Kategórie

Svadobné tradície – ako vyzerali v minulosti a aký majú pôvod?

Mnohé nevesty súčasnosti oživujú svadbu zvyklosťami z minulosti, akými je čepčenie, odobierka, či využívanie služieb starejšieho, ale možno si ani neuvedomujú, že napríklad aj samotné pripínanie pierok, hádzanie kytice alebo už samotná výmena obrúčok si nesie svoju históriu a pôvod v minulosti.

Svadobné tradície dokonca neobídu ani moderné nevesty, ktoré možno ani netušia, že určité svadobné zvyky na svadbe praktizujú bez toho, aby si to uvedomovali. Pozrime sa teda spoločne na najznámejšie svadobné tradície a to, ako vyzerali v minulosti a kde majú pôvod.

Rozlúčka so slobodou

Takmer každá nevesta, či ženích sa pred svadbou lúči so slobodou. Zatiaľ čo v dnešnej dobe je táto rozlúčka skôr o noci plnej zábavy, v minulosti vyzerala úplne inak. Pôvodné lúčenie so slobodou pochádza zo Sparty, keď vojaci spolu so ženíchom pripíjali na koniec slobody v predvečer veľkého dňa a ich cieľom bolo odľahčiť nervozitu z blížiacej sa svadby.

Rozlúčka so slobodu vyzerala v minulosti na Slovensku podobne. Kým si ženích so svojimi družbami a priateľmi pripíjal na slobodu, nevesta spolu s družičkami pripravovala pierka pre hostí. Aj v dnešnej dobe sa však nájdu nevesty, ktoré rozlúčku so slobodu využijú na kreatívne prípravy na svadbu so svojimi družičkami. Pôvodné rozlúčky so slobodou sa konali v predvečer svadby, zatiaľ čo v súčasnosti uprednostňujeme lúčenie týždeň až dva pred veľkým dňom.

Pierka

Pripínanie pierok mal v minulosti rovnaký význam ako v dnešnej dobe, a teda rozlíšiť svadobných hostí. Zatiaľ čo v niektorých krajoch sa pripínali rozdielne pierka slobodným mládencom a ženatým, v dnešnej dobe odlišujeme skôr pierka pre svadobných rodičov, starejšieho, prípadne svedkov.

Najčastejšie sa v minulosti používal do svadobných pierok rozmarín, ktorý symbolizuje lásku, vernosť a šťastie. V súčasnosti sa predstavivosti medze nekladú a pierka sa vyrábajú z najrôznejších materiálov a v rôznom prevedení. Pierka v minulosti, tak ako po väčšine aj dnes, pripínali hosťom družičky. Ženíchovi pripínala a v súčasnosti aj pripína pierko nevesta.

Družičky

Podobne ako dnes, aj v minulosti plnili družičky funkciu pomocníčok nevesty. Išlo však výlučne o slobodné dievčatá, pričom v dnešnej dobe sa od tejto predstavy pomaly upúšťa. Zatiaľ čo v súčasnosti pomáhajú družičky neveste skôr s prípravami pierok, výzdoby a organizácie celého svadobného dňa vo fáze prípravy, v minulosti zaisťovali výzdobu svadobného stola a pomocné práce v deň svadby.

Družičky pomáhajú neveste s obliekaním svadobných šiat. Čo sa týka odevov ako družičiek, tak aj družbov na slovenských svadbách, v minulosti mali vždy veľmi podobné oblečenie ako ženích s nevestou, čo malo zmiasť zlých duchov, ktorí chceli ublížiť novomanželom, aby nevedeli kto je ženích a kto nevesta.

Svadobná kytica

Výber svadobnej kytice je ovplyvnení najmä vkusom nevesty, či svadobnou výzdobou. V minulosti sa ešte pred používaním kvetín využíval cesnak, či bylinky na odohnanie zlých duchov. Neskôr sa do popredia dostali kvetiny, ktoré symbolizujú plodnosť a lásku.

Svadobný odev

Biele svadobné šaty v minulosti znamenali nevinnosť a cudnosť, avšak nebolo tomu tak vždy. V dávnejších dobách sa na slovenských svadbách vyskytovali nevesty v čiernych, či fialových odevoch a aj v dnešnej dobe je v niektorých krajoch zvykom mať pri sebe niečo čierne. Svadobný závoj v minulosti predstavoval symbol pokory a poslušnosti, keďže svadby zjednávali mladým rodičia a nevestu mohol ženích vidieť až po obrade.

Prstene

Výmena svadobných prsteňov je zachovaná dodnes a predstavuje sľub večnej lásky. Tradícia nosenia prsteňa je však najstarším zo všetkých svadobných tradícií. V minulosti sa verilo, že prsteň sa má nosiť na prstenníku ľavej ruky, keďže tento prst je žilou spojený priamo so srdcom. V dnešnej dobe je vysvetlenie tohto zvyku jednoduchšie a teda, že väčšina ľudí sú praváci a teda prsteň nepodlieha prílišnému mechanickému poškodeniu, akoby tomu bolo na pravej ruke.

