5. September 2009 deň ako každý iný, ale pre nám výnimočný a nezabudnuteľný. Som rada, že ho spolu s nami strávili ľudia, na ktorých nám záleží a máme ich radi. Všetkým čo sa s nami podelili o tento náš veľký deň veľmi ďakujem. Celý týždeň pred sva…

5. September 2009 deň ako každý iný, ale pre nám výnimočný a nezabudnuteľný. Som rada, že ho spolu s nami strávili ľudia, na ktorých nám záleží a máme ich radi. Všetkým čo sa s nami podelili o tento náš veľký deň veľmi ďakujem. Celý týždeň pred svadbou sa mi snívali sny, v ktorých sa vždy niečo pokazilo. Preto som rada, že to dopadlo podľa mojich predstáv. Každá mladá babenka sníva, že raz bude aj ona nevestou a to prianie som mala aj ja. Najviac ma teší, že to nebola len "svadba" , ale deň keď sme vkročili do kostola a povedali si svoje "áno" a hlavne s človekom, ktorého ľúbim z celého srdca. Náš deň prebiehal nasledovne: Ráno ako posledných 5 dní som vstala o 6 hod., dlhšie som už v posteli nevydržala. Na 8 hod. som šla ku kaderníčke a na 10 hod. som bola objednaná na make - up. Tieto záležitosti tak rýchlo prešli ako voda. Na 11 hod. bolo fotenie, ale šli sme o štvrť nakoľko manžel, švagor a kameraman meškali. Fotenie bolo veľmi zábavné, veľmi sa mi to ľúbilo. Po fotení šla družička s nimi naspäť do Žiliny. Medzitým poprichádzali hostia a o 15.30 hod prišla jeho rodina spolu s hudobníkmi k nám. Po odpytovačkách sme prešli do kostola. Bola som nervózna, ale nedala som to na sebe v kostole moc poznať. Ešte aj farár mi povedal, že som bola suverénna. Po kostole zo mňa všetko opadlo a bolo už fajn. Po príchode do sály nás čakali čašníci, metla a smetár :°) Pre šťastie sme si nechali črepinu z taniera. Manžel ma preniesol cez prah ku stolu. Po polievke nás čakal prvý manželský tanec a za ním ďalšie. Zabávali sme sa do rána, ešte o polnoci nás čakalo odčepčenie a nasledovne venčekový tanec. Ráno sme skončili okolo 5 hod. Do Žiliny sme sa dostali o 7 hod. Tak neuveriteľne rýchlo to ubehlo, že by som si to ešte 100 krát zopakovala.