Nevesta Lucka: „Keď sme sa v piatok 13-teho zasnúbili, tak sme sa v piatok 13-teho aj vzali.“

  • 27. mar 2018
  • Alžbeta Kovárová
  • Peter Azor ZV

Lucka a Riško. Zasnúbili sa v piatok trinásteho medzi vzorkami podláh a dverí, svadbu si naplánovali tiež na piatok trinásteho, obrad sa konal napriek októbrovému dátumu vonku, vynechali tradície a portréty fotili v Tatrách. Nebola to obyčajná svadba, bola taká ich… A o to presne ide.

Ako ste začali plánovanie svadby? Boli na začiatku rozprávkové zásnuby? Či boli také "vaše"? Zásnuby boli naozaj také "naše". Niekedy v októbri či novembri som poslala vtedy ešte frajerovi foto prsteňa. Blížili sa Vianoce, tak som si vybrala vianočný darček. Ale frajer to pochopil ako výzvu k zásnubám a na to, že sa ženiť nikdy nechcel, sa toho celkom chytil.  Ako mi neskôr povedal, o ruku ma chcel požiadať na Vianoce, pretože vie, ako mám tieto sviatky rada. Prsteň ale nestihol prísť, takže sa to odložilo na neurčito a dobre sa aj stalo, pretože celý Štedrý večer mu pípali na mobile zásnuby našich spriatelených párov.

Takto sme nepadli do jedného vreca s nimi. A kedy sa to teda stalo? V piatok, 13.1.2017. Bola som v práci, on prišiel za mnou rovno z práce, čiže v montérkach. Ešte sa ho pýtam, že načo má kolenačky, keď už nič také nebude robiť. Pili sme kávu, ja som čakala na dôležitý hovor z potenciálnej práce, či ma pozývajú na pohovor. Nakoniec zavolali, pozvali ma. Celá šťastná som pobehovala po predajni, samozrejme mi zagratuloval a tešil sa so mnou a vtedy to prišlo.

Keď už mám taký šťastný piatok 13-teho, tak aj on chcel k tomu ešte prispieť, kľakol si v tých kolenačkách a hovoril, ako ma veľmi ľúbi a či chcem byť jeho ženou. Takže takto, uprostred dverí a podláh (ktoré som predávala), za pracovným stolom, sa mu triasol hlas, ruky a srdce mu bilo ako zvon, ma požiadal o ruku. Nebolo to romantické, ani ako z rozprávky, ale nemenila by som nič, pretože dôležití sme boli my dvaja.

Akú si mala predstavu o svojej svadbe? A podarilo sa ti ju splniť? Čo sa týka plánovania a predstáv, ja som sa nikdy nechcela vydávať, preto som žiadne predstavy nemala. Vďaka Bohu za stránku mojasvadba.sk, kde som sa veľa dozvedela, a veľmi mi pomohla. Ani už neviem, ako som sa na ňu dostala. Každopádne, primárne bolo stanoviť si termín.

Podpichla som frajera, či vie, že teraz sa musíme zobrať do roka a do dňa. A on, že to je dosť času. Začal listovať v kalendári a hovorí, že keď sme sa v piatok 13-teho zasnúbili, tak sa v piatok 13-teho aj vezmeme a najbližší vychádzal v októbri. Bolo rozhodnuté.  Prípravy ostali na mne, ako to už býva, ale nemôžem povedať, že by sa nezapájal.

Zaujímavý ste mali aj priestor vašej hostiny. Prečo práve tento výber? Keďže sme obaja veľkí milovníci turistiky, chcela som vybrať na slávnosť vysokohorské prostredie. Obrad vonku, krásne výhľady. Aj som oslovila nejaké chaty a hotely v Tatrách, žiaľ, svadby buď nerobili, alebo to bolo nad náš rozpočet (svadbu sme si celú hradili sami). Vtedy mi napísala kamoška, že či už máme miesto, že išla okolo krásnej reštaurácie, ktorá má aj záhradu, kde robievajú svadby a treba to ísť kuknúť.

Tak sme išli a bolo opäť rozhodnuté. Každý sa ma pýtal, či sa nebojíme mať v októbri svadbu vonku. Vôbec. Však som nejaká Lucia (bosorka), tak bude počasie vybavené. A tak aj bolo.

Čím ste si vašu svadbu urobili "šitou" na vás? Čo ste mali iné ako klasicky býva? Od začiatku som si chcela výzdobu robiť sama, niečo úplne jednoduché, juta a čipka, veľa doplnkov z aliexpressu, Kik a podobne. Postupom času sa ale aj môj vkus a preferencie menili. Preto nerozumiem, ako môžu baby plánovať svadbu 2 roky alebo rok a pol dopredu, ja by som vtedy asi 10x všetko zmenila. :-). Našťastie, reštauráciu nebolo treba veľmi zdobiť, ani vonkajšie priestory. Pár svetielok, spomínaná čipka, juta sa mi nakoniec ani nehodila. Menovky som tiež na poslednú chvíľu menila.

A vo všeobecnosti sme nemali klasickú svadbu. Bola naozaj maličká. Asi 20 hostí, žiadne tradície, ani len prvý manželský tanec nemal byť. Nakoniec sme si zatancovali úplne spontánne. Stále sme si hovorili, že svadba je pre nás a o nás… A reakcie potom o tom aj svedčili: "Vy ste ale vôbec nemali klasickú svadbu, však?" Nie veru.

Aké boli tvoje šaty? Šaty som mala zo Salónu Lulu Anna v Bratislave. Na ten som tiež narazila náhodou asi o 3-tej v noci, keď som nemohla spať na stránkach mojasvadba.sk. Hneď na druhý deň som im volala a dohodla si skúšku. Predtým som bola iba v jednom salóne. Nechcem, aby to vyznelo namyslene, ale naozaj mi pristane akýkoľvek typ a štýl šiat. Preto bolo na mne sa rozhodnúť, ako chcem vo svoj svadobný deň vyzerať.

S tým som dosť zápasila. Vnútorne som sa nastavila, že "vílovsky". Napokon to aj tak dopadlo inak. Jedny vílovské šaty som si vyskúšala, ale na foto neboli také efektné ako naživo, preto padla voľba na dlhé, strihovo jednoduché, so športovým detailom navrchu, ale krásnou látkou a môžem povedať, že vystihujú náš životný štýl. A zožali veľký úspech aj zo strany hostí. 

Po svadbe ste sa fotili v Tatrách. Povedz, aké to je ísť na Slavkovský štít vo svadobných šatách? Musím ťa opraviť, nešli sme hore oblečení. Prezliekali sme sa po ceste, v briežku, v skalách. To, že sa budeme fotiť v Tatrách, sme vedeli hneď. Bolo len otázne, kde. Prezerali sme foto našich výletov a hľadali niečo nenáročné s krásnymi výhľadmi, voľba padla na Slavkovský štít. Nešli sme ani úplne hore, to nebolo naším cieľom. Krásne scenérie boli "po ceste". Užili sme si to, veľa sa nasmiali a bol to ďalší z našich výletov, len v krajších šatách a s "paparazzi" v pätách.

Ktoré momenty počas svadobného dňa boli pre vás oboch čarovné a zapamätateľné navždy? Svadobný deň bol celý čarovný. V tomto nie sme výnimka. Aj manžel hovorí, že "všetko", od rána, až kým sme išli spať. No najviac bol prekvapený, keď ma prvýkrát uvidel v šatách, nalíčenú, učesanú, že som bola "kočka". Ja si určite zapamätám všetky tie emócie, ktoré som sama prežívala, alebo videla na tvárach svojich blízkych.

Našu svadbu vnímam ako úžasné a krásne dokonalé 4 dni. Tým, že sme mali svadbu v piatok, dovolenku som mala od štvrtku a potom ešte voľný víkend. Takže od príprav vo štvrtok, kedy sme išli po koláče, svadobnú tortu, manžel po kyticu a kvetovú výzdobu, vyzdobili si priestor, samotný svadobný deň, sobotu s priateľmi a rodinou, ktorí prísť nemohli, až po fotenie v Tatrách v nedeľu, to bolo všetko TOP.

Viac fotografií zo svadby Lucky a Riška:

Ďakujeme za krásne Luckine slová a prajeme všetko dobré!


Komentáre

    Pridaj príspevok