Slovensko-francúzska svadba na Sliači v rezorte Tri duby

Anička a Thierry sa spoznali v zahraničí a odtiaľ plánovali aj ich dve svadby – francúzsku a slovenskú. A my sme sa do ich príbehu okamžite zamilovali.

Ty si Slovenska, tvoj manžel je Francúz. Ako ste sa zoznámili?

S Thierrym sme sa zoznámili v Dubaji, kde sme obaja v tom čase pracovali, a bolo to cez zoznamku Tinder. Naše prvé stretnutie prebehlo v jednom štýlovom španielskom rooftop bare zvanom Cielo (Nebo). Bol piatok večer, takže sa to tam hemžilo ľuďmi a hrala tam živá hudba. Pozvala som ho von ja, bolo to na poslednú chvíľu a nebolo to celkom rande, lebo som bola v sprievode kamarátky, s ktorou to mala byť pôvodne babská jazda. Nechcela som však strácať čas vypisovaním si správ, a tak mi to prišlo ako dobrý nápad.

Výborne som sa s ním bavila, pamätám si, že má stále rozosmieval na vtipných príhodách, mali sme si čo povedať, a dokonca sme nakoniec aj tancovali. Moja kamarátka však neocenila jeho spoločnosť, neprišiel jej vôbec vtipný a nepáčilo sa jej, ako bol oblečený. Zhrnula to tým, že sa ku mne vôbec nehodí. Zaváhala som. To bol marec. Druhýkrát sme sa stretli až v máji, a to už sme mali plnohodnotné rande, bez kamarátky.

Ako a kde prebehlo vaše zasnúbenie?

Na naše druhé výročie sme sa vybrali na dovolenku na Filipíny, na ostrov Palawan. Hneď na druhý deň som dostala darčekovú tašku a v nej modrú škatuľku od Tiffanyho. Boli v nej náušnice. (smiech) Takže, aj keď som predtým možno tajne dúfala v prsteň, šťastná z naušníc som už nečakala žiadne iné prekvapenia.

Na štvrtý deň sme sa presunuli do mestečka El Nido. Náš hotel bol odrezaný od civilizácie, tvorilo ho päť domčekov v korunách stromov a dalo sa doň dostať len loďkou. Celá atmosféra bola veľmi romantická. Súkromná pláž, kokosové palmy, výhľad na more. So súmrakom sa však romantická atmosféra ešte zdvojnásobila. Každý večer personál pripravil na pláži päť stolov, pre všetkých desiatich hostí. Všade boli sviečky, kvetinová výzdoba, meter od nás more a nad nami hviezdne nebo. Rozbehnutú k jednému zo stolov má Thierry zastavil, hovoriac: „My tu dnes večer nebudeme večerať…“ Prekvapenú ma nasmeroval do ľavej časti pláže, kde sa týčil biely baldachýn a pred ním obrovské srdce z piesku, obložené sviečkami. Bolo to niečo nádherné – vo vnútri baldachýnu bolo na koberci a vankúšoch prestreté pre dvoch, všetko obložené orchideami a dekorované sviečkami. Ako z rozprávky. Dokonca mi personál dal na hlavu kvetinovú korunu. Srdce mi búchalo, aj keď sa Thierry stále snažil tváriť, že to ide byť len normálna večera na pláži.

V napätí sme dovečerali a rozhodli sme sa ľahnúť si a pozorovať hviezdy. Thierry mi začal rozprávať, ako sa ráno vybral na pláž a našiel tam špeciálnu mušľu a banánový list. V sekunde bol celý nervózny a nedávalo zmysel, čo hovorí, ale to už mi podával ten „banánový list“. Bol to papyrus, na ktorom bola tušom napísaná ľúbostná báseň vo francúzštine. V dojatí a slzách som ju dočítala. Na jej konci napísal v troch jazykoch, či sa zaňho vydám. Zrazu kľačal na kolene a podával mi mušľu, previazanú bielou stužkou, v ktorej sa ukrýval diamantový prsteň…

Vaše zasnúbenie bolo naozaj ako z filmu. Bola taká aj vaša svadba?

Naše svadby boli dve. Prvá svadba prebehla o štyri mesiace od zasnúb, v septembri. Chceli sme nás vzťah čo najskôr zoficiálniť pred úradmi v Dubaji, kde spolužitie párov bez svadby nie je oficiálne dovolené. Rozhodli sme sa tak pre malú svadbu na úrade vo francúzskom meste Berghaim, len za účasti najbližšej rodiny a svedkov.

V prvom rade bolo dôležité zhromaždiť, preložiť a overiť všetky oficiálne dokumenty, čo bolo asi najkomplikovanejšou častou našej prvej svadby. Z mojej strany som už ďalšie veci neplánovala. Už som si len kúpila jednoduché šaty, topánky a letenky pre mojich blízkych. Mejkap aj vlasy som si robila sama a dopadlo to na výbornú. Večeru po svadbe cez telefón naplánoval môj manžel a bolo to vo francúzskom štýle od A po Z a pripravila to celé reštaurácia. Nič komplikované, nemusela som sa o nič starať, len si užiť náš deň.

