Kategórie

Originálna folklórna svadba v Poltári a nevesta v netradičných makovičkových šatách

Kde a ako ste sa s manželom zoznámili?

S Viktorom sme boli kolegovia a zoznámili sme v práci. Ja som išla do práce na párty, ale zistila som, že nemám kartičku do turniketu. A zrazu som v električke uvidela nového kolegu. Zapamätala som si ho, lebo bol veľmi smiešny. Išla som za ním. Povedala som mu, že som kolegyňa z marketingového oddelenia (pamätal si ma) a poprosila som ho, či by nemohol so mnou zbehnúť na chvíľku do firmy, lebo marketing má párty a ja sa tam nemám ako dostať. A on, hoci bol unavený po tréningu a chcel sa poriadne vyspať, lebo ráno kupoval byt, išiel so mnou na „jedno“ pivo. Nebolo to jedno pivo... odchádzal ráno o tretej, aj so mnou, a keďže sme zistili, že sme susedia, odprevadil ma domov.

svadobný make-up

svadobné líčenie

svadobná sukňa

netradičné svadobné šaty


Ako prebehlo vaše zasnúbenie?

Na začiatku je dôležité vedieť, že milujem bublinkovú fóliu, vianočné svetielka a Mixle-Pixle. Ale bolo to veľmi smiešne, pretože som to skoro pokazila.

Predchádzala tomu nekonečne dlhá cesta z Gruzínska do Bratislavy, ktorá mala asi 2 milióny úskalí a problémov a trvala asi 2 dni! Bola som absolútne uťahaná, spotená, neumytá a veľmi sme meškali. V Bratislave sme mali byť okolo pol druhej a miesto toho sme prišli o štvrtej ráno. Mala som kľúče aj od Viktorovho bytu, tak som sa rozhodla, že ho nebudem chudáka budiť (aj keď dohoda bola, že pol hodinu pred tým, ako prídem, mu mám zavolať), ale prekvapím ho tým, že sa ráno zobudí a ja budem u neho.
Vyšla som z výťahu, otvorila som dvere, to bolo ešte všetko v poriadku. Šťuknem vypínačom a nič. Vravím si do kelu, vypálená žiarovka. Skúšam kúpeľňu – to isté. Napadli mi len dve možnosti, buď sú vyhodené ističe, alebo Viktor nezaplatil elektrinu. Vybrala som si tú pravdepodobnejšiu možnosť. Poťahala som si kufre do bytu a začala som sa štverať k poistkám. Vtedy sa v chodbe zjavil vyplašený Viktor. Objal ma a po našom ťuťu-ňuňu zvítaní ma začal ťahať do obývačky. Úplne ma to vyviedlo z miery. V byte je tma ako v rohu, nesvieti svetlo a on sa chce rozprávať v obývačke. Po chvíli rozhovoru som mu povedala, že som z tohto veľmi nesvoja a že sa potrebujem pozrieť na tie poistky. Začal mi tvrdiť, že s nimi nič nie je. Mne ale tie poistky stále nedali.
Povedal mi niečo v zmysle: „Och, Joji, áno, máme vyhodené poistky a vyhodil som ich ja, lebo som myslel, že mi dopredu zavoláš. Každopádne v spálni mám pre teba prekvapenie. Tak, prosím, prestaň už s tými poistkami.“

Keď som prišla do spálne, Viktor mi povedal, aby som sa pokúsila zapnúť svetlo, čo sa, samozrejme, nedalo. Ale všimla som si, že na podlahe je natiahnutá bublinková fólia. Nad vypínačom bolo umiestnené niečo malé so šťukacím gombíkom. Keď som ním šťukla, rozsvietili sa vianočné svetielka na prvej stene a na nich boli zavesené balíčky cukríkov Mixle – Pixle.
Druhá reťaz vianočných svetielok rozsvietila ďalšiu stenu a tam boli zavesené kvety a posledná reťaz vianočných svetielok viedla až na strop. Zo svetielok bol vytvorený kruh a v jeho strede bol na šnúrke zavesený list. Sedela som na posteli a čítala si ten nádherný list a Viktor sedel vedľa mňa. A zrazu vytiahol prsteň a oznámil mi, že chce aby som bola jeho žena.

