Nevesta Romana: „Svadbu sme mali v utorok, aby sme mohli vo štvrtok pokračovať v oslavách s kamarátmi na festivale.“

Pred pár dňami zahltilo sociálne siete, a dokonca aj stránku jedného rádia video zo svadby Romany a Maťa s tancom, ktorý si pripravili družbovia so ženíchom pre nevestu. Nevestu Romanku sme vyspovedali a prezradila nám napríklad aj to, že svadba v utorok má svoje výhody…

Ako ste sa vy dvaja spoznali? Spoznali sme sa v práci, Maťko je môj kolega. Najskôr som si ho vôbec nevšímala a ani som ho v podstate neregistrovala. Potom sme sa nejako cez pracovné veci dostali k sebe a tam to začalo. Trávili sme spolu v podstate všetok voľný čas a po pár mesiacoch sme pochopili, že my spolu proste musíme byť.

Ja som si síce myslela, že som ho zbalila a aké to boli všetko super náhody, čo sa nám diali pri stretnutiach a tak…, až kým mi v svadobný deň nepovedal, že on to mal vlastne všetko naplánované a žiadne náhody sa nediali. 🙂

Ako dlho ste s Maťom spolu? A kedy a kde prišla otázka: Vezmeš si ma? Sme spolu 2 roky, v čase svadby takmer na pár dní presne. O svadbe sme sa začali rozprávať v podstate po pár mesiacoch vzťahu. Prišlo nám to také prirodzené, že chceme byť spolu, že chceme byť rodina.

Otázka, či si ho vezmem, padla asi po trištvrte roku a dosť nezvyčajne. Keďže sme sa o tom už predtým rozprávali, vedela som, že sa niečo chystá. Bola som hrozne nedočkavá a tak to na mňa vybalil v aute. Potom som sa dozvedela, že to mal nachystané úplne inak, ale párkrát som mu to nechtiac prekazila, tak to spravil na mieste, kde som to už nemala ako pokaziť. Napriek nie celkom zvyčajnému miestu to bolo nádherné a také viac „naše“ ako všetky romantické prekvapenia.

Musím povedať, že vaše fotky z predsvadobného fotenia napovedajú, že nie ste úplne normálny pár. Čo vás vystihuje?

Keď sme začali pozerať inšpirácie na predsvadobné fotky, mali sme v tom jasno. Nie sme úplne romantické typy, čiže žiadne tutu sukne, žiadne girlandy s nápisom „save the date“ a podobne.

Chceli sme opäť niečo, v čom bude vidieť, akí sme. Tak sme sa poobliekali do vecí, ktoré sú pre nás najtypickejšie a najpohodlnejšie, pripla som si závoj, aby bola svadobná téma vystihnutá, a manželia Žitnanskí nám k tomu našli dokonalý priestor. A čo nás vystihuje? Sme skrátka trošku šialený pár, čo si chce robiť veci po svojom a tak, ako to práve cíti.

Ako ste zapasovali vaše osobnosti do svadby? Čo bolo na svadbe typické pre vás dvoch? Veľa vecí sme si urobili inak – tak, ako sme chceli my. Hlavne sme chceli, aby to bol pohodový deň a aby sme si ho čo najviac užili a nemuseli sa nikam naháňať.

Neviem, či to tak vnímali aj hostia, ale celé prípravy, celý deň, obrad aj hostinu sme si prispôsobili podľa seba. Bolo to hlavne v maličkostiach, ktoré si možno ani nevšimli.

Ale čo bolo úplne typické pre našu svadbu? Úsmev. Celý deň sme sa smiali. Všetci. Pri prípravách, v kostole, na hostine, všade. Nakoniec, je to vidno na všetkých fotkách a na videu.