Chýbala tomu síce slovenská zábava, tancovačka a tradície, ale napriek tomu to bola veľmi vydarená a romantická svadba.

Naša druhá svadba, cirkevný obrad, sa konala minulý rok v júni a plánovali sme ju takmer rok. Keďže sme žili v Dubaji, plánovali sme všetko na diaľku, alebo keď sme boli na návšteve Slovenska. Najskôr sme osobne vybrali lokalitu a kostol v blízkosti môjho rodiska. Zvolili sme kostol sv. Mikuláša na Sliači a reštauráciu golfového strediska Tri duby.

S ostatnými dodávateľmi nám radila svadobná agentúra, ktorá mala na starosti celú výzdobu. Chceli sme čistý, jemný a zároveň vznešený štýl, tak sme zvolili modrú farbu s bielo-zeleným základom. Nechcela som, aby to pôsobilo veľmi chladne a prísne, takže sme na Pintereste a Instagrame hľadali čo najvernejšiu predlohu kvetov a detailov.

Taktiež nám veľmi pomohol starejší, ktorý fungoval aj ako manažér celej svadby, zabezpečil tiež celé ozvučenie, osvetlenie, DJ-a a ohňostroj. Rodičia sa postarali o ľudovú hudbu, koláče, autobus a rozvoz hostí. Všetko bolo do detailov zorganizované, avšak týždeň pred svadbou som sa cítila pod veľkým tlakom, keďže Thierry nehovorí po slovensky, všetko som musela organizovať a tlmočiť ja. V porovnaní s prvou svadbou to bolo veľmi stresujúce.

Na ktorý svadobný moment nikdy nezabudneš?

Nezabudnem na moment, tri hodiny pred svadbou, keď sme sa fotili v daždi v lese, po svadobnej róbe mi behali mravce, zospodu bola celá mokrá a špinavá, mokol mi účes, mejkap a Thierrymu celý oblek. Bolo nám to však jedno, lebo sme chceli krásne fotky, ako sa bozkávame v lese v daždi. Hneď potom prestalo pršať. No aj moment čepčenia, kedy tanečnice z Maríny vytvorili takú krásnu atmosféru, že som bola maximálne dojatá.

S ktorými dodávateľmi si bola najviac spokojná?

Najviac spokojná som bola s reštauráciou Tri duby. Začalo to efektívnou komunikáciou a potom samotným servisom. Servis aj jedlo boli bezchybné. Celý tím bol úžasný, pracovali rýchlo a efektívne a s noblesou. Skutoční profesionáli.

Ľudová hudba pod vedením Paľa Martinku bola tiež super, vytvorili neskutočnú atmosféru. Tiež dievčatá z Maríny, ktoré má čepčili, to bol neskutočný zážitok. Veľmi spokojní sme boli aj so starejším Lukášom Pelcom, ktorý sa staral o celú organizáciu, moderovanie, program a polnočný ohňostroj.

Agentúra Madelaine nám spravila krásnu výzdobu, avšak u nich sme neboli spokojní s niektorými detailmi, ktoré zanedbali. Taktiež mejkap a vlasy ma mátajú doteraz, síce som jemne zmokla, čo sa trošku odrazilo na výsledku, ale aj tak by som výsledný efekt od profesionálov čakala iný. Lepšie som sa namaľovala a učesala sama na prvej svadbe.

Akú radu by si dala budúcim nevestám?

Nevestám by som chcela odkázať, aby si všetko starostlivo naplánovali včas dopredu, aby dobre poznali svojich dodávateľov a vedeli, čo môžu od nich čakať. Aby sa včas odbremenili od organizačných starostí, aby si svoj deň mohli užiť na 100 % s ľahkou hlavou. Dôležité je užiť si to s partnerom a rodinou a nestresovať sa nad maličkosťami.

Aké je to plánovať dve svadby v dvoch rôznych krajinách a ešte k tomu na diaľku?

Je to náročné časovo aj finančne. Úplne by stačila jedna svadba. Tá prvá bola minimalistická a stačilo mi tam byť za peknú. Bola som odbremenená od všetkého a mohla som sa naplno vložiť do momentu. Sme však obaja šťastní, že sme mohli mať aj druhú svadbu. Zdala sa mi s celým tým plánovaním skutočnejšia. Viac som precítila stres. (smiech)

Takto sme mohli našu lásku osláviť dvakrát a na druhýkrát si užiť aj riadnu slovenskú párty so všetkým, čo k tomu patrí. Teším sa, že môj manžel mohol zažiť všetky slovenské svadobné zvyky, spoznať celú moju rodinu a jeho rodina Slovensko.

Každá svadba bola iná, niečím jedinečná, keďže aj my dvaja pochádzame z odlišných kultúr. Spolu však do seba úplne zapadli a vytvorili pre nás jeden nezabudnuteľný zážitok.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme celej rodinke len to najlepšie!

---