Asi by som to nebola ja, keby sa niečo nepobabralo. Mne ten prsteň spadol. Chvíľku sme ho hľadali v perinách. Vtipné bolo, že Viktor sa ma vôbec nepýtal, či si ho aj ja chcem zobrať. On mi to len oznámil :D A ja som mu, samozrejme, aj tak povedala áno. A dostala som najkrajší prsteň s obláčikom na svete, ktorý navrhol Viktor spolu so šperkárkou Hany Kašičkovou. Skoro som umrela. Mám zásnubný prsteň s obláčikom!

svadobná kytica z eukalyptu

tunika a sukňa pre nevestu, netradiční svadobné šaty

originálne svadobné šaty

sukňa s vreckami

sukňa s makovičkami

nevesta v sukni a tope

ženích v modrom obleku



Kde a v akom štýle prebehla vaša svadba? Čo ti bolo inšpiráciou pri prípravách svadby?

Naša svadba bola v meste Poltár, odkiaľ pochádzam a priznám sa, najprv som mala veľké obavy, kde to bude, lebo u nás nebola vhodná sála. Ja som ale úplný šťastlivec a pár mesiacov po našich zásnubách v Poltári zrenovovali sálu KPÚ. Keď som ju uvidela, bolo rozhodnuté. Prekrásna sála s veľkými drevenými trámami.

Čo bolo inšpiráciou? Asi Pinterest a moje vlastné predstavy. Vedela som, že chcem, aby bolo všetko veľmi jednoduché a minimalistické. Hlavne som potrebovala zohnať svadobné šaty. Ak budem mať šaty, vymyslím si všetko ostatné. Moja predstava bola „vílové“ šaty zo salónu Lulu a Anna (ktorý mimochodom odporúčam všetkým dievčatám) a k tomu jednoduchá výzdoba len so zeleňou. Problém nastal, keď som sa v ani jedných šatách nenašla. Ten wow efekt, že toto sú ony, neprišiel.

Pol roka som chodila zo salónu do salónu, až som s mojimi dvoma kamoškami skončila pri pohári vína, úplne zronená a doslova som tam nariekala, že nemám šaty. Miška sa ma opýtala, že aké šaty chcem. A vtedy som jej začala hovoriť moje predstavy. To, čo sa mi páči a nepáči, čo mám a čo nemám rada, že chcem, aby som v tých šatách bola krásna ako víla, ale nech sa v nich aj môžem hýbať, nech môžem tancovať, ale hlavne nech sú iné. Nech sú také moje. Daniela aj Miška sa zhodli na tom, že také šaty nezoženiem a že si mám dať pár dní a niečo vymyslíme. A keďže Miška má svoju vlastnú odevnú značku (Puojd) povedala mi, že mi tie šaty ušije. A toto boli tie šaty. V nich som zažila svoj waw efekt. Neboli biele a vlastne to ani neboli šaty :D Miška ušila prekrásnu sukňu s makovičkami a k nej tuniku ivory farby. Všetky kúsky sú neskôr samostatne nositeľné. A Daniela? Tá mi ušila závoj!

Keď som mala šaty, už bolo všetko jednoduché. A musím poznamenať, že toto bola svadba Mišiek. Jedna Miška mi ušila šaty, druhá Miška (Čomajová) ma česala a tretia navrhla všetko ostatné. Sadli sme si, vymysleli sme oznámenie, ktoré bude na priesvitnom plaste a k tomu všetky tlačoviny. Keďže som folkloristka, rozhodla som sa poňať výzdobu vín a destilátov po svojom. Zovšadiaľ sme si kúpili fľaše bez etikiet. Pár dní som strávila tým, že som hľadala všetky možné príslovia a porekadlá o víne, pálenke a svadbe. A týmto sme potlačili všetko. Každý druh alkoholu mal svoje etikety s nápisom alkoholu a nejakým druhom príslovia. Vždy, keď ste si vzali fľašu, mali ste na nej iný vtipný nápis. Svadobčanov to veľmi bavilo.

