Nevesta Martinka: „Veľa neviest tvrdí, že svadobný deň zbehol veľmi rýchlo, no nám nie. Užili sme si ho do sýtosti, okamih za okamihom.“

  • 6. jún 2017
  • Alžbeta Martišková
  • Jakub Čajko - CAJJAK

Romantické zásnuby v Paríži odštartovali prípravu svadby Martiny a Stana. Výzdoba sa niesla vo francúzskom štýle a netradične ju pripravoval nevestin otec. Martinka nám v rozhovore prezradila aj zopár tipov, ako úspešne zvládnuť plánovanie svadby a nezblázniť sa. Prajeme príjemné čítanie!

Kto je Martina a Stanko? Ako ste sa spoznali a neskôr zasnúbili? Sme spolu tri roky. Spoznali sme sa v práci a bola to láska na prvý pohľad. Obaja sme nastupovali ako noví zamestnanci na projekt, na ktorom sme mali aj spolupracovať. Na voľno-časovom stretnutí z práce sa to zlomilo. Kolegovia stretnutie veľmi rýchlo ukončili a my dvaja sme sa rozhodli, že tento večer ešte strávime spolu. Naše prvé rande bol piknik o pár dní v Sade Janka Kráľa. Preto sme aj pri svadobnom fotení zvolili tému piknik, aby sme si pripomenuli naše prvé rande.

Naše zásnuby prebehli po roku vzťahu v Paríži. Stanko nosil celý čas prstienok v batôžteku a čakal na tú správnu chvíľu. Kto bol v Paríži, ten vie, že o 22.00 hod. sa Eiffelova veža krásne rozsvieti a začne blikotať a trblietať sa, je to krásne romantické niekoľkominútové divadlo, ktoré nám Eiffelovka ponúka. Stanko na to počkal a ja v tom úžase, na ktorý sme čakali, som ani nevedela, kde sa pozerať skôr. S úplným pokojom jemu podobným sa ma opýtal, či sa stanem jeho manželkou.

Aby sme dodržiavali tradície, musel Stanko zavolať aj mojej mamičke a tatikovi a opýtať sa ich, či si ma teda môže vziať. Mamka však už spala a dozvedela sa to až ráno a rozospatý tatko rád súhlasil.

Čo bolo prvé, čo si po zásnubách ohľadom svadby spravila, vybavila? Napriek tomu, že bývame a žijeme v Bratislave, ani na chvíľku sme neuvažovali mať svadbu práve tu. Keďže som známa tým, že mám k svojmu rodnému mestu a k mojej rodine veľmi silný vzťah, bolo pre mňa veľmi dôležité mať svadbu doma v Košiciach. Nespomínam si úplne presne, čo bolo prvé, čo sme urobili po zásnubách, ale určite viem, že som si sadla nad papier a začala organizovať.

Môžem každej neveste odporučiť začať s prípravami čo najskôr a pekne si rozvrhnúť na každý mesiac niečo, čo si pripraví a zorganizuje. I keď sa aj mne veľa ľudí divilo, že začínam s prípravami rok pred svadbou, s odstupom času po svadbe viem určite zhodnotiť, že to bolo to najlepšie, čo som mohla urobiť. Taktiež je dôležité, aby nevesta čo najviac úloh v deň svadby delegovala na príbuzných, družičky alebo družbov a oboznámila ich s tým, čo majú na starosti.

Pred svadbou som počúvala strašidelné historky o tom, aká je svadba stresujúca, ako sa na nej nedá ani baviť, ani že sa nenajem, nenapijem a podobne. Ja osobne som vzor toho, že to tak nemusí byť. Toľko, čo sme sa natancovali na našej svadbe, sme s manželom predtým nikdy netancovali.

So svadobnou výzdobou ti nezvyčajne pomáhal ocino. Ako k tejto úlohe prišiel? Čo všetko ti na svadbu vyrobil? Pomáhala si mu? Čím sa inšpiroval? Musím pochváliť moju mamičku, ženíchovho tatka s rodinou a ako spomínate, aj môjho tatika. Aby sme nezabudli na zásluhy všetkých, bez ktorých by naša svadba nebola to, čo bola. Je totiž veľmi dôležité, keď máte takúto podporu ako sme ju mali my. Ženíchov tatko s rodinou nám od začiatku podali vždy pomocnú ruku a my sme vedeli, že sa máme o koho oprieť. Na svadbu sa postarali taktiež o výbornú domácu slivovičku do výslužiek pre hostí.

Moja mamička je osoba, na ktorú mám vždy úplné spoľahnutie. Keď sme potrebovali niečo vybaviť, či už na úradoch alebo niečo zistiť, vždy tu bola pre nás. Vybavila nám aj termín svadby na fare, celý rok zbierala doma do komôrky alkoholické nápoje na svadbu aj nealko, postarala sa nám o koláčiky a veľa iných vecí. A to len preto, aby sme s tým my nemali starosti. Taktiež sa postarala o výborné dvojdňové posedenie a chutné pohostenie mojej svokry a svorka s rodinou, keďže naši rodičia sa pred svadbou osobne nepoznali.

