Nevesta Zlatka: „Predsvadobné obdobie som si veľmi užívala, občas to bolo náročné a namáhavé, ale bavilo ma to.“

  • 19. sep 2017
  • Alžbeta Martišková
  • ZiTNANSKi

Nevesta Zlatka si svoju svadbu chystala sama a ako priznáva, bolo to náročné, no zadosť-učiňujúce. Svojím družičkám, manželovi aj rodičom pripravila krásne poďakovania, ktorými sa môžete inšpirovať. A určite aj vďaka nádhernému priestoru a výzdobe zostane táto svadba v pamäti svadobčanov ešte dlho.

Kde sa vaše cesty stretli? Ako si spomínaš na vaše začiatky? Spoznali sme sa na spoločnej akcii, kde si ma manžel vyhliadol, chytil za ruku a po zoznámení ma celý večer nepustil. Už vtedy sa mi to zdalo úplne prirodzené, že to tak má byť. A tú ruku mi vlastne drží doteraz… Naše začiatky boli krásne, trávili sme spolu každú voľnú chvíľu. Vždy sme vedeli, že k sebe patríme a aj cez prekážky sme si vytvorili pevný a fungujúci vzťah.

S manželom obaja radi cestujeme, milujeme hory, turistiku, a tak sa z nás stali výborní parťáci. Vždy keď sa dalo, svoj voľný čas sme trávili v prírode, na cestách a objavovali nové miesta. A potom to prišlo „pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne“ :-). A my sme pochopili, že je to to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Som šťastná, že mám po svojom boku manžela so srdcom na správnom mieste, plného lásky, pochopenia, ktorý ma miluje, chápe a podporuje za každých okolností.

Kedy to nabralo plné obrátky a vedela si, že sa na teba niečo chystá? Aké boli vaše zásnuby? Od začiatku nášho vzťahu sme mali v otázke svadby úplne jasno. Obaja sme ju chceli, len sme nevedeli, kedy presne bude. Na zvedavé otázky rodiny a priateľov manžel vždy pohotovo odpovedal: „v sobotu“. Nakoniec bola svadba v piatok a doteraz sa na tom smejeme. Po pár rokoch vzťahu sme spolu začali bývať, spoznávali sa ešte viac a prispôsobovali sa navzájom.

Neskôr sme si naplánovali vysnívanú dovolenku v Dubaji, kde sme sa aj zasnúbili. Ten deň bol neuveriteľný, úžasný, dokonalý a na najvyššej budove sveta môj drahý pokľakol a opýtal sa ma to, čo chce počuť každá zamilovaná žena. V sekunde som mala plné očí sĺz a nenachádzala som slová. Úplne ma to dojalo a odrovnalo. Ľudia začali tlieskať, blahoželali nám a tešili sa spolu s nami. Neskôr sme tancovali pri dubajských fontánach a západe slnka a uvedomili si, že to všetko nie je sen, ale realita.

Ako to bolo splánovaním, čím ste začali? Aký dátum ste si vybrali a prečo? Hneď po zásnubách sme si za jeden víkend rezervovali miesto hostiny, kostol, DJa, fotografku, kameramana a zhodli sa na výzdobe. Najväčšou prioritou bol pre nás výber fotografa a kameramana, pretože foto a video je to jediné, čo po svadbe zostane. Žitňanskí boli môj sen odkedy si pamätám a len vďaka nim môžeme opäť prežívať tie nádherné okamihy svadobného dňa, ktorý tak rýchlo ubehol, že sme si to ani nestihli uvedomiť.

Ich práca je neskutočná, z každej fotky je cítiť lásku, emóciu a pri pozeraní videa som mala celý čas zimomriavky a nechápala som, ako skvele vedeli zachytiť každý moment. Som šťastná, že sme si ich vybrali, bolo to naše najlepšie rozhodnutie. Svadbu som chcela s nádychom elegancie, okrúhle stoly, biele chiavari stoličky a veľké kytice z pivónií, s kopou drobností a detailov. Pre mňa bolo dôležité, aby všetko k sebe ladilo.

Spočiatku som chcela úzke svadobné šaty, ale pre manžela som bola vždy jeho princeznou, tak som ňou bola aj vo svadobný deň, zvíťazili šaty s veľkou vlečkou a dlhým závojom. Nikdy som nechcela veľkú rozprávkovú svadbu, skôr som chcela niečo malé, intímne, také naše. Neskôr som zmenila názor a priklonila sa k manželovi a nakoniec nás bolo spolu s gratulantmi vyše 100. Svadbu sme mali, ako sa hovorí – do roka a do dňa, takže sme mali dosť času na plánovanie a organizovanie. A keďže sme sa zasnúbili v apríli, tak aj svadba bola apríli.

Výzdobu si si riešila sama? Bolo to náročné? Koľko času ti to asi zabralo a čo všetko si si vyrábala sama? Predsvadobné obdobie som si veľmi užívala, občas to bolo náročné a namáhavé, ale bavilo ma to. Preto som si povedala, že výzdobu zvládnem sama. Keďže môj manžel bol pracovne mimo a vzdialený od domova, prakticky prišiel chvíľu pred svadbou. Po rady som si chodila na mojasvadba.sk, kde som zbierala inšpirácie od neviest, ktoré si tiež lámali hlavu nad tým, aké sviečky kúpiť, ktoré servítky budú najlepšie, ako čo prilepiť, zastrihnúť, vyrobiť.

Postupne som vyrábala veci do výzdoby a venovalo tomu všetok voľný čas. Najväčšiu radosť mi spravila parta, ktorú som si vyrobila úplne podľa predstáv, obojstrannú a využila som ju na čepčenie a aj svadobné fotenie. V podstate som si všetko vyrobila sama, družičky mi pomohli s výrobou pierok a darčekmi pre hostí. Spolu s  manželom sme spravili oznámenia a od agentúry som mala požičané stoličky. Deň pred svadbou sme spolu s manželom zdobili sálu a pripravovali všetko na náš deň, neskôr nám prišla pomôcť aj družička a ešte o polnoci sme si nacvičovali prvý tanec.

Výzdobu som riešila aj počas svadobného dňa, kedy som ráno zdobila kostol a počas líčenia odskakovala vykladať zákusky do candy baru a dokončovať zasadací poriadok. A či to bolo náročné? Bolo… a veľmi. Čo mi môže potvrdiť asi každá nevesta, ktorá sa rozhodla, že to zvládne sama, ale ten pocit zadosť-učinenia je neopísateľný.

Na fotkách máš nádherne zachytené momenty s družičkami. Ako ste spolu strávili svadobný deň? Ďakujem pekne. Družičky prišli hodinku pred svadbou, kedy som im chcela poďakovať, že pri mne stoja celý život. Boli sme 20 rokov – kamošky, spolužiačky, susedy, všetko v jednom, vo svadobný deň mi prišlo prirodzené, že práve ony so mnou strávia posledné chvíle môjho slobodného života. Vypili sme si spolu šampanské, dala som im malý darček a spolu s maminou ma obliekli a vychystali pre môjho manžela, ktorý ma prvýkrát videl až v kostole.

Aké drobnosti či dary si si pripravila pre družičky, manžela, rodičov? Aké boli ich reakcie? Družičky odo mňa dostali ešte pred svadbou handmade kartičku: "Budeš mojou družičkou" a neskôr som im darovala náramky, ktoré mali počas svadby na ruke a zrkadielka, chcela som, aby mali na náš deň niečo na pamiatku. Manželovi som napísala list, kde som vyjadrila svoje city, pri jeho čítaní na mňa pozrel, obaja sme mali slzy v očiach a vedeli sme, že robíme tu najlepšiu a najsprávnejšiu vec na svete. Tiež odo mňa dostal hodinky, po ktorých dlho túžil a netušil, že ich dostane, o to to bolo väčšie prekvapenie – posledný darček pre slobodného muža.

Rodičom sme tiež obaja napísali listy, kde sme im poďakovali za všetko, čo pre nás urobili a pripravili sme si pre nich darčeky, aby aj im zostalo niečo na pamiatku. Nechceli sme klasickú odobierku, tak sme im poďakovali v súkromí a o to to bolo krajšie, silnejšie, emotívnejšie. Pre hostí sme si pripravili ako poďakovanie naše domáce medíky a zdobili sme ich, aby zapasovali do výzdoby a deti dostali svadobnú omaľovánku s farbičkami a sladkosťami.

Aké boli tvoje najkrajšie chvíle počas svadby? Ťažko povedať, tých chvíľ bolo veľa. Pre mňa najkrajším momentom bolo, keď som ešte pred svadbou dala manželovi list a v jeho očiach som videla lásku. Moment, keď sme ďakovali rodičom, za všetko, čo pre nás urobili alebo, keď ma družičky obliekali a smiali sme sa pri tom ako deti, akoby sa zastavil čas.

Nezabudnem na moment, keď sme s ocinom stáli pred kostolom, a ja, že tak poďme a on počkaj, veď si chcela mať cez tvár závoj. Za toto som mu nesmierne vďačná, pretože som vždy túžila kráčať uličkou k svojmu milovanému so závojom cez tvár po boku otca. Ďalším krásnym a silným momentom bolo, keď sme si hovorili sľuby, ktoré sme sa poctivo pred svadbou učili naspamäť. Keď mi manžel namiesto mojej obrúčky dal na prst svoju a ja mu hovorím, že to je tvoja, rýchlo ich vymenil a tváril sa, že on nič :-).

V tom momente sme sa začali smiať a zo mňa konečne opadol stres a nervozita. Krásnym momentom bolo, keď si naše družičky pre nás pripravili topánkový kvíz a dávali nám otázky, také, pre nás. Všetci sme sa veľa nasmiali a bolo to milé a zábavné spestrenie nášho svadobného dňa. Nezabudnem na moment, keď prišli dievčence na čepčenie, keď začali spievať a v sále bolo hrobové ticho, nikto ani nedýchal, také boli úžasné a každý bol uchvátený. Tých krásnych chvíľ bolo ozaj veľa, ale pre mňa je najdôležitejšie to, že sme svoji, že k sebe patríme, že dodnes počúvame, akú sme mali krásnu a romantickú svadbu a že sme mali okolo seba všetkých svojich blízkych.

Viac fotografií zo svadby Zlatky a Tomáša:

Ďakujeme za rozhovor a prajeme všetko dobré! —- 

Komentáre

    Pridaj príspevok