Kvetinová výzdoba nebola kvetinová, ale eukalyptová s talianskym ruskusom. A poslednou veľkou prípravou bolo moje čepčenie. Keďže tancujem v rusínskom folklórnom súbore Ruthenia a moja maminka je zase z rázovitej obce Hrušov, kde sa do dnešných dní zachovalo denné nosenie kroja, rozhodla som sa pripraviť si čepčenie, ktoré spojí tieto dve veci dokopy. Ďakujem veľmi pekne mojej kamoške Danke, ktorá mi od Kataríny Chabrečekovej požičala tú najkrajšiu hrušovskú partu.

nevesta ako víla



svadobné fotenie v lese



jednoduchá svadobná kytica


Na ktorý moment svadobného dňa nikdy nezabudneš?

Na to, ako Viktor prišiel a prvýkrát ma uvidel v šatách, namaľovanú a upravenú. Ten jeho pohľad... to bola neskutočná vec. Plný dojatia, lásky... Tiež to, ako mi povedal svoj sľub a sľúbil mi, že ma bude milovať navždy.

A neskutočne silný moment pre mňa bolo, keď na konci omše vystúpil kňaz a začal hovoriť o tom, že chodí ako misionár do Indie a že má odtiaľ na diaľku adoptované dievčatko, a zhodou okolností je toto dievčatko v tom istom sirotinci, ako dievča, ktoré mám adoptované ja. A zrazu povedal, že jej napísal, aby mi poslala pozdrav. Ten nestihol do našej svadby prísť, lebo z Indie to trvá veľmi dlho, ale dal mi jej fotku aj s listom, ktorá mu prišla mailom. A že práve teraz, keď máme svadbu sa 40 detí zo sirotinca za nás modlí a v myšlienkach sú s nami. Vtedy sme obaja plakali od dojatia. Inak list od Deepy už mám!

svadobná sála v Poltári

miesto svadby v Poltári

svadobné menu

svadobná výzdoba



čepčenie

nevesta v kroji

S ktorými dodávateľmi si bola najspokojnejšia?

Ja som bola spokojná so všetkými. Veľmi dobre dom si vybrala.

Šaty mi ušila Michaela Bednárová z Puojdu. Ono to vlastne ani nie sú šaty. Je to biela tunika a na nej mám makovičkovú sukňu. Výhodou tejto sukne bolo, že som si ju dokázala zakasať a zrazu to bola krátka sukňa, v ktorej sa mi veľmi dobre tancovalo.
Topánky som mala tiež od Mišky, boli to cvičky z jej kolekcie Agónia a Viktor mal od nej makovičkovú kravatu a ponožky.
Obrúčky, tak ako aj môj zásnubný prsteň vyrobila Hany Kašičková. Skvelé je, že vám veci urobí na mieru a viete si ich dať upraviť. Hany nám urobila úplne jednoduché hladké obrúčky a do ich vnútra vyryla KOL 3,14. Znamenalo to: 3,14 je Ludolfovo číslo (môj manžel je matfyzák) a KOL je skratka pre citát. A nakoniec, keď boli prstene hotové, sme si s Viktorom navzájom vyrazili do našich prstienkov srdiečka. Toto vám v bežnom zlatníctve asi neumožnia.

Česala ma Michaela Čomajová a líčila ma Pavla Budiačová. Sála a prístup majiteľky KPÚ pani Tóčikovej boli úžasné a boli sme veľmi spokojní. Kvetinovú výzdobu robila Janka Beracková.

Fotila nás Momo Barbuščáková a Marián Hodonský. Video nám točil Jakub Barbuščák. Táto partička troch vtipných a zábavných ľudí úplne zapadne medzi svadobčanov a vy si ani neuvedomíte, že tam sú a niečo robia.

Čepčenie mi robila moja najdrahšia Ruthenia.

Náušnice som mala z NURA dizajn a môžem len odporučiť. Prišli mi rýchlo, boli prekrásne a s osobným ručne písaným odkazom pre mňa.

Na svadbe nám hrala Ľudová Hudba Dominika Václava. Zabavili sa všetci, aj nefolklóristi a dokonca nám hovorili, že sa im to veľmi páčilo.

Absolútnou dokonalosťou bola Katka Komárová a jej lístočkové čoko-lyžičky a záložky v jednom. Najprv si na svadbe vypijete kávičku a rozpustíte si v nej kúsok čokolády a potom vám ostane prekrásna kovová záložka do knihy.





modré popolnočné šaty