Môj tatko je veľmi zručný umelec s veľkou fantáziou a talentom. Preto som od začiatku vedela, že bude mojou pravou rukou pri výzdobe a výbere témy našej svadby. Rozhodli sme sa nepreháňať to a vsadiť na eleganciu a jednoduchosť, ale s krásnymi doplnkami. Veľa inšpirácii sme našli aj na vašej stránke, no keďže môj tatik má neskutočnú fantáziu, vedela som, že nám vymyslí a vyrobí krásne doplnky.

Ako som spomínala, na svadobné fotenie sme zvolili tému nášho prvého rande, a to piknik, na svadbu sme preto zvolili tému našich zásnub, a tým bol Paríž. Výzdobu sme ladili do bielo/ružovo/zlatých farieb. Naši hostia sedeli pri 7 stoloch. Hlavný stôl sa nazýval symbolicky – Eiffel Tower, bol tam aj stôl Notre-Dame, Versailles, Louvre, Disneyland, Moulin Rouge, Champs-Élysées. Keďže sme výzdobu chceli elegantnú a pritom jemnú, bolo dôležité dať tomu nejakú dušu, a tou bol náš zasadací poriadok.

Celý nám ho vyrobil tatik, a to na štýl krásneho Versailles-kého rámu. Jednou z ďalších úloh bolo vyrobiť zlaté a ružové stužky na servítky na stôl, stužky na fľaštičky na výslužku, svadobné pierka pre hostí, zlaté rámiky na stoly na označenie stolov, vyzdobil nám auto a vyrobil nám aj nádhernú krabičku, do ktorej družičky zbierali po gratuláciách dary a blahoželania. Bolo to krásne obdobie príprav a plánovania, keď všetci vaši blízky žijú vašou svadbou. Nakupujú si šaty, obleky a pripravujú sa na váš, no aj na ich veľký deň. Pretože, bez rodičov by sme tu spolu takto nestáli.

Aká cesta viedla k tvojim svadobným šatám? Bola to veľmi rýchla cesta. Priznám sa, svadobné šaty ma zaujímajú o čosi menej ako ostatné nevesty. Moja predstava bola jednoznačná. Chcela som mať snehobiele šaty ako princezná. Ale to len z dôvodu, že takýto typ šiat si už človek na seba oblečie málokedy. Rozhodla som sa jednoznačne pre požičanie svadobných šiat zo salóna, aby som sa nemusela starať o nič navyše.

Moje svadobné šaty boli hneď prvé a tie som si aj vybrala, i keď som vyskúšala ešte niekoľko šiat. Najviac mi však v pamäti utkvelo, keď mi šaty prišla schváliť moja mamka a bola dojatá. Svadobné šaty som mala zarezervované rok dopredu a našťastie, nie som človek, čo mení názory a ostali mojimi až do svadby.

Podieľal sa na svadobných prípravách aj ženích? Aby som manžela prípravami príliš nezaťažovala, snažila som sa veci vymýšľať ja a jemu ich dávať na schválenie alebo nájdenie kompromisu. Svadobné prípravy zvládal veľmi dobre. Rád sa zúčastnil všetkých záležitostí, ale organizáciu a plánovanie nechal na mňa. Dva dni pred svadbou sme spolu nosili alkoholické nápoje, nealko, a všetko potrebné na hotel, kde sa konala hostina, deň pred svadbou sa spolu s jeho bratom staral aj o prepravu koláčov a výslužiek na hostinu. S manželom sme sa totiž dohodli tak, že v deň svadby nebudeme robiť už doslova nič. A tak sa aj stalo.

Na čom si si počas svadobných príprav dala najviac záležať? Keďže manžel nepochádza z Košíc, mali sme veľa mimo-košických hostí. Bolo pre mňa dôležité vybrať im dobré ubytovanie a zorganizovať to tak, aby mali čo najväčšie pohodlie. Manželovi sa však najviac páčilo ochutnávanie koláčikov. Ale dôležité je samozrejme aj dobré jedlo, vínko a usadenie hostí, ktoré na svadbe môže narobiť veľa nepríjemnosti. Zasadací poriadok som robila asi najdlhšie, ale oplatilo sa.

Ako prebiehal svadobný deň? Veľa neviest tvrdí, že svadobný deň zbehol veľmi rýchlo, no nám nie. Užili sme si ho do sýtosti, okamih za okamihom. Noc pred svadbou sme strávili oddelene, ja som sa zobudila doma, dala som si raňajky s mamkou a bratom, mamka urobila občerstvenie a vybrali sme sa na hotel. Tam sme poobzerali ako idú prípravy sály, postretávali sme hostí a začali sme sa pripravovať.

Ženích bol na inom hoteli v centre mesta spolu s ostatnými hosťami. Boli sa prejsť po centre, poobzerať si Košice, dať si obed na letných teraskách. Hodinku pred obradom sa len obliekol a prešiel pešo do mesta. Náš svadobný deň bol vlastne taký relax. Po obrade sme si urobili pár fotiek s rodinou pri kostole a presunuli sme sa na hostinu. Tam už to prebiehalo tak klasicky. Ráno sme sa ešte postretávali s hosťami a pozabávali sme sa na zážitkoch z predošlého dňa.

Veľa neviest si už neobjednáva kameramana, ale iba fotografa. Čítala som, že so svojim kameramanom si bola spokojná. Čo je pre teba najväčším prínosom kameramana na svadbe? Aj teraz niekedy premýšľam, ako môže niekto na svadbe vynechať kameramana. Naše svadobné video som už videla asi 100-krát. Veľmi radi ho pozerajú aj v našej rodine. Je to niečo, čo vám určite aj po rokoch presne priblíži atmosféru toho dňa. Keď si to video pozerám, mám stále úsmev na perách. Všetci predsa zostarneme, zmeníme sa alebo odídeme a mať takéto video je niečo, čo vás podľa mňa môže rozradostiť pri spomienkach aj po rokoch, keď človek už dávno zabudol na všelijaké detaily.

Bez čoho si svoj svadobný deň spätne nevieš predstaviť? Alebo naopak, čo sa ti zdá trochu zbytočné a už by si to do svadby nezapojila? Svadobný deň si neviem predstaviť bez našich hostí. To, že sme mohli mať na svadbe moje babky, dedka a manželovho starkého, bolo pre nás veľmi dôležité a veľmi si to vážime, že sa mohli zabávať na našej svadbe a užiť si to v zdravíčku. Taktiež nič nenahradí na svadbe ten pocit, keď vidíte svojich hrdých a šťastných rodičov. Nič nie je dôležitejšie a krajšie, ako keď sa môže stretnúť celá rodina. Našu svadbu by som určite chcela presne takú aká bola. Nič by som nemenila a nič nebolo ani zbytočné.

Dodržiavali ste aj svadobné tradície? Ktoré ste nevynechali? Osobne zastávam názor, že svadba má byť samozrejme aj o tradíciách. Snažili sme sa mať na svadbe tie základné, ktoré na východnom Slovensku máme. Nevynechali sme rozbíjanie taniera, prenesenie nevesty cez prah, jedenie polievky z jedného taniera, čepčenie nevesty o polnoci ľudovým súborom a tradičný redový tanec. Vynechali sme starejšieho, to u nás veľmi nie je zvykom, rôzne hry a aktivity, únos nevesty a taktiež sme nemali odpytovanie.

Na svadbe sme mali formou hry iba manželský kvíz, aj to len preto, že nám to pripravili tajne priatelia, ale bolo to zábavné. Deň svadby sme sa snažili mať uvoľnený, plný oddychu a radosti, preto sme si nedávali veľa aktivít. Vynechali sme aj fotografovanie párových fotiek. Naši rodičia sa stretli pár dní predtým u nás doma a s manželom sme sa chceli prvýkrát v deň svadby vidieť až pred oltárom, čo nám aj vyšlo a bolo to krásne.

Nastali na svadbe aj nejaké vtipné okamihy? Medzi vtipné okamihy určite patril príchod do kostola. Počas tejto cesty sme zažili veľa vtipných udalostí, zasekol sa nám volant, ja v obrovských šatách som sa pod volantom snažila odblokovať zámok, keď sme dorazili k nám domov, len sme si rýchlo štrngli. Mamka mi pekne zapriala, ale na žiadne veľké slová nebol veru čas. Každý utekal svojím smerom do áut. Šoféra nám robil veľmi dobrý priateľ, ale ten, keďže sme to časovo plánovali inak, nebol ešte na svadbu pripravený.

Takže sme mali také malé zhony. Šofér, ktorý sa asi za 10 minút stihol osprchovať aj obliecť, išiel po nás vrchnou cestou, my sme išli s tatikom za ním spodnou cestou, a tak sme si trošku pobehali v tých obrovských šatách po sídlisku. Tatko s mojou kyticou mu mával a ľudia na ulici mu ukazovali, že naspäť, nevesta je na druhej strane. Do kostola sme išli veľmi, veľmi rýchlo. Po ceste na nás trúbili a priali nám okoloidúce autá a podobne. Bol to krásny zážitok a pre mňa veľmi komický, mala som slzy smiechu veru na krajíčku. Dodnes vlastne neviem, ako sme to všetko za pol hodinu stihli.

Aký bol najkrajší okamih celého svadobného dňa? Pre mňa bolo najkrajších okamihov viacero. Medzi ne patrí aj „obyčajné“ svadobné ráno s mamkou a bratom, a pritom bolo pre mňa tak neobyčajné. Ale určite bolo veľmi dojemné, keď som videla našich dojatých rodičov a dedkov a babky so slzami na krajíčku, pri príchode nevesty k oltáru, novomanželský tanec a taktiež rodičovský tanec bol krásny. S manželom sme v tento deň mali taktiež veľa romantických a krásnych okamihov, ale nedá sa mi vyzdvihnúť jeden. Tento deň s mojím manželom viem prosto opísať iba jedným slovom, a to: šťastie.

Viac fotografií zo svadby Martiny a Stana:

Martinke ďakujeme za rozhovor a prajeme večné manželské šťastie!


Komentáre

    Pridaj príspevok