Svadobná obrúčka pre mužov v minulosti tradičná nebola a pochádza z čias druhej svetovej vojny. Prsteň bol pre vojakov spomienkou na ženy, ktoré ich čakali doma.

Dary medzi nevestou a ženíchom

Do módy sa opäť dostáva obdarovanie medzi nevestou a ženíchom. Obaja zaľúbenci si často napíšu vyznania lásky a k tomu pribalia drobnosť, ktorá im tento deň bude pripomínať. Nejde však o novodobý zvyk, či rozmar, už v minulosti sa nevesta so ženíchom zvykli obdarúvať. Ženích podaroval neveste čižmy a nevesta ženíchovi vyšívanú košeľu.

Hádzanie ryže

Aj hádzanie ryže, v dnešnej dobe častokrát nahrádzané ružovými lupienkami, či papierovými konfetami, malo v minulosti symboliku - reprezentovalo šťastie, bohatstvo a plodnosť.

V súčasnosti mnohé obradné miestnosti, či kostoly zakazujú hádzanie pokrmov, kvôli zvieratkám žijúcim v blízkosti a aj pre nadmerné znečistenie priestoru. Najschodnejšou náhradou hádzania ryže teda v dnešnej dobe je fúkanie bublín z bublifukov alebo mávanie stužkami s rolničkami nad vychádzajúcimi novomanželmi.

Zatarasenie cesty

Zatarasenie cesty je aj v dnešnej dobe obľúbené najmä, keď sa svadba koná v mieste bydliska jedného zo snúbencov. Význam zatarasenia cesty spočíva vo vykúpení ženícha zo svojich mládežníckych hriechov. V minulosti sa na zatarasenie cesty používal povraz vyzdobený stužkami.

Rozbíjanie taniera

Pri príchode na miesto konania hostiny zvykne mladomanželov čakať privítanie, ktoré sa od minulosti až tak veľmi nelíši. Určuje sa, kto bude hlavou rodiny podľa výberu jedného z nápojov. Tvrdý alkohol si podľa povery vytiahne budúca hlava rodiny a pohár s vodou patrí osobe, ktorá hlavou bude otáčať. Rozbíjanie taniera symbolizovalo šťastie a spoločné zametanie snahu novomanželov spolupracovať. V minulosti sa tradovalo, že koľko črepín mladomanželia nepozametali, toľko potomkov ich v budúcnosti čakalo.

Prenos nevesty cez prah

Prenos nevesty cez prah vídame aj dnes takmer na každej svadbe. V minulosti malo toto prenášanie nevesty význam oklamania zlých duchov, ktorí striehli pod prahom a strážili dom. Neskôr sa zaužíval význam začiatku nového spoločného života.

Hostina

Na dnešných svadbách sa polievka servíruje mladomanželom z jedného taniera, pričom sa navzájom musia kŕmiť, čo má symbolizovať ich súdržnosť a spoluprácu. V minulosti však mladomanželia jedli počas celého večera z jedného taniera, jedným príborom, ako znak toho, že k sebe patria, že odteraz sa budú o všetko deliť, ako o starosti, tak aj o radosti.

Aj konkrétne jedlá na svadobnej hostine mali svoju obradovosť. Na svadbách nesmelo chýbať jedlo pripravené zo sliepky alebo kohúta, ktoré malo zabezpečiť novomanželom plodnosť. Aj dnes je zvykom podávať na svadbe domáci slepačí vývar.

Hádzanie kytice

Hádzanie kytice je zaužívaným svadobným zvykom, kedy nevesta hádže kyticu medzi slobodné dievčatá, s tým, že dievčina, ktorá ju chytí, bude najbližšou nevestou. Táto tradícia pochádza z Anglicka a v minulosti bola skôr obranným manévrom nevesty, kedy si ženy chceli zo svadby odniesť aspoň kúsok jej oblečenia, či kvetín. Nevesta vtedy zvykla hodiť za seba kyticu a kým sa o ňu ostatné „bili“, stihla pred nimi utiecť. Na starých slovenských svadbách sa dokonca namiesto kytice zvykol hádzať koláč. Rovnako ako aj dnes sa vravelo, že družička, ktorá ho chytí, bude ďalšou na rade.

Čepčenie

Na dnešných svadbách prebieha čepčenie spolu so sňatím vienka a celý ceremoniál vrátane spevov starších žien trvá do pol hodiny. V minulosti boli tieto úkony rozdelené a skladanie vienka sa považovalo za vrchol prvého svadobného dňa. Rovnako ako aj dnes sa družba, či iný muž spýtal, či chce nevesta vienok sňať alebo hlávku sťať. Po zložení vienka chodili staršie ženy okolo nevesty so sviečkami a spievali piesne. Nasledovala svadobná noc. Ráno sa neveste založil čepiec na znak toho, že je už ženou.

V minulosti po sňatí vienka nastávalo ukladanie mladého páru na lôžko, pričom v dávnej minulosti mal právo prvej noci prvý družba. Neskôr toto právo prešlo na ženícha, avšak svadobná noc mala svedkov. Pred prvou nocou vyzúvala nevesta ženíchovi topánky na znak svojej podriadenosti.