Chceli sme, aby svadba bola trošku iná ako ostatné. Od začiatku sme vedeli, že nechceme svadbu v ani jeden typický deň, ani v piatok, ani v sobotu. Dali sme si ju na utorok, aby sme mohli vo štvrtok pokračovať s oslavami s kamarátmi na festivale. Všetci sa náš pýtali, prečo v utorok. A my sme všetkým odpovedali, a prečo nie?

Na fotkách som si všimla, že si mamine napísala list. Prečo si ho písala, čo v ňom bolo a aké boli reakcie? A čo si pripravila pre ženícha? Tak isto ako ja, tak aj môj manžel, sme sa chceli poďakovať rodičom za všetko, čo pre nás urobili a chceli sme, aby im niečo ostalo ako pamiatka. Nie, nechceli sme drevené srdcia s vyrytým nápisom, ktorý je všade rovnaký. Malo to byť niečo osobnejšie. Preto sme napísali listy a dali im darčeky na pamiatku. Každému ten "jeho".

Popravde, si veľmi nepamätám, čo som mamine písala, keďže to išlo na papier prirodzene tak, ako som to vtedy cítila. Opísala som jej spoločné situácie, vyjadrila lásku a poďakovala. Mamina si poplakala a bola veľmi šťastná.

Manželovi som takisto napísala list a dala mu posledný darček ako slobodnému mužovi. Áno, viem, že to má byť košeľa, ale to by sme neboli my, aby sme si nevymysleli niečo iné. A aj toho som rozplakala.

Družbov ste krásne zladili. Prezradíš čím presne? Obaja máme radi komixy a vedela som, že Maťkovi kamoši tiež, tak som dostala nápad, aby dal družbom komixové ponožky. Dostali ich na rozlúčke so slobodou ako súčasť darčeka.

Keďže môj manžel vlastní e-shop Gentlemen´s s pánskymi doplnkami, dosť si na tieto veci potrpí a chcel, aby aj družbovia vyzerali v deň svadby dobre a boli zladení. Dal im špeciálne na túto príležitosť vyrobiť motýlikov aj s kapesníčkom. Tie dostali v deň svadby pri prípravách. Seklo im to, však?

Boli naozaj veľmi podarení. Ale zdá sa mi, že aj oni si pripravili niečo pre vás… Odkedy sme začali plánovať svadbu, vravela som manželovi, že by si mohol niečo nacvičiť na svadbu s chalanmi, že by sa mi to páčilo. Vždy ma odbil so slovami, že „s hentými nemehlami sa nedá nič nacvičiť, lebo si nevedia kúpiť ani normálnu košeľu na svadbu“. No a potom prišlo toto.

Kamarátka im urobila choreografiu a mesiac tajne nacvičovali spoločný tanec na našu obľúbenú pesničku. Ja som vôbec nič netušila, a o to viac som bola prekvapená. Bolo to jednoducho super! Hostia kričali, povzbudzovali, bavili sa, naše kamarátky plakali, a všetkým sa to veľmi páčilo. Bolo to naozaj neskutočné. Doteraz na to spomínam a určite budem do konca života.

<<youtube code="gk2351CV6rE">>

A čo vaša pieseň na prvý manželský tanec. Akú ste si vybrali? Bola to pieseň Ľúbim ťa od Miška Dočolomanského.

Kedy počas svadobného dňa si mala momenty najväčšieho dojatia a sĺz? Prvý moment bol, keď som dávala mamine darček a videla som reakciu. Ďalší prišiel, keď som bola už prichystaná a prišiel pre mňa ocino, že ideme do kostola. A v kostole asi nonstop.

Keď začala hrať hudba, stála som a čakala, kým ma môj drahý uvidí a kým uvidím ja jeho. Tešila som sa na tento okamih, lebo sme sa chceli vidieť až v kostole. Keď som videla, ako plače pri oltári, mala som slzy na krajíčku aj ja. Nikoho iného som vtedy nevnímala. Bol to pre mňa ten najkrajší moment z celého svadobného dňa.

Viac fotografií zo svadby Romany a Maťa:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko len to naj do spoločného života!

---