Nevesta Magda: „Obrad sme mali na banánovej plantáži na Tenerife.“

Reálne svadby

6. nov 2018
Alžbeta Kovárová

Dnešná nevesta Magda svoju svadbu prežila na Tenerife, kde obaja manželia pracujú. Spoznali sa v nemocnici, zasnúbili sa po raňajkách, svadobný obrad sa konal na banánovej plantáži a výzdoba sa niesla v štýle Pána prsteňov… Znie to zaujímavo, tak určite čítajte ďalej.

Ako ste sa spoznali a dali dokopy? Spoznali sme sa tak dosť typicky, v práci. Konkrétne na pohotovosti, kde za mnou prišiel s veľmi chabou zámienkou na konverzáciu, ktorú som mu však zhltla aj s navijakom. Potom sme ešte párkrát prehodili zopár slov v nemocničnej jedálni, aj keď nakoniec mu trvalo niekoľko mesiacov, kým konečne nabral odvahu, aby si ma pridal na Facebooku a napísal mi. Hneď v tej prvej písanej konverzácii som si našla zámienku, ako ho vylákať von na prechádzku a potom to už išlo ako po masle.

Ako prebehla žiadosť o ruku? Bolo aj kľačanie na kolenách a slzy šťastia? Bol to náš posledný víkend pred tým, ako som mala odísť na dvojmesačnú stáž do Bilbaa, čo je doslova na druhom konci krajiny. Ja som mala v piatok službu a v sobotu ráno po nej ma vyzdvihol v robote a povedal mi, že mi pripravil raňajky s prekvapením. Ja som si myslela, že to je preto, že už mu je ľúto, že mu najbližšie 2 mesiace nebude mať kto variť a že mu budem chýbať, a vôbec som neočakávala, že po raňajkách na mňa vyvalí, či si ho vezmem…

Nebolo žiadne kľačanie ani slzy, skôr som bola v šoku, aj keď som už dávno vedela, aká bude odpoveď na túto otázku. Okrem toho som namiesto zásnubného prsteňa dostala fľašu veľmi drahého červeného vína a tomu sa naozaj nedá odolať.

Aká bola vaša predstava svadby? Prečo ste sa rozhodli pre Tenerife? V slovenských končinách je zaužívané, že svadba je v mieste rodiska nevesty… V Španielsku je rovnaký zvyk a pôvodne sme aj rozmýšľali nad svadbou na Slovensku, niekde na niektorej z našich zrúcanín alebo hradov, ale nakoniec sme sa z praktických a logistických dôvodov rozhodli spraviť to tu na Tenerife. Keď sa na to teraz spätne pozerám, neviem si predstaviť niečo takéto organizovať na diaľku, lebo domov chodím maximálne tak raz do roka. Okrem toho, ja som trochu perfekcionista a vybrať si miesto a výzdobu a robiť s ľuďmi, ktorých som nikdy osobne nestretla, by bolo pre mňa príliš stresujúce.

Ako na svadbu v zahraničí reagovali tvoji blízki? Koľko ľudí zo Slovenska na ňu prišlo? V podstate zareagovali veľmi dobre, aj keď nie všetci, ktorí boli pozvaní, mohli prísť – hlavne z finančných dôvodov. Ale všetci akceptovali bez namietania, že to organizujeme tu, na Tenerife, veď koniec-koncov tu aj žijeme a je to takto pre nás jednoduchšie. No a všetci, čo prišli, to využili ako výhovorku si spraviť dovolenku pri mori a buď prišli o pár dní skôr alebo odišli o pár dní neskôr. Nakoniec zo Slovenska prišlo 13 ľudí + zopár Slovákov, ktorí žijú v zahraničí, ako môj brat a sesternica s manželom.

Mali ste naozaj neobyčajné miesto obradu… Obrad sme mali na banánovej plantáži, ktorá cez týždeň normálne funguje a aj tam pestujú banány na vývoz a predaj. Okrem toho k nej patria aj záhrady, v ktorých bola potom samotná oslava.

Kde sa teda konala hostina? A akú výzdobu ste k tomuto originálnemu miestu zvolili? Hostina sa konala v záhradách haciendy, ktorá k tejto banánovej plantáži patrí. Nevolili sme výzdobu k miestu, ale skôr miesto k našej predstave svadby. Od prvého momentu sme mali jasné, že chceme, aby naša svadba bola originálna a aby nás vystihovala, a preto sme sa rozhodli pre svadbu v Stredozemí, vo svete Tolkienovho Pána Prsteňov. A tomuto sme aj podriadili výzdobu, moje šaty, dokonca aj dizajn obrúčok.

Ja vo výzdobe uprednostňujem jednoduchosť a striedmosť, zbožňujem prírodné farby a chceli sme vytvoriť atmosféru lesa. Na druhej strane som v žiadnom prípade nechcela mať stužky, mašle, farebné tyly a iné látky. Kvetinárka bola z našej exkluzívne zeleno-hnedej farebnej kombinácie dosť zúfalá, ale nakoniec to zvládla na jednotku.

No a my sme doplnili detaily, ktoré dotvorili tematiku svadby. Na obradnom stole bol Gandalfov klobúk, ktorý som vlastnoručne ušila, pri vstupe do uličky medzi stoličkami viali zástavy Aragorna a Arwen, na stoloch s jedlom boli nápisy miest zo Stredozeme a figúrky postáv z filmu a najväčšou zábavou pre hostí bola fotostena s obrázkom hobitej nory a pri nej truhlica so zbraňami, brnením a dokonca aj bradami a parochňami, kde sa mohli vyblázniť a vyfotiť polaroidom.

Boli na vašej svadbe zachované aj nejaké slovenské alebo španielske zvyky? Zo slovenských zvykov sme mali rozbíjanie taniera, na ktorom sa naši španielski hostia veľmi dobre zabavili a ešte manželovi aj zaspievali, aby sa mu lepšie zametalo. Inak sa nám nepodarilo mať iné tradície, teda ak nerátame opíjanie cudzincov, čoho sa moja rodina zhostila naozaj obdivuhodne. V Španielsku nemajú veľa svadobných tradícií, len hádzanie ryže na mladomanželov, keď vychádzajú z obradu, čo sme aj my dodržali.

Čo boli pre teba tie najkrajšie okamihy svadby, na ktoré nikdy nezabudneš? Celý obrad bol pre nás veľmi emotívny. Nedalo sa mať ozajstný sobáš priamo na mieste, takže sme boli podpísať papiere na súde deň dopredu a potom sme si obrad spravili po svojom. Uvádzal ho jeden náš kamarát a naše družičky a družbovia si pripravili príhovory.

Tým najemotívnejším momentom bol však príhovor, ktorý si pripravil môj brat a manželova sestra ako prekvapenie, o ktorom sme vôbec nič netušili a ktorý predniesli každý v jazyku toho druhého a v momente, kedy môj "malý" brat povedal, že som preňho bola vždy idolom, sa ten potôčik sĺz, čo mi tiekol počas celého obradu, premenil na vodopád od toľkého dojatia.

Druhým krásnym momentom bol náš prvý manželský tanec, ktorý sme si ešte počas hostiny skočili naposledy vyskúšať. Obidvaja sme boli nervózni, lebo ani jeden nie sme nejakí veľkí tanečníci, ale keď začala hrať hudba, tak nám to išlo úplne prirodzene, uvoľnene. Ľudia okolo výskali a kričali a my sme vnímali len jeden druhého.