Nevesta Nika: „Najkrajšie bolo pre mňa to, ako sme sa s manželom na všetkom zhodli…“

  • 16. máj 2017
  • Alžbeta Martišková
  • Veronica photography

Tento krásny mladý pár je spolu už viac ako 8 rokov a príbeh ich svadby sa začal nádhernými a originálnymi zásnubami. Organizovať svadbu pre 150 hostí počas štátnicových stresov a písania diplomovky je určite náročné, ale podarilo sa. A dnes sa môžeme pokochať krásnymi fotografiami Igora a Niky z ich vintage svadby.

Ste spolu už viac ako 7 rokov, aký je váš vzťah a ako sa vám podarilo byť spolu tak dlho? No vlastne, sme spolu už cez 8 rokov, ale manžel mi po svadbe povedal, že on má už nové "počítadlo". Čiže sme momentálne pol roka ako manželia. Náš vzťah je krásny a po svadbe je to ešte krajšie, veď konečne môžeme byť spolu každý deň, spolu sa zobúdzať a hlavne, stále sa teším domov z práce k môjmu manželovi.

Ale späť k tomu, ako sme spolu tak dlho vydržali. Určite to nebolo také ľahké. Asi 5 rokov som strávila na internáte, najprv na strednej a potom na vysokej škole. Každý deň sme si volali, víkendy sme trávili spolu najviac, ako sa dalo. Skoro vôbec sme sa nehádali a aj keď sa už niekedy stalo, tak to bolo len na maličkostiach, ktoré sme si vyrozprávali a bolo dobre. Postupne sme spoznali aj svoje rodiny a ja som si už nevedela predstaviť život s niekým iným. Máme spoločné záujmy. Bavia nás rovnaké športy, turistika, hudba a ako som si všimla pred svadbou, tak aj výroba väčšiny vecí na svadbu (oznámenia, poháre, krabičky, vešiaky, tabuľky, menovky, motýlik, pierka atď.).

Ako ste sa zasnúbili? Boli sme na rodinnej dovolenke v Chorvátsku na ostrove Rab, ktorý je známy ako ostrov slnka, piesku, mora a krásy. Išli sme s budúcimi svokrovcami a švagrinkami. Vôbec nič som netušila a pravdu povediac, ani som to nečakala. Väčšinou sme chodili všetci všade spolu, ale v jeden krásny teplý večer sme sa vybrali iba my dvaja na prechádzku. Prechádzali sme sa uličkami, jedli zmrzlinu, rozprávali sa, smiali. Celú cestu sme sa fotili. Nič na tom mi neprišlo podozrivé. Manžel možno ani sám netušil, ako to urobí, ale nakoniec to vymyslel dobre. Keďže ja som sa chcela všade fotiť, tak som mu možno aj pomohla.

Počas prechádzky sme objavili akési staré hradby, po ktorých viedli schody až úplne hore, kde bol krásny výhľad na celé mesto, ostrov a more. Vychutnávali sme si ten výhľad, teplý vánok, ticho a to, že sme tam sami. Samozrejme, zase som sa chcela fotiť. V tom sa manžel začal akosi vrtieť, podal mi mobil nech nás vyfotím ja, pritom vlastne vyberal krabičku z vrecka a hlavne sa bál, aby mu v tej tme nevypadla … pomaly ju otvoril postavil sa oproti mne, aby sme sa mohli sfotiť.

Odfotila som nás a hneď som išla pozrieť na fotku. Pozerám a tam sme my dvaja a medzi nami krabička s krásnym prsteňom. Ostala som stáť s otvorenými ústami, úplne prekvapená a dojatá od šťastia. Hneď som dala mobil nabok. A predo mnou kľačal muž môjho srdca a opýtal sa ma, či si ho vezmem. Samozrejme, moja odpoveď bola ÁNO.

Keď si teraz spätne spomínaš na obdobie príprav svadby, ako to vnímaš? Čo bolo pre teba na tom období najkrajšie a čo najťažšie? Celé obdobie prípravy svadby bolo krásne. Ale ubehlo rýchlo :-(. Keďže som sa v tom období učila na štátnice, každá minúta strávená inak ako učením bola pre mňa neskutočným odreagovaním. Aj pri písaní diplomovky som sa neraz pristihla, ako si pozerám albumy a hľadám inšpirácie na "mojej svadbe".

Najkrajšie bolo pre mňa to, ako sme sa s manželom na všetkom zhodli, keďže to je naša svadba, tak som chcela, aby sa to páčilo aj jemu. Veľa vecí sme si vyrábali sami, a to bolo na tom to najkrajšie, že to bolo naše a presne také, aké sme chceli. A najťažšie? Asi zasadací poriadok :-). Mali sme cca 150 ľudí, bolo dosť ťažké uložiť ich tak, aby bol každý spokojný.

