to tam roztočíme.

S manželom sme si túto malú kulišárnu pripravili preto, aby sme ju potešili a motivovali. I keď to síce nemalo ten efekt, ktorý sme si tak silne priali, v tomto príbehu sa nájde i veselá časť. Manžel na sľube so svadbou trval, a tak sme sa pustili do listovania v kalendári a hľadania vhodného dátumu. Keď sme sa zastavili na 16.6., čo sú babičkine narodeniny, kedy by oslávila 85 rokov a zistili, že tento deň padá práve na sobotu (obvykle svadobný deň), bolo rozhodnuté! 

Prečo ste sa vlastne chceli vziať? Pretože sa máme radi a pretože osud.

Čo pre vás svadba znamená? Svadba je krásna vec, pokiaľ stretnete človeka, s ktorým vám napadne sama od seba. Ale na druhú stranu, tiež rozumiem i dnešnému trendu „nesvadbovať“ sa. Ja som však šťastná, že sme sa pre svadbu rozhodli.

Aké miesto ste vybrali pre svadbu a prečo? Piešťany. Je to moje rodné mesto, kde som vyrastala a žila až do dospelosti. Milujem to tam a manžel našťastie tiež. Obrad sme mali v parku, pretože máme radi prírodu. Fotenie sme tiež zvolili v parku a pri Dome umenia, ku ktorému mám vzťah (vystupovala som tam, keď som chodila na tanečnú počas základnej školy, mala som tam vystavené nejaké kresby, keď som chodila na výtvarnú na strednej škole a brávala ma tam babička Méri na divadlo a za kultúrou všeobecne).

Môj manžel má rád funkcionalistické budovy, takže na fotení sme sa dohodli v priebehu 5 minút. Vlastne, na celej svadbe sme sa zhodli veľmi rýchlo a ani sme nemuseli robiť žiadne kompromisy.

Aký outfit si si vybrala ako svadobný? Jednoduchý, uvoľnený, presne taký, aký mám rada.

Čím ťa zaujali tvoje svadobné šaty? Aby som bola úprimná, šaty boli pre mňa síce dôležité, ale zase nie až tak, aby som chodila zo salónu do salónu, nejedla a nespávala z toho. Vybrala som ich hneď. Hlavné pre mňa bolo, že ako tak zodpovedali mojej predstave (boli jednoduché) a sadli mi ako uliate (viac ľudí sa ma dokonca pýtalo, či som ich mala šité na mieru).

A prečo ste mali obaja tenisky? Veľmi neradi plytváme a nakupujeme nepotrebné veci… Veci, o ktorých vieme, že by sme už nepoužili a nevyužili, takže aj z tohoto dôvodu sme celý koncept svadby pasovali do jednoduchého a minimalistického štýlu. Nechceli sme si kupovať veci, či už oblečenie alebo čosi iné, iba kvôli svadbe. No a čo s tým, že ja nemám, pretože nenosím lodičky a manžel zase poltopánky? Nič, resp. tenisky sú odpoveď! Tie nosíme aj po svadbe, stále a veselo, a nie je to iba ďalšia nepotrebná vec na dne šatníka.

Mali ste nádhernú výzdobu! Aká bola a čo boli jej hlavné charakteristiky? Ďakujem! Som veľmi rada, že sa nám výzdoba podarila a že pri vstupe do sály u niektorých vyvolala dokonca waw efekt. Ako som už spomínala, nemáme radi plytvanie, takže ani živých rezaných kvetov sme nechceli moc, i keď sú nádherné, príde nám to zbytočné, takže sme zvolili zlatú strednú cestu – mini vázičky s kvietkami, ktoré som po svadbe zviazala do kytíc a dala svadobným hosťom.

Hlavné charakteristiky našej výzdoby? Určite DIY (do it yourself), minimalizmus, jednoduchosť, čistota, netradičnosť. Inak, čo sa týka svadobného oznámenia, menoviek, menu a ostatných tiskovín, tak tie vymyslel a zabezpečil manžel, je na tieto veci veľmi šikovný. Vlastne je šikovný na všetko. 😊 Ak môžem, tak by som rada v rámci tejto otázky zmienila mojich rodičov, ktorí nám s celou organizáciou svadby a svadobnou výzdobou najviac pomohli.

Aký ste mali svoj prvý manželský tanec? Nacvičovali ste ho? A akú pieseň ste si vybrali? Manžel je DJ a hudbu na obrad a hostinu vyberal on. Čo sa týka hudobného vkusu, ten máme viac-menej rovnaký, takže my dvaja a mladšie osadenstvo sme bolo spokojné, pre starších sme mali radšej na pár hodín objednaného harmonikára.

Svadobný tanec sme absolútne neriešili, bola to jedna veľká improvizácia. Manžel nie je príliš na párované tancovanie a ja, i keď som 15 rokov tancovala, tak sa mi nechcelo to riešiť a nútiť ho. Pesničku vybral manžel a bola od Johny Casha. Inak, keby ste videli naše tanečné svadobné video, možno by ste otázku svadobný tanec vynechali (smiech).

Ale spomíname na to veľmi dobre a s úsmevom a pri každom ďalšom vzhliadnutí sa smejeme až do sĺz. Dokonca po našom „vystúpení“ za mnou dobehla moja najlepšia kamarátka a povedala, že ak bude mať niekedy zlú náladu alebo bude smutná, pustí si náš nezabudnuteľný tanec.

Čo boli pre teba a pre manžela tie najkrajšie momenty celého dňa? Všetky! Nedá sa povedať, že by jeden z momentov prevyšoval druhý. A i keď to bola malá svadba, cca 30 ľudí, bolo to krásne, úprimné, miestami dojemné k slzám a dokonalé, určite teda aspoň pre nás!

Viac fotografií zo svadby Marcelky a Jakuba:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme len to najlepšie do manželského života!


Komentáre

    Pridaj príspevok