Mladá, bláznivá a nerozhodná... presne taká som bola, presne vtedy, keď som mala 16 rokov, 6 mesiacov aj 20 dní.... ale hlavne som bola veľmi nešťastná... presne pred rokom ma totiž opustil chalan, ktorého som zbožňovala... v tom čase som bola presvedčená, že práve on bol láskou môjho života a ja som ho svojou ľahkovážnosťou nechala odísť.... kopec preplakaných nocí, kopec prosebných sms a veľa zaplakaných stránok v mojom tínedžérskom denníku.... Pre ten smútok som si samozrejme nevšimla, že etapa plaču a nárekov pomaly končí a že po mojom boku sa pomaly ukazuje nový muž... samozrejme medzi tými dvoma bolo ešte pár pokusov o zabudnutie aj keď samozrejme neúspešných :) Raz som si do môjho denníka napísala vetu, na ktorú dodnes nezabudnem... : On nebol princ na bielom koni na ktorého čakám, on bol iba jeho pravá ruka... a ani som netušila, koľko pravdy som v tej chvíli napísala :)
Prešlo pár mesiacov a zrazu som mala po svojom boku troch chalanov, ktorí boli potencionálny vykupitelia z môjho stavu beznádeje... Už som písala, že som bola nerozhodná... a tak veľmi som túžila mať po boku niekoho, kto mi povie, že všetko bude v poriadku...
Na prvom mieste bol ON... ale bránil sa vzťahu ako čert svätenej vody... jeho svet boli kamaráti, cigarety, práca a niekedy aj pohárik.... vedela som sa ním rozprávať aj 5 hodín a stále sme si mali čo povedať... Lenže on sa bál niečoho nového, niečoho, čo nepoznal... a preto som na svoje nádeje pomaly pomaly zabúdala...
Bol piatok... 7. novembra 2008... a ja v mojej zúfalej snahe mať po boku niekoho, kto mi bude oporou som napísala trom potencionálnym frajerom napísala rovnakú SMS... povedala som si: "Kto mi prvý odpíše, s tým to skúsim". Text znel: "Ahoj. Zistila som, že k tebe cítim viac ako som si myslela."
A čakala som. Po piatich minútach mi pípla prvá SMS od NEHO: "Ahoj a čo ťa to tak napadlo?" Ani neviem ako a sedela som u nich na káve.... znovu sme sa rozprávali do 2 rána.... A dohodli sme sa, že to predsa skúsime... Dal mi Pumu Im goging a ja som sa vznášala v oblakoch...
Vraví sa, že klin sa klinom vybíja... A je to pravda... po krátkom čase som v bruchu cítila motýliky a bola som nesmierne šťastná... po roku plaču mi niekto dokázal vrátiť na pery úsmev a urobiť ma znovu šťastnou... môj život dostal nový zmysel a zistila som, že nie je až taký šedý, ako som si myslela.... Bol to On, ten ktorého si už o 49 dní vezmem za manžela... Ja som sa naozaj nemýlila a môj princ na bielom koni naozaj prišiel :)
