Nevesta Anetka: „Chceli sme byť obklopení prírodou a mať obrad vonku. Niečo bohémske, rustikálne, ľudové.“

  • 4. dec 2018
  • Alžbeta Kovárová
  • Jovana Rakezić

Ľudová tematika je stále v kurze a učarovala aj neveste Anetke. Porozprávala nám o kľukatej ceste k svojím krásnym originálnym šatám, o tom, ako zvládla svadbu s malým bábätkom a aj o tých najkrajších momentoch, pri ktorých jej ušla aj nejaká tá slzička…

Kto sú A a Z? Čo ich spája a najlepšie vystihuje? Sme Aneta a Zdeněk, plní protikladov, introvertná Slovenka a temperamentný Čech, ktorých cesty sa skrížili v Srbsku. Aj po deviatich rokoch, akoby to bolo len včera. Sme kočovníci s vidinou domova. Keď sme spolu, sme lepší ľudia. Navzájom sa učíme a poučujeme.

Ako ste sa zasnúbili? Prsteň som si našla na túre na slovensko-poľsko-ukrajinskom trojmedzí, keď mi vypadol do lona z desiatového balíčka. Skoro ako z amerického romantického filmu, keď sa vyvolená dávi prsteňom, ktorý vypila spolu so šampanským. 😀

Akú ste si vysnívali svadbu? Čo boli tie hlavné veci, ktoré mala svadba spĺňať? Chceli sme byť obklopení prírodou a mať obrad vonku. Niečo bohémske, rustikálne, napokon sa z toho vykryštalizovala ľudová téma. Okrem toho sme trvali na živej hudbe – kapele. Ja som nikdy netúžila po veľkej svadbe, hoci sme pri nej aj tak skončili, aby sa hentí a tamtí neurazili, že sme ich nepozvali (hrozný prežitok, čo ešte stále máta nevesty), dôležité pre mňa boli krásne šaty a dobré jedlo.

Aké si mala svadobné šaty a prečo? Moja cesta k svadobným šatám bola trochu kľukatá. Na tie pravé som natrafila až 2 mesiace pred svadbou. Niežeby som výber nechávala na poslednú chvíľu, práve naopak, veď je to tá najpríjemnejšia časť svadobných príprav. Najprv som obehla pár vytipovaných svadobných salónov, aby som si ujasnila, aké strihy sa hodia k mojej postave, a objavila som nádherné úzke šaty La Sposa.

Keď som sa však onedlho nato dozvedela, že som tehotná, túto možnosť som zavrhla. Hľadanie pokračovalo v Macedónsku, kde už nejakú dobu pobývame. V Macedónsku nie sú rozšírené požičovne svadobných šiat, šaty sa tu buď kupujú alebo nechávajú šiť na mieru. V ateliéri renomovanej skopskej dizajnérky som sa zamilovala do nevšedných vílovských šiat, ktoré akoby ma dopĺňali. Čo viac si priať? No do svadby zostávalo ešte 9 mesiacov, čo len podporovalo moju chronickú nerozhodnosť.

Nehľadala som už síce iné šaty, no ONY si ma aj tak našli. Už dlho sledujem tvorbu talentovanej slovenskej návrhárky Jarky Wurll Kocanovej a vždy som si vravela, že by som sa chcela vydávať v jej šatách. No ako na potvoru ma pri plánovaní svadby z jej ponuky nič nechytilo za srdce. Spomínané 2 mesiace pred svadbou však predstavila novú vyšívanú kolekciu inšpirovanú slovenským folklórom a ja som sa nechala uniesť šatami, ktoré zanôtili tak akurát ľudovo do našej svadobnej témy.

Vravela som si, že si ich objednám len tak na skúšku, ale bola to láska. Decentný strih, úzky pás, červená výšivka, polonahý čipkovaný chrbát a dlhá romantická vlečka. Manžel tvrdí, že som si vybrala dobre.  K šatám nesmel chýbať veniec z lúčnych kvetov a strapatý vrkoč. Neskôr som sa prezliekla do čipkovanej blúzy a dlhej sukne s čičmianskym vzorom, ktorú som si dala ušiť špeciálne na túto príležitosť.

Aký priestor na svadbu ste si vybrali a v čom boli jeho výhody a možno aj nevýhody? Hľadali sme miesto mimo civilizácie, vkusne zasadené do okolitej prírody. Keď sme napokon zohľadnili kapacitu, kuchyňu, dojazdnosť, možnosti ubytovania a hromadu ďalších požiadaviek, zostali nám dvaja favoriti. Hotel Marlene za Oščadnicou si nás získal na plnej čiare sympatickým prístupom majiteľky, ktorá nič nepovažuje za nemožné.

Hotel disponuje aj krásnym dreveným výklenkom s výhľadom na kysucké lesy, ktorý je skvelou voľbou pre sobáš v exteriéri. Jedinou nevýhodou bola možnosť zdobenia priestorov až v neskorých dopoludňajších hodinách v deň svadby, hoci som pôvodne dúfala, že to budem mať z krku už deň vopred. Keďže som si chcela všetko zariadiť sama, bola som trochu pod časovým tlakom. Takže rada pre nevesty: zverte radšej výzdobu do rúk niekomu inému.

Aké je to mať svadbu a popri tom malé bábo? Dalo sa to zvládnuť a aj si to užiť? Vydávať sa s bábätkom je v istom zmysle oslobodzujúce. Namiesto toho, aby som si robila ťažkú hlavu zo svadobných príprav, som len dúfala, aby to čo najlepšie zvládla moja maličká. A ona akoby tušila, že máme pred sebou dôležitý deň.

Bola zlatá, zvedavá a za celý deň toho naspala dvakrát viac ako zvyčajne. Na stráži sme sa striedali s najbližšími členmi rodiny. Mám síce pocit, že som s ňou v izbe strávila viac času ako v sále so svadobnými hosťami, ale zato som každú chvíľu pri tanci a medzi nimi prežívala o to intenzívnejšie. 

Aké boli najkrajšie chvíle svadobného dňa? Celý svadobný deň bol poskladaný z čriepkov krásnych momentov, spomeniem preto tie najdojímavejšie, pri ktorých mi ukvapla aj nejaká tá slza. Prvým z nich bol improvizovaný príhovor môjho už novomanžela, ktorý ma rozplakal svojím chválospevom na moju osobu.

Druhým bolo pôsobivé čepčenie v podaní lokálnych oščadnických čepčíc, ktoré bolo veľmi emotívnym zážitkom pre viacerých prítomných. Práve zadržiavané slzy môžu za to, že sa na fotkách z čepčenia tvárim tak kyslo. Asi som dala definitívne zbohom svojmu slobodnému bezdetnému životu :D.

Viac fotografií zo svadby Anetky a Zdeňka:

CELÝ SVADOBNÝ ALBUM A ZOZNAM DODÁVATEĽOV
Kompletný album

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko len to najlepšie!


Komentáre

    Pridaj príspevok