Deň začal,ako každý iný, len s tým, že som už od rána mala ten krásny pocit v žalúdku, že dnes to bude predsa len o niečo lepšie. Aj keď sa postupne veľa vecí začalo kaziť a čas súril a všetko sa naťahovalo ako guma od treniek, stíhali sme všetko, n…

Deň začal,ako každý iný, len s tým, že som už od rána mala ten krásny pocit v žalúdku, že dnes to bude predsa len o niečo lepšie. Aj keď sa postupne veľa vecí začalo kaziť a čas súril a všetko sa naťahovalo ako guma od treniek, stíhali sme všetko, no len tak tak. Začalo to u kaderníčky velikánskym časovým sklzom a potom čakanie na všetkých a každého. Len ja som bola vždy a všade prvá hotová. Fotenie v Medickej sme si celkom pekne užili, aj keď to bolo trochu uponáhľané. Najviac ma mrzí, že sme nestíhali urobiť "odobierku". Samotný obrad bol krásny, ten tie vady napravil, aj keď na začiatku to tak nevyzeralo. Mama mi zabudla veci v aute, ako krížik a vankúšik, potom musela preto ísť. A najväčší gól bol, že som si nevedela nájsť otca, ktorý nevedel zaparkovať, tak sa čakalo len na neho. Ale obrad prebehol úžasne a aj napriek chorobe môjho muža, ktorý kašľal a dusil sa. Dopadlo to však všetko dobre. Hostina bola zpočiatku pomalá a tichá, ale po pár štamprlíkoch domácej slivovice z Moravy sa to rozprúdilo do takých dimenzií, že sa to až zvrhávalo. Jedným slovom.... Bol to krásny deň, len škoda, že tak rýchlo skončil. Rada by som si to s mojim mužom ešte raz zopakovala a veľa vecí by som možno urobila ináč, ale nech bolo, ako bolo, teraz sme spolu a šťastní...