Akú si mala predstavu o svadbe? Aký typ svadby vás dvoch vystihoval? Moja predstava bola taká: veľká svadba s celou rodinou a priateľmi a aby bola vo vintage štýle alebo, aby sa mu aspoň približovala. Najprv bolo ťažké všetko skombinovať a do poslednej chvíle som nevedela, či výzdoba vôbec bude taká, aká bola. Ale nakoniec sa podarilo všetko zohnať a boli sme veľmi spokojní. Sami sme si vyrábali oznámenia, poháre, pierka, menovky, motýlika a všetko bolo v tomto štýle, dúfala som, že aj cateringová spoločnosť, ktorú sme mali, zoženie výzdobu takú akú som chcela, aby všetko spolu pekne ladilo. 

Ako si vyberala svadobné šaty a aké u teba vyhrali? Dátum svadby sme mali rovnaký, aký mali moji rodičia. Moja mamka mala šaty s dlhým krajkovým rukávom a dlhý závoj. Takže som sa toho držala aj ja. Keď už máme rovnaký dátum, tak chcem mať aj podobné šaty. Čiže som hľadala len také. Ale na druhej strane, ani som nemala veľmi na výber, lebo v salónoch bolo málo šiat s rukávmi. Prvé, ktoré som si vyskúšala, som nakoniec aj kúpila. Skúšala som samozrejme aj iné šaty, ale stále ma to ťahalo k tým prvým.

Ako ste si svoj deň naplánovali? Kedy si vstávala a čo ťa ráno čakalo? Svadobný deň som si začala plánovať, až keď som sa prvýkrát stretla s fotografkou a začala sa ma pýtať na harmonogram, kedy má prísť ku mne a kedy ku ženíchovi, atď. A mňa tým vtedy dosť prekvapila, lebo ja som nemala ešte ani predstavu, že čo, ako, kedy. Čiže s ňou som si urobila nejaký náčrt svadobného dňa a doma som si to ešte doladila.

Rozdelila som úlohy aj družičkám a družbom, aby som toho mala čo najmenej na svojej hlave a aby som si mohla svadobný deň naplno užiť. Nevstávala som skoro, asi o 7:30, naraňajkovala som sa, vypila kávičku a už ma v izbe čakali kaderníčka a kozmetička. Všetko prebiehalo úplne v pohode, bez stresu, ani som nemala pocit, že sa vydávam ja, ale že som iba hosť na nejakej svadbe.

Boli vo svadobný deň aj prekvapujúce momenty? A ktoré chvíle ti priniesli slzičky šťastia a dojatia do očí? Samotným prekvapením pre mňa bolo to, ako sme sa s manželom prvýkrát videli. Bolo to presne tak, ako som si stále predstavovala, ale nikomu som o tom nehovorila. Asi som na to aj zabudla. Počas svadobného dňa som nad tým ani neuvažovala a v konečnom dôsledku som bola sama prekvapená… Môj ženích na mňa čakal vonku pred domom, kde máme na ulici krásnu gaštanovú alej a ja som prišla pomaličky odzadu a otočila som si ho k sebe. V tomto momente sme sa obaja neubránili slzičkám. 

Ďalším prekvapením pre mňa bolo, že som si od svadobčanov prosila jednu bielu ružičku namiesto kytíc a fakt, až na pár, možno do desať hostí, mali všetci krásne biele ružičky, ktoré som si aj usušila na pamiatku. Slzičky sa mi tlačili do oči hlavne pri gratuláciách, keď ma objímali najbližší. Myslela som že budem plakať celú svadbu, lebo plačem pri filmoch, svadbách, oslavách ale ani neviem ako sa mi podarilo neplakať a užívať si celý svadobný deň úplne v pohode. A stále s úsmevom na perách.

Viac fotografií zo svadby Niky a Igora:

Martine ďakujeme za rozhovor a prajeme len to najlepšie!

Komentáre

    Pridaj príspevok

    Svadba a koronavírus - aktuálne opatrenia

    Aktuálne podmienky pre svadby platné od 1.1.2021:

    • na sobáši sa môže zúčastniť iba 6 osôb
    • obmedzenie 6 osôb platí pre interiér aj exteriér
    • svadobná hostina je naďalej zakázaná

    Viac informácií prinášame v priebežne aktualizovanom článku o opatreniach a obmedzeniach pre svadby v roku 2021.

    Prečítajte si tiež aktuálnu diskusiu: Svadba 2021 - sú tu budúcoročné nevesty?

    Najčítanejšie články
    Výročia svadby – ako sa nazývajú a aká symbolika sa v nich ukrýva?
    Výročia svadby – ako sa nazývajú a aká symbolika sa v nich ukrýva?
    Svadba a korona: Aktuálne podmienky pre svadby v roku 2021
    Svadba a korona: Aktuálne podmienky pre svadby v roku 2021
    17 svadobných tradícií vo svete, ktoré vás pravdepodobne prekvapia
    17 svadobných tradícií vo svete, ktoré vás pravdepodobne prekvapia
    Všetko, čo potrebujete vedieť o zmene dokladov po svadbe
    Všetko, čo potrebujete vedieť o zmene dokladov po svadbe
    Svadobný makeup: Vďaka týmto tipom ti vydrží celý deň
    Svadobný makeup: Vďaka týmto tipom ti vydrží celý deň
    12 najväčších partnerských zhôd podľa zverokruhu
    12 najväčších partnerských zhôd podľa zverokruhu