Zuzana Haasová: „Chcela som také svadobné šaty, aké mala babička. Splnilo sa mi to a vybral ich manžel.“

Stretávame sa symbolicky v reštaurácii, ktorá je oproti Slovenskej filharmónii, kde fotili svadobné portréty. Najprv ma s úsmevom víta nevesta a po chvíli sa pridá aj ženích. Málokedy sa stáva, že s rozhovorom o svadbe súhlasí aj mužská polovička.

Ona je energická extrovertka a on romantický introvert. Myslíte, že je to až príliš veľký rozdiel na lásku? Omyl. Herečka Zuzana Haasová a huslista Viliam Schowanetz do seba zapadli ako dve puzzle. 🙂 Aká bola ich svadba? Prezradili mi v úprimnom rozhovore v jedno piatkové popoludnie…

Poznáte sa 25 rokov. To je dlhý čas. Spomeniete si, kde a ako ste sa zoznámili?

Viliam: Môžeme to nazvať stretnutie na schodoch na konzervatóriu. Skupina spolužiakov a odrazu ide žiarovka po schodoch. Skrátka, vidíte masu ľudí, ale z nej vám svieti len jeden človek.

Zuzana: Vtedy iskra bola skôr platonická. Človek vás zaujme, ale poviete si, že nemáte nič spoločné – nepríjemné predsudky. Viliam bol menej zhovorčivý a vždy veľmi zahľadený a ja som bola na strednej nekontrolovateľne hyperaktívna – živel. Dnes som kontrolovateľná. 🙂 Mala som pocit, že ma ten mladý chalan zaujal, ale nerozumela som, prečo ma zaujal človek, ktorý v tom čase nebol môj typ.

Som typ človeka, ktorý sa rád a veľa smeje. Ale s ním sme viedli aj vážne rozhovory, keďže nechcel byť za každú cenu vtipný. Bavil ma na inej úrovni ako všetci ostatní. Najskôr som sa toho bála. Neskôr som si vravela, že to nie je možné, veď on je kamarát, poznáme sa tak dlho… Viliam však na to nešiel nátlakovo, ale vytrvalo. Vždy s ním bolo príjemne a to ma tak veľmi priťahovalo, že nakoniec ma úplne opantal. (pusa) 🙂

Ako prebehlo vaše zasnúbenie?

Zuzana: Skrátka, povedali sme si všetko „narovinu“, čo chceme a čo nechceme. Aj tak sme to už dávno o sebe vedeli. Viliam je romantik a ja som skôr racionálna. Nemali sme zásnuby. My sme skrátka išli rovno do toho, lebo sa poznáme 25 rokov. Tým pádom sme sa nepotrebovali nejako špeciálne zoznamovať, nepotrebovali sme skúšať spoločné bývanie a podobne.

Viliam: Nebolo treba o tom veľa hovoriť, prišlo nám to prirodzené… Ale brzdil ma môj plán. Trochu som to odkladal, ale to preto, že som pre Zuzku pripravoval špeciálny darček. Kedysi sme mali doma staré klavírne krídlo, ktoré sa pokazilo. No nechal som si z neho nejaké kúsky dreva, že možno z nich niekedy niečo spravím. Vyrábal som totiž zásnubný prsteň z dreva. V živote som nič také nerobil, nemal som k tomu ani všetky nástroje, drevo z klavíra je navyše veľmi tvrdé, takže to bola výzva.

Veľa párov v zrelšom veku si povie, že na lásku nepotrebujú papier. Vy ste ste to poňali inak a zobrali sa. Aká bola vaša motivácia?

Viliam: Pre mňa to bolo samozrejmé, že túto ženu chcem.

Zuzana: Ja som nebola stotožnená so svadbami. Bola som síce k tomu vedená, ale mala som pocit, že načo je to dobré. Ľudia by si mali vážiť jeden druhého aj bez toho papiera. Ibaže toto bola iná situácia, pretože sa poznáme tak dlho a povedala som si, prečo by som si ho nemala zobrať, keď som s ním absolútne stotožnená. Navyše, vnímam to tak, že vás okolie vníma inak, keď máte ten papier, čo vychádza aj z našej kultúry. Ľudia vás potom viac rešpektujú ako dvojicu. Keby som bola v pozícii priateľky, tak to budú vnímať tak, že to nemá takú hodnotu a že „aaa, veď oni sa aj tak rozídu“. Ale keď sme sa zobrali, okolie bolo ako ovalené panvicou a zobrali náš vzťah s rešpektom.

V akom štýle sa konala vaša svadba?

Zuzana: Bola to naša svadba, náš sobáš, čiže pre nás, nie pre okolie. Nám sa páčila, my sme sa navzájom páčili, my sme si dali jedlo, ktoré chutilo nám a v tom čase začal prísny lockdown, nebola aj tak iná možnosť. Na našom sobáši sme nechceli mať žiadne médiá, žiadne otázky, žiaden iný názor (posudzovanie). Bol to náš deň. Zobrali sme sa v novembri. A teraz v máji sme si to s rodinou vynahradili na našej party.

Viliam: Médiá na to prišli až po pár mesiacoch… A mňa bavil ten pocit, že okolie na nás pozerá len ako na zaľúbený pár, a pritom nás vzrušovalo, že sme už dávno zaľúbení manželia. Miesto obrúčok, ktoré by symbolizovali manželstvo, nosíme zlaté náramky. Sú elegantné a mne nezavadzajú pri hraní na husliach, keďže je to moja profesia.

Zuzka, vaše šaty boli topka! Elegantné, jednoduché, ale pritom originálne. Bola to láska na prvý pohľad?

Zuzana: Šaty mi vybral Viliam a kamarát Jožko Grondžák (módny návrhár).

To je ale dosť netradičné, aby bol ženích pri výbere svadobných šiat… 🙂

Zuzana: Áno, my sme celkovo neštandardný pár. 🙂 Keďže som herečka, som zvyknutá na to, že mi šaty vyberie niekto iný. A hlavne, chcela som, aby si vybral Viliam, lebo muži nemajú tú možnosť. Pre mňa nie je dôležité, ako sa páčim ostatným, ale ako sa páčim môjmu manželovi. Spočiatku sa mi ale páčili zelené šaty, nie pastelové, ale taká tá trávová sýta zelená. Veľmi musím pochváliť aj pani vo Svadobnom salóne Ma Belle, ktorá mi poradila, čo sa mi nehodí napríklad k farbe pleti. Bola pohotová. Viliam mal oblek z Lombardi Fashion.

Viliam: Mala si ešte jeden zaujímavý moment pri týchto šatách, pripomenuli ti tvoju babičku.

Zuzana: Vždy, keď som išla na nejakú spoločenskú akciu, chcela som také šaty, aké mávala moja babička. Vždy bola veľká dáma a elegantne krásne oblečená, nosila aj klobúky. Jej svadobné šaty boli presne také, aké mi boli vybraté Viliamom. Tieto mali podobný strih, podobný štýl, také tie 40te roky. Čiže som mala presne vysnené babičkine šaty a to sa mi úplne splnilo.

Na ktorý moment svadobného dňa nikdy nezabudnete?

Viliam: Pre mňa to bol skôr výber našej svadobnej piesne. Raz sme sa vracali domov po vystúpení z východu, nad ránom, sedeli sme v aute a zrazu začala hrať jedna pieseň, ktorú som v živote nepočul a na moje počudovanie ani Zuzka nie. Pozná všetky skladby… 🙂 Pri jej počúvaní som zamrzol a okamžite som mal slzy „na krajíčku“. Hudba aj text nám obom okamžite zarezonoval. A na základe tohto momentu sme si tú pesničku vybrali pre svadobné kráčanie (my sme pochod nemali). 🙂 Pri tejto sme sedeli ako prikovaní.

Zuzana: Prvý taký moment bol vtipný. Keď sme išli na sobáš, obliekla som si biele nohavice v štýle 30tych rokov. Strašne pršalo a obula som si čižmy nad kolená. Tie nohavice sa mi do nich poriadne nezmestili a boli dokrkvané. Vyzerala som ako kocúr v čižmách a trpaslík zároveň, lebo som mala ešte aj čapicu. Bola to strašná sranda a veľmi sme sa pritom bavili a meškali sme na sobáš. 🙂

Druhý moment sa odohral vo filharmónii, kde mi Viliam spontánne zahral na husliach. Vôbec som to nečakala, dojalo ma to. Celá som sa pýrila, a to sa teda vôbec nezvyknem. Zrazu som mala pocit, že som princezná. A to bolo tak čarovné, že som sa na chvíľu stala aj ja romantičkou a povedala som si, že keby som bola na mieste inej nevesty, tak by som si ho vybrala, aby mi takto na svadbe zahral.

Bola aj svadobná cesta?

Viliam: Bude to kombinácia mora, Benátky, Nice… Cesta, náš výlet… Nejde o cieľ, ale o cestu.

Pracujete na spoločnom projekte HaasartShow, ktorá je kabaretom na vzťahy. To znie ako originálny program na svadbu. 🙂

Zuzana: Ja som v šou za herečku, ktorá všetko vie, všade bola a Viliam je ten seriózny husľový virtuóz. A potom povie vtip a totálne ma odpíše. Je to humor, v ktorom ide o to, ako sa ľudia vzájomne doberajú, keď sú dlho vo vzťahu, o kompromisoch, ktoré vzťah prináša. Celé vystúpenie je popretkávané našou hudbou. Hráme v nej na husle, akordeón, saxofón, stepujem… Ale okrem toho mám swingovú kapelu The Susie Haas Band. Hráme skladby z 30 – 50tych rokov, ale aj autorské skladby. A tiež detské divadlo od 2 rokov – Divadlo HAAF. Je to interaktívne farebné divadlo so živou hudbou a profesionálmi hudobníkmi.

Veľmi by som však chcela vyzdvihnúť svojho manžela, pretože tak krásne mi na svadbe zahral na husliach… Je to nezabudnuteľný zážitok pre každú nevestu. Hra na husliach má svoje čaro na každej svadbe.

Zuzka a Viliam nemajú ponorku a s radosťou pracujú na spoločných projektoch. TyBagandžo je ich najnovšia spolupráca – husle, horn a akordeón. Na interaktívnom divadle sa podieľa aj Zuzkina dcéra Romana, ktorá zdá sa, ide v umeleckých šľapajách svojej mamy. 🙂

Ktorú vlastnosť máte na svojej polovičke najradšej? Pokúste sa odpovedať jednoslovne.

Zuzana: Komunikácia, starostlivosť. Ja som bola vo vzťahoch vždy chlapík a pri Viliamovi zrazu môžem byť žena. Je to veľmi príjemné, aby si vedel. (úsmev)

Viliam: Komunikácia. My sa vieme vždy porozprávať o hocičom. Žiadna téma nie je problém a nič v sebe nedusím. Zuzanka je v tom úžasná, že dokáže počúvať a neposudzovať.

Čo by ste chceli odkázať budúcim nevestám?

Zuzana: Keď sa pre svadbu rozhodnú, nech sa nerozhodnú preto, že sa tak rozhodla rodina. Keď je tam nejaká pochybnosť, ešte stále môžu povedať nie. A hlavne, keď budú v manželstve, nech si samé seba vážia a nech si vážia jeden druhého. Nech obdivujú jeden druhého, pretože keď nebudú mať obdiv, tak im to nevydrží. No a komunikácia, tá je myslím, tá najpodstatnejšia. Tá láska potom nikdy neodíde. To mi hovorila aj moja babička.

Viliam: Ľudia robia veľmi veľkú chybu, že si domýšľajú. Neopýtajú sa, nekomunikujú. Keď je vzťah od začiatku postavený na omyle, je ideálne sa takému vzťahu vyvarovať. A zasa sme pri tej komunikácii, ktorá je vo vzťahu taká dôležitá.

Autorka článku: Dana Račko

Zdroj foto: archív Zuzana Haasová a Viliam Schowanetz + Tibor